Každé subjektívne hodnotenie významu pravdepodobnosti ako miery neurčitosti – obsahuje v sebe chybu, ak nie je proroctvom, získaným priamo od Boha, Tvorcu a Všedržiteľa. A preto všetky subjektívne formálno-matematické i neformálne intuitívne hodnotenia neurčitostí by sa nemali stotožňovať s presnou hodnotou „0“, alebo „1“, poukazujúcou na absolútnu nemožnosť alebo absolútnu nevyhnutnosť tej, či onej určitej varianty.
Keďže pravdepodobnosť a štatistické hodnotenia pravdepodobnostných predurčení sa v matematike vyjadrujú číselne, je nevyhnutné obrátiť sa k štruktúre znázornenia čísel, aby sme mohli vyjadriť umiestnenie (lokalizáciu) chýb v algoritmicky, či intuitívne získavaných (informačných) hodnotách pravdepodobnostne-štatistických hodnotení pravdepodobnostných predurčení.
Človek, kvôli ohraničenosti svojho vnímania sveta, nechápe presnú hodnotu pravdepodobnostnej predurčenosti, ktorej zodpovedá nekonečné desatinné číslo nikdy neprevyšujúci číslo 1. Hodnota presne „1“ zodpovedá neurčitej (neznámej) budúcnosti všeobecne a celý súbor rôznych určitých variánt budúcnosti je charakterizovaný hustotou rozmiestnenia jednotlivých pravdepodobnostných predurčeností budúcnosti všeobecne podľa častí skúmaných variánt. V matematickej teórii pravdepodobnosti, v dôsledku vylúčenia z daného modelu osobnostného aspektu i riadenia, tomu zodpovedá hustota rozdelenia pravdepodobnosti. Nechápajúc nekonečné postupnosti číslic, predstavujúcich reálne čísla, človek chápe a operuje s konečnými aproximáciami.
To, čo on chápe ako približný odhad matematickej pravdepodobnosti alebo (praktickej) životnej pravdepodobnostnej predurčenosti, je nejaké číslo typu 0,Х1Х2Х3…Хм ´ 10К, kde Х1, Х2, …, Хм sú číslice od 0 do 9 v bežne používanej desiatkovej sústave vyčíslenia. Celkovo vytvárajú mantisu 0,Х1Х2Х3…Хм, neprevyšujúcu hodnotu 1,0.
Mantisa je desatinné číslo s konečným počtom znakov za desatinnou čiarkou. „к“ je exponent – ukazovateľ násobku čísla 10, t.j. množstvo pozícií, cez ktoré treba preniesť desatinnú čiarku smerom doprava (ak к > 0) alebo doľava (ak к < 0) vzhľadom na jej polohu v mantise. Tak získame to isté číslo v bežnej desatinnej forme s konečnou časťou tak celých, ako aj desatinných čísel, rozdelených desatinnou čiarkou (Х1Х2Х3…Хк , Хк+1Хк+2Хк+3…Хк+м, pri к > 0).
(Inými slovami: Aby sme neboli nútení písať ťažko predstaviteľné a zapamätateľné mnohočíslicové čísla v desiatkovej sústave, napíšeme čo najjednoduchšie zapamätateľné číslo s potrebným množstvom desatinných miest, podľa presnosti výpočtu analyzovaného javu. Zvyšok zaokrúhlime a toto číslo vynásobíme číslom 10 s vypočítaným kladným, alebo záporným exponentom. T.j., príslušný základ buď vynásobíme, alebo vydelíme násobkom čísla 10. – pozn. prekl.)
Toto číslo 0,Х1Х2Х3…Хм ´ 10К je človek schopný bez rozmyslu chybne stotožniť s akoukoľvek presnou hodnotou. Aj vrátane presnej hodnoty pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti vo všeobecnosti, rovnej 1,0. Pritom zabúda na to, že jeho číslo - to je len matematická pravdepodobnosť - približná hodnota objektívnej pravdepodobnostnej predurčenosti. Ona je v každom prípade získaná iba na základe štatistiky minulosti a obsahuje v sebe (vždy) nejakú chybu. Je to jak dôsledok nepresnosti matematických aj neformalizovaných štatistických modelov, vlastných psychike človeka, tak aj následok objektívnej zmeny pravdepodobnostných predurčeností v toku udalostí.
Človek sa môže pomýliť v chápaní exponentu „к“, v dôsledku čoho sa mu bezvýznamné zdá byť výnimočne dôležitým a dôležité – zanedbateľne bezvýznamným. Avšak aj pri správnom chápaní exponentu „к“, je takisto samotná mantisa vnímaná s nejakou chybou. Okrem toho, niekto môže vnímať správne jednu číslicu za desatinnou čiarkou, a niekto ďalší - tri číslice. Pritom ten, čo vníma jednu číslicu správne, môže vnímať ešte ďalších sedem číslic chybne a bude si myslieť, že jeho vnímanie je väčšie, ako vnímanie toho, kto vníma dokopy tri číslice, no všetky tri správne (za podmienky, že sa obaja nepomýlili v pochopení exponentu „к“).
Ak však, pri správnom spoločnom (u oboch rovnakom) pochopení exponentu „к“, vníma jeden päť číslic[27] v mantise, a druhý osem a u každého sú všetky číslice správne, tak všetko, čo druhý vníma od šiestej po ôsmu číslicu v mantise, pre prvého subjektívne neexistuje. A prvý môže túto informáciu prijať od druhého iba po porovnaní poradia pre neho dodatočných číslic s jemu už známymi jeho vlastnými hodnotami. A ak zároveň so správnym vnímaním číslic sa vnímajú aj číslice chybne, tak po porovnaní doplňujúcich číslic druhého s vlastnými číslicami, je nutné preskúmať, kde sa prijali cudzie chyby a kde ide o vlastné chyby vo vnímaní tej istej množiny variantov budúcnosti.
Toto sa týka, jak pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti všeobecne, tak aj vnímania a chápania pravdepodobnostných vyhodnotení uskutočnenia každej z pravdepodobnostne predurčených variánt objektívne možnej budúcnosti.
Pritom je nutné si uvedomiť, že aparát a modely matematickej teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky – to sú len abstraktné prostriedky, samo o sebe bezchybné v rámci matematického formalizmu. Oni nás len privádzajú k riešeniu prognosticko-analytických úloh v živote, v živote bezchybne, ak životné okolnosti zodpovedajú nami subjektívne vybranému prostriedku. Preto nezávisle od toho, či hodnoty pravdepodobnostných predurčeností sú neformálno-intuitívne alebo formálno-matematické, v každom prípade sa mýli človek, a nie ním vybrané prostriedky riešenia úlohy.
Každému z týchto variantov opisu budúcnosti - možných vektorov cieľov a vektorov stavu - zodpovedá nejaká hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti 0 р 1 a hodnota matematickej pravdepodobnosti, ako vyhodnotenia týchto pravdepodobnostných predurčeností na osnove matematicko-štatitistických modelov. Medzi týmito variantami môžu byť varianty vzájomne sa vylučujúce, vzájomne sa dopĺňajúce, môžu byť varianty, ktoré sú fragmentami druhých variánt a varianty - nasledujúce jedna druhú, postupne po vektore stavu[28]. Keďže je Vesmír (Strojenie sveta) hierarchický, tak aj informácia vo vektoroch, opisujúcich jeho možné stavy, zodpovedá jeho hierarchickej štruktúre. Dôsledkom toho 1,0 - pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti všeobecne – je rozčlenená nielen vo variantách, ale aj vo vzťahu k hierarchii vektorov stavu v každej z variánt v súlade s mierou chápania hierarchičnosti Stavby sveta, ako časti Objektívnej reality, subjektom. Okrem toho, toto rozčleňovanie (1,0) do variánt sa mení s plynutím času, mierou uskutočňujúceho sa toku udalostí..
Primerane tomu môžu chyby v hodnotení pravdepodobnostných predurčeností vznikať aj následkom neadekvátneho chápania charakteru vzájomných vzťahov jednotlivých variánt, vyčlenených subjektom, a poradia ich následnosti podľa miery ich rozvoja jednej za druhou v chode udalostí.
Pravdepodobnostné predurčenosti uskutočnenia každej z rozličných variánt sú vo všeobecnosti rôzne. Avšak všeobecná pravdepodobnostná predurčenosť celého množstva variantov (v matematike je to integrál hustoty rozdelenia pravdepodobnosti podľa množstva variantov), chápaných človekom, je rovná 0,Х1Х2Х3…Хм х 10к < 1.0. Táto veličina je vždy menšia ako číslo jedna[29], pretože nejaké varianty z dôvodu subjektivizmu, ohraničenosti chápania, vypadnú zo skúmania. No každej zo skúmania vypadnutej, objektívne možnej variante takisto zodpovedá nejaká hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti
, odhliadnuc od jej „neviditeľnosti“ pre subjekt. A súčtu subjektívne nevidených variánt zodpovedá taká veličina pravdepodobnostnej predurčenosti „Rn“, že: