V súvislosti s tým, že v posledných rokoch sa v Rusku, ako aj v okolitom svete, masovo vydávajú všemožné astrologické prognózy, je nevyhnutné urobiť vážnu poznámku: treba pochopiť, že ak by sme mali vidieť v astrológii vedu o energo-informačných rytmoch vzájomného pôsobenia (interakcie) Vesmíru, Zeme, jej biosféry a na nej žijúcich ľudí, tak astrológia dáva prognózy najpravdepodobnejšieho vývoja procesov za mlčanlivého predpokladu neprítomnosti (alebo zablokovania) samovoľnej čo i len trochu efektívnej riadiacej reakcie na neprijateľné prognózy a neprijateľný chod udalostí zo strany tých, komu je prognóza (veštba) daná. Taktiež, často v mlčanlivom predpoklade, sa ignoruje aj možnosť cieľavedomej riadiacej reakcie na samotný fakt prognózy.
Pre tých, ktorí sa nezamýšľajú nad vzťahom prognostiky, jej „samovoľného“ následného uskutočňovania a cieľavedomého riadenia (ciele ktorého sa nie vždy zhodujú s jednou prognostikou, pretože vyplývajú z druhej), tieto zamlčania – to sú prostriedky programovania ich podvedomých úrovní psychiky za účelom nevyhnutnosti vyplnenia ohlásenej prognózy.
Takéto programovanie psychiky prognózami (reálnymi aj zdanlivými, astrologickými i ostatnými) vo vzťahu k bezhlavo dôverčivému davu – to je jeden z prostriedkov jeho riadenia.
Astrologická prognóza je viac, či menej presná prognóza vonkajších a vnútorných okolností vo vzťahu k človeku a spoločnostiam. Nie však prognóza, ako predurčenie riadenia zo strany človeka reagujúceho na tieto okolnosti.
Človek na prognózy a okolnosti reaguje podľa svojej mravne podmienenej duchovnosti, zahŕňajúcej do seba chápanie sveta a stereotypy vnímania reality jeho biopoľom a reakcie na ňu. O to viac mimo astrológie zostáva bezprostredné adresné zasahovanie do chodu udalostí Zhora. Ono niekedy predurčuje rytmiku energo-informačných procesov vo Vesmíre, ktorá je predmetom skúmania a výkladu astrológie.
Prognózy sa odlišujú od proroctiev kvôli zdroju ich pôvodu:
· Proroctvá — pochádzajú vždy z hierarchicky vyšších úrovní Objektívnej reality, ako oddelená psychika človeka. To jest z úrovní egregorov (agregátnych modulov kolektívnej psychiky), alebo priamo od Boha. Človeku je poskytnutá iba možnosť viac, či menej adekvátneho zverejnenia proroctva v prostredí sebe podobných osôb.
· Prognóza — je plodom vlastného úsilia človeka (intuitívneho, alebo vedome algoritmického) v hraniciach jeho možností. A takisto aj informácia poskytovaná (alebo vnucovaná) subjektami, nepatriacimi do skupiny tých, ktoré uskutočňujú hierarchicky vyššie riadenie vo vzťahu k odberateľovi prognózy - jednotlivcovi alebo skupine.
Nezávisle od spôsobu a metodológie prognóz, je pre ľudstvo charakteristické pamätať si vyplnené negatívne prognózy a proroctvá; ale taktiež aj varovania Zhora, stotožňované ľuďmi s negatívnymi prognózami. Zároveň s tým sú v dejinách krajne zriedkavé zapamätané vyplnené priaznivé (kladné) prognózy - programové scenáre riadenia, ohlásené v minulosti.[30]
O tejto prevahe vyplnených nešťastných predpovedí niet objasnení v masovo vydávanej literatúre. A vzťah väčšiny ľudí k predpovediam, pri kontakte s nimi – je jednotne nesprávny, nezávisle od toho, či predpovediam veria, alebo neveria, lebo považujú budúcnosť za nepredpovedateľnú a vzdávajú sa dokonca svojej skutočne akcieschopnej intuície.
Z pohľadu riadiacej praxe riadiaci význam má predovšetkým informácia:
- o odklone procesu z predpísaného režimu;
- o už vzniknuvších bez-prostredných a sprostredkovaných príčinách[31], ktoré môžu vyvolať takýto odklon;
- o odkrytých možnostiach vzniku príčin takého druhu a odklonoch v budúcnosti;
- o procesoch, ktorých priebeh umožňuje odkryť takéto možnosti.
Ak to dáme do vzťahu s Plnou funkciou riadenia, tak jej najprvotnejším etapám[32] zodpovedá informácia o procesoch, ktorých priebeh je schopný odhaliť neprijateľné možnosti; potom — o odkrytých možnostiach; potom — o príčinách; a úplne na koniec, — о odchýlkach, ktoré nastali.
Takéto je poradie prioritného významu každej triedy práve vymenovanej riadiacej informácie pri riadení podľa plnej funkcie v intelektuálnej schéme prediktor-korektor. Je to preto, lebo riadenie priebehu udalostí odkrýva alebo zakrýva možnosti; pri odkrytých možnostiach vznikajú príčiny bezprostredné aj sprostredkované, schopné odkloniť tok riadeného procesu od ideálu; riadenie príčin prináša so sebou alebo blokuje odklon priebehu procesu od vybraného ideálneho režimu; riadenie samotného procesu pod vplyvom rušivých príčinných faktorov v potrebnej kvalite sa ukazuje nie vždy možným.
Súhlasne s touto hierarchiou informácia o tom, že proces riadenia plynie udržateľne s odchýlkami, nižšími ako je prah citlivosti vnímania sytému riadenia (t.j. všetko v poriadku), má podstatne menší riadiaci význam, ako informácia o odchýlkach; o príčinách, schopných vyvolať odchýlky; o odkrytých možnostiach vzniku príčin takého druhu; o procesoch schopných rozpoznať (odhaliť) možnosti takéhoto druhu.
Boh nie je tyran a ani sadista. Preto v prognózach ľudí a predpovediach – proroctvách od Boha sa skutočne dáva informácia o katastrofickej a (alebo) nepriaznivej budúcnosti. V jej nasmerovaní sa sformulováva prítomný dôsledok VŠETKÉHO, čo sa reálne stalo v minulosti a tvorí sa v súčasnosti. Aj vrátane mravne podmienených predsavzatí, zámerov do budúcna u samotných ľudí.
Informácia o priaznivom nasmerovaní chodu udalostí, hoci aj emocionálne príjemná, je pre riadenie, v zmysle vyššie uvedeného, bezvýznamná.
O tejto vzájomnej podmienenosti proroctiev a usporiadania sveta (v podstate: prognostiky a výsledkov riadenia) kázal apoštol Pavol[33]:
„Aj duchovia prorockí sú poslušní prorokom, pretože Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Tak vo všetkých cirkvách u svätých býva“ — Prvý list Korinťanom,14:32, 33
Primerane tomu JEDINÁ ÚČELNÁ reakcia na negatívnu prognózu nezávisle od toho, ako je získaná (nevedecky „intuitívne“, alebo „vedecky zdôvodnene“), je prehodnotiť známu minulosť i zámery do nadchádzajúcej budúcnosti už teraz v súčasnosti. Toto je známe už oddávna (pozri v Biblii Knihu proroka Jonáša, jeho kázeň v Ninive a reakciu obyvateľov na kázeň), aj keď väčšinou populácie nepochopené.
Ignorovať prognózy tak, ako to dvakrát spravili Trójania (zavrhli varovania Kassandry a Laokoona); utekať pred nastávajúcim, ako to spravili rodičia kráľa Oidipa i sám Oidipus. Liezť na ražeň „pokúšajúc osud“; t.j. pokúšajúc Boha, nič kvalitatívne nezmeniac na sebe samom, ako to spravil A. S. Puškin. Bol upozornený na smrteľné nebezpečenstvo svojich konfliktov s vysokým blondínom, ale hlavné — mnohé cítil bezprostredne sám. A takisto M. J. Lermontov, opakujúci v mnohom osud Puškina. Nevšimnúť si prognózu a zabudnúť ju, ako to spravili Angličania, následkom čoho sa v roku 1912 potopil Titanik[34]. Alebo ako Rusko za vlády cára Mikuláša II vstúpilo do dvoch samovražedných vojen (r. 1904 a 1914) spôsobom „snáď to výjde“, napriek mnohým varovaniam o nepripravenosti krajiny a spoločnosti na vedenie vojny. Toto všetko - znamená napomáhať uskutočneniu negatívnej prognózy.
„Boh nemení to, čo sa deje s ľuďmi, pokiaľ sami nezmenia to, čo je v nich.“[35] — tak sa vysvetľuje v Koráne, súra 13:12, tragédia nehôd v živote mnohých osôb a spoločenstiev.
Okrem toho, jedine Bohu je známe, čo je Ním predurčené jednoznačne a neodvratne a čo sa nikdy nestane. Nech by sa ako kto naparoval uskutočniť chcené, realizujúc jemu Zhora danú slobodu voľby a znásilňujúc svojou vôľou Život. A niet zmeny jednoznačne Zhora predurčeného predurčenia v zmysle otvorenia možností mnohovariantnosti v uskutočnení pravdepodobností a pravdepodobnostných predurčeností.