[287] To je termín, ktorý definuje pojem o vzájomnej korelácii: 1) informácií v Objektívnej realite, 2) emocionálnych prejavov a 3) subjektívneho ozmyslenia Objektívnej reality jedincom.
[288] Ešte horšie je to so všeobecne známou „komédiou“ A. S. Gribojedova: útrapy z rozumu môžu byť iba pri démonickom stroji psychiky, ktorý je charakteristický nositeľovi rozumu. A „komédia” skutočne, rozsypavšia sa na okrídlené slová a aforizmy, pretože Čackij je skonštruovaný ako ušľachtilá osobnosť v porovnaní so svojim okolím, priniesla mnoho útrap Rusku, pretože v tejto „komédii” sa niet nad čím smiať.
No toto je odmena vládnucej triede: sám Gribojedov iba vrátil to, čo bolo do neho vkladané od detstva. Pozri stať V.Meščerjakova „Záhada Gribojedova”, Nový svet, č. 12, 1984.
No ani jeden z literárnych kritikov aj tak nedokázal povedať, akou spoločensky užitočnou prácou sa mohol zaoberať „kladný” hrdina komédie – Čackij? Ak sa pozrieme na námet „komédie” mimo dominujúcej domácej literárnej tradície, tak Čackij je na všetko pľujúci táraj, ktorý, aj keď je po práve nespokojný s vtedajšou spoločnosťou, sám v duši nenesie nič, okrem bezohľadného kritizovania a deklarácií o svojich vlastných ušľachtilých úmysloch.
A k správaniu A.S. Gribojedova v Perzii (Iráne) sú plne použiteľné slová M.J. Lermontova «smejúc sa, vyzývavo pohŕdal jazykom a morálkou cudzej krajiny...», za čo aj zaplatil životom, a to nielen svojim, ale aj kozákov z ochranky ruskej misie. A ak to porovnáme so slovami samotnej „komédie” Gribojedova «zlé jazyky sú strašnejšie ako pištoľ», tak jej jazyk v 19. stor. bol na úrovni zbraní hromadného ničenia samých seba na základe nepremyslene-emocionálnych reakcií tohto diela.
To isté sa týka aj diela „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho, ktoré zapríčinilo epidémiu samovrážd.
[289] Slová v zátvorkách sú prevzaté od L.N. Gumileva. Jeho sociálne vykastrovaná koncepcia (rovnako ako aj sociálne vykastrovaná koncepcia G. Klimova) je vhodná pre pokračovanie agresie siono-internacizmu a Biblického projektu, pretože po celkovej VULGARIZÁCII ideí oboch koncepcií v spoločenskom vedomí davu zostáva: etnogenéza, degenerácia (vyrodenie) – mimo spoločnosti.
«To znamená, že sa tu stretávame s determinovaným javom prírody, za ktorý človek nenesie morálnu zodpovednosť, dokonca ak aj pri tom hynie prekrásna panenská príroda a veľkolepá cudzia kultúra. Je to smutné, samozrejme, ale čo robiť?» (L.N. Gumilev, „Etnogenéza a biosféra Zeme“, tretie vydanie, Leningrad, Gidrometizdat, r. 1990, str. 462).
No takýto názor je nedôstojný človeka...
[290] Ateizmus môže existovať v dvoch formách:
· Materialistický ateizmus priamo vyhlasuje, že Boha niet, idey o Bohu sú výplodom vedeckej nevedomosti a kolektívnej umeleckej tvorivosti ľudí.
· Idealistický ateizmus priamo hlása existenciu Boha a nevyhnutnosť každého človeka žiť v sú-lade, harmónii s Božím Zámerom - Prozreteľnosťou. No vytvára také vieroučenie na osnove škodlivých a bezstarostných fantázií o Bohu a Jeho Zjaveniach ľudstvu, že čím sa jedinec viacej podriaďuje normám viery, tým viac je hluchý k volaniu Boha, a tým pádom v ešte ostrejšom konflikte so Zámerom.
[291] «A Hospodin nás nepočuje, voláš, nevoláš...»– slová piesne na tému bielogvardejských utrpení z repertoáru Žanny Bičevskej.
[292] Odmietnutie tohto predsudku odkrýva možnosť zo-strojiť činnosť na os-nove «tandémového princípu», ktorého efektívnosť kvalitatívne predčí efektívnosť cieľovo analogickej činnosti jednej osoby. Na základe «tandémového princípu» dvaja prví hierarchovia starovekého Egypta realizovali najvyššiu moc v štáte. Podrobnejšie pozri „Voda mŕtva“ vo vydaní z r. 1998, „Od človeku podobného k človečenstvu“ (v prvom vydaní „Od matriarchátu k človečenstvu...), „Dialektika a ateizmus: dve nezlúčiteľné podstaty“.
V primitivizovanom a formalizovanom tvare sa «tandémový princíp» používa v scientologickej cirkvi na riešenie veľmi konkrétnej úlohy: oslobodenie jedinca od moci automaticky odpracovávaných programov správania sa v rozdražďujúcich situáciách - podnetoch, nachádzajúcich sa v podvedomých úrovniach jeho psychiky. V terminológii scientologickej cirkvi sa to nazýva «clearing», «auditing» a je to zákazom rovnoprávnosti besedujúcich ohraničená modifikácia tandémového princípu”.
[293] Detailne o tom – pozri prácu VP SSSR “Dialektika a ateizmus: dve nezlúčiteľné podstaty“.
[294] Ako v „Bielom slnku púšte“ vysvetlil Semen, vylietajúc z okna Vereščagina, svoj návrat s prázdnymi rukami: „On má granáty nie tohto systému...“
[295] Hacker – špecialista na neautorizovaný a nesankciovaný prístup k informácii cez počítačové siete.
[296] «Človek s rozdvojenou mysľou nie je stály vo všetkých svojich cestách» (Epištola apoštola Jakuba, 1:8).
[297] Toho príkladom je film „Pokánie” T.Abuladzeho, ktorý dal perestrojke emocionálny náboj abstraktného humanizmu, ktorý vždy vyústi do veľkých sociálnych katastrof následkom toho, že abstraktnému humanizmu nie je vlastné rozlišovať koncepcie, v ktorých sa odráža Boží Úmysel, od koncepcií, odporujúcich Úmyslu.
T.Abuladze, nerozlišujúc koncepcie, ohovoril epochu socializmu v ZSSR – socializmus sa budoval pod nátlakom, ale rôzne politické osobnosti sa k tomu stavali rozlične, vychádzajúce z rôznych koncepcií. Ak hovoríme osobne o Stalinovi, tak on bol nominálne na čele systému nanucovania socializmu a komunizmu. Avšak, ako ukazuje jeho písomné dedičstvo, bol zástancom vybudovania vnútorne nenapätých systémov vzťahov medzi ľuďmi a cieľavedome pôsobil všetkými jemu dostupnými prostriedkami tak, aby spločnosť prešla k zmysluplnému (uvedomelému, chápavému) socializmu, ktorý by pramenil z mravnosti ľudí na základe ich dobrej vôle, čo je nemožné bez prechodu k človečiemu stroju psychiky.
L.D.Trockij pracoval proti tomu, podporujúc úsilie o modernizáciu Biblického projektu podľa požiadaviek epochy, v ktorej je výroba založená na technogénnej energii.
L.P.Berija, ako možno pochopiť z reálnych faktov jeho biografie, osobne bol zameraný na dobro, no nerozlišoval dve protichodné koncepcie v ruskom marxizme. V dôsledku toho pracoval na obe a bránil realizácii každej z nich. Za to aj zaplatil, keď bol trockistami druhej vlny určený do pozície «obetného baránka», na ktorého hodili všetky reálne i vymyslené prehrešky režimu proti národom ZSSR.
[298] V preklade do slovenčiny je pojem «relígia» – «spojenie, zväzok»; v Koráne je to inotajový obraz «verva Allaha».
[299] Z besedy súfija Fudaila s bagdaddským kalifom Harunom al-Rašidom (Idris ach, „Rozprávky dervišov”, Моskvа, “Аgentúra «Fair»”, r. 1996 , str. 201). V tejto fráze súfija je zamlčanie: dosiahnutá moc nad samým sebou patrí do kategóriе «Vždy», а niе «priamo teraz» trebа «niečо robiť».