Z toho sa odvíja celá teória optimálneho riadenia, zostrojená (postavená) na princípe maximálneho hodnotenia kvality riadenia. Keďže v osnove chápania optimálnosti ležia subjektívne stanovené kategórie, vlastné procesu riadenia, tak chápanie optimálnosti je takisto subjektívne. Najčastejšie sa stretávame s chápaním optimálnosti v zmysle minima spotreby zdrojov, v zmysle maximálnych alebo minimálnych charakteristík objektu a v zmysle minima času pre manéver prechodu z jedného režimu do druhého. Vo väčšine prípadov jeden druh optimálnosti neguje druhé. Sú možné aj kritéria optimálnosti postavené na kombinácii niekoľkých čiastkových (parciálnych) kritérií optimálnosti.
Na optimalizáciu riadenia projektov, na ktorých sa zúčastňujú na rôznych miestach, v rôznom čase a poradí mnoho vykonávateľov(tak fyzických, ako aj právnických osôb), môžu byť použité tzv. „sieťové metódy“. Všetko, čo vstupuje do teórie a praxe „sieťového plánovania“, vychádza z rozpoznania rozhraní roztrieďujúcich rôzne etapy a fázy celkovej práce, na ktorých sú možné objektívne hodnotenia typu „splnené - nesplnené“, „bol dosiahnutý očakávaný výsledok - alebo nebol“ vo vzťahu ku každému z fragmentov práce a práce ako celku. Ak by sme zobrazili graficky rozdelenie celkovej roboty na jej fragmenty(etapy), vymedzené hranicami kontroly na fakty “splnené - nesplnené“, tak samotná schéma projektu bude znázorňovať sieť. V nej budú hranice kontroly (medzné stavy) ukončenia jednotlivých etáp a začiatkov nasledujúcich etáp zobrazené ako uzly a etapy pôsobenia na procesy ako čiary spájajúce uzly navzájom.
Sieťové metódy sú používané na optimalizáciu projektov v zmysle dostihnutia minima času na splnenie celkovej úlohy. Pritom sa trvanie jednotlivých pracovných etáp medzi kontrolnými hranicami zobrazených pracovných plánov vo forme sieťových grafikonov zadáva na osnove normatívnej bázy „techno-logického času“ výkonu rozličných druhov prác. Celý mechanizmus je vytváraný účtovníckym systémom spotreby zdrojov a chronometriou(časomierou) skutočných technologických operácii pri vznikajúcej organizácii prác na danom podujatí(tvorení). Taktiež v množstve prípadov aj na osnove intuitívnych hodnotení.
Existujú už vypracované algoritmy umožňujúce vypočítať celkové trvanie realizácie projektu; identifikovať v projekte hierarchiu závislosti celkovej doby trvania projektu od možného časového sklzu splnenia každej jednotlivej etapy a pod. Týmto všetkým sa zaoberá špeciálna literatúra[45].
Sieťové metódy môžu poslúžiť aj v algoritme metódy dynamického programovania[46], nakoľko v niektorých hierarchicky mnohoúrovňových modeloch riaditeľných procesovmôžu byťkrokové výhry v metóde dynamického programovania získané na osnove sieťových metód.
Optimálne riadenie môže byť jediné, no môže byť aj množinové - súborné, vzhľadom na to, že jedne a tie isté ohodnotenia kvality riadenia môžu zodpovedať nejakému množstvu vektorov chýb riadenia. V tom prípade je nutné, buď prehodnotiť kritérium optimálnosti, alebo ho doplniť nejakými ohraničeniami príslušných komponentov vektora chyby riadenia, vzťahujúcimi sa k prioritám riadenia vo vektore cieľov.
V rade prípadov rozpoznať optimálne riadenie sa nepodarí kvôli zložitosti alebo neprijateľnému vynaloženiu práce pri riešení úlohy o predpovedateľnosti správania sa objektu. V tomto prípade treba z celej množiny možných variantov riadenia vybrať podmnožinu variantov, v ktorej ohodnotenie kvality riadenia dosahuje prijateľné hodnoty. Jednoducho sa ohraničiť jedným z variantov, hoc aj nie optimálnym, no prijateľným podľa úrovne kvality riadenia.
Ak dáme kvalitu riadenia do vzťahu s plnou funkciou riadenia, tak kvalita riadenia je podmienená:
1. koncepciou riadenia (riadiacim-manažérskym riešením);
2. kvalitou riadenia koncepcie, prijatej k uskutočneniu (realizácii).
6. Uzavreté systémy
V drvivej väčšine prípadov objekty (procesy), s ktorými sa stretávame v bežnom živote, nemajú vlastnosť samoriadenia v pre nás želateľnom režime. V súvislosti s touto skutočnosťou stojíme pred nevyhnutnosťou riešiť rôzne úlohy riadenia. Ich riešenie spočíva v tom, aby sme:
1. buď rozpoznali v objekte (procese) nejaký systém riadenia a naladili ho na pre nás prijateľný režim riadenia objektu (procesu);
2. alebo zostrojili systém riadenia a spojili ho s objektom (procesom), ktorý máme v úmysle riadiť.
Aj prvé, aj druhé nás privádza k pojmu „uzavretý systém“:
„Uzavretý systém“ – to je objekt riadenia (proces), nachádzajúci sa vo vzájomnom pôsobení s prostredím, a systém jeho riadenia. Vzájomne sú previazané reťazmi priamych a spätných väzieb.
Účelom-funkciou systému riadenia (ako súčasti zamknutého systému) je vytvárať riadiaci signál a smerovať ho do objektu a jeho okolia cez priame väzby. Je jasné, že systém riadenia musí zodpovedať jak vektoru cieľov riadenia, tak aj objektu riadenia a vplyvu prostredia naň.
Riadenie a jeho prejav v najvšeobecnejšom zmysle – to je vždy vzájomná vloženosť pojmov, vyjadrujúcich tieto procesy a samotných objektívnych procesov, prebiehajúcich v Objektívnej realite. Riadenie – informačno-algoritmický proces- mádva základné smery komunikačného toku, výmeny informácií:
· z objektu a prostredia, obkolesujúceho objekt riadenia, do sústavy riadenia objektu – to je spätná väzba a
· zo systému riadenia objektu na objekt a prostredie – to sú priame väzby.
Priame väzby sa ďalej delia na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné priame väzby sú lokalizované v rámci objektu a systému jeho riadenia. Vonkajšie priame väzby vychádzajú z riadiaceho systému a objektu riadenia do vonkajšieho prostredia.
Analogicky sa na vnútorné a vonkajšie delia aj spätné väzby: tie väzby, ktorými postupuje informácia o stave prostredia a o stave objektu v ňom – to sú vonkajšie spätné väzby. A tie, ktorými prechádza informácia o stave objektu a systému jeho riadenia – to sú vnútorné spätné väzby.
Uvedené definície pojmov „priame“ a „spätné väzby“, „uzavretý systém“ obsahujú určité zamlčania – informácie „medzi riadkami“, dôležité v kontexte DVTR. V dôsledku prítomnosti týchto zamlčaní v kontexte DVTR sú tieto definície širšie, zahŕňajú v sebe aj ten zmysel, ktorý nie je vlastný týmto pojmom v bežných historicky vzniknutých technických verziách teórie riadenia.
«Uzavretý systém riadenia je systém riadenia, v ktorom sa riadiaca činnosť formuje funkciou odchýlky hodnoty riadené veličiny od požadovaných hodnôt jej stavu». (Veľká sovietska encyklopédia, 3. vydanie, zväzok 9, str. 325)
V súvislosti s takýmito definíciami, keď je reč o priamych a spätných väzbách v uzavretom systéme, tak sú myslené iba väzby s objektom riadenia, nie s prostredím. Pritom pod priamou väzbou sa rozumie riadiaca činnosť a pod spätnou väzbou – informovanie systému riadenia o reakcii objektu riadenia na riadiacu činnosť. V podstate v takýchto definíciach pojmu „uzavretý systém“ sa hovorí o tom, že informácia v uzavretých systémoch, na základe ktorej sa v každom jednom momente vypracováva riadiaca činnosť, zahňa v sebe aj informáciu o riadiacej činnosti, vypracovanej niekedy v minulosti. Inými slovami, niektoré informačné toky, prechádzajúce systémom riadenia, sú zamknuté-uzavreté v kruhovom obvode ich obehu. Odtiaľ aj vyplýva názov pojmu „uzavretý systém“.
Avšak existujú zväzky „objekt + systém riadenia“, v ktorých niet spätných väzieb v zmysle podmienenosti prebiehajúceho riadenia riadením, vykonaným v minulosti. Taká je programová schéma riadenia (o nej sa bude hovoriť neskôr). A v schéme riadenia „prediktor - korektor“ (o nej sa bude tiež hovoriť neskôr) niektoré z väzieb, ak ich máme zaradiť do kategórie „spätných“ v tradičnom ponímaní tohto termínu, sa uzamykajú nie cez minulosť, ale cez predpovedanú budúcnosť. V tom zmysle, že prebiehajúce riadenie zahŕňa v sebe prognózu správania sa riadeného objektu, do ktorej patrí aj informácia o variantách aktuálneho riadenia.