Pritom v historicky postupne sa vyvinuvších technických verziách teórie riadenia neexistuje termín pre označenie zväzku „objekt + systém riadenia“ vo všeobecnom prípade skúmania. Preto, vysvetľujúc DVTR, máme na výber:
1. buď nejako pomenovať tento zväzok (pritom samotné slovo „zväzok“ evidentne neprichádza do úvahy, kvôli jeho používaniu v úplne rôznych kontextoch);
2. alebo pridať v kontexte DVTR rozšírujúcu interpretáciu výrazmi „priame“ a „spätné väzby“, „uzavretý systém“.
V predchádzajúcich vydaniach DVTR sa využíval rozšírujúci prístup, avšak nebol vysvetlený, čo u časti čitateľov (konkrétne u oboznámených s nejakými technickými verziami teórie riadenia) vyvolávalo otázky.
V tomto vydaní zachováme rozšírujúci prístup interpretácie uvedených pojmov, a preto v kontexte DVTR treba prijať definície priamych a spätných väzieb s ich prerozdelením na vonkajšie (smerujúce do prostredia) a vnútorné (lokalizované v rámci objektu riadenia a systému riadenia) tak, ako boli uvedené predtým.
Takisto je užitočné zaviesť pojem „sila väzby“. V každom konkrétnom prípade môže byť zostrojený (špecifikovaný v zmysle):
1. podľa priamých väzieb – na základe porovnania sily riadiaceho vplyvu na objekt alebo prostredie, vytvoreného systémom riadenia, s vlastnými charakteristikami objektu riadenia (vzhľadom na okolnosti, napríklad v prípade riadenia pohybu v zmysle teoretickej mechaniky to môže byť vzťah síl riadiaceho vplyvu s hmotnosťou, momentami zotrvačnosti, s charakteristikami síl a momentov odporu pohybu);
2. podľa spätných väzieb – na základe porovnania sily riadiaceho vplyvu, vytváraného systémom riadenia, s parametrami, charakterizujúcimi odklon objektu od predpísaného režimu a parametrami, charakterizujúcimi vplyv prostredia na objekt, na ktorý reakciou je systémom vypracovávané riadenie.
Preto, aby sme neplodili zbytočné pojmy a nerobili špeciálne klauzuly vo vzťahu k takým čiastkovým prípadom riadenia, ako je programové riadenie (bez spätných väzieb) a riadenie podľa schémy „prediktor–korektor“[47], tak aj v prípade, keď je medzi objektom a systémom riadenia čo i len jedna väzba s nenulovou „silou“ – priama alebo spätná – budeme takýto zväzok tiež nazývať „uzavretým systémom“.
A okrem toho, pri porovnaní procesu projektovania a tvorby zväzku „objekt riadenia + systém riadenia“ s plnou funkciou riadenia, sú všetky takéto zväzky uzavretými systémami, keďže bez riešenia úlohy o predpovedateľnosti správania sú neuskutočniteľné a nefunkčné.
Príklad uzavretého systému je auto s vodičom. Auto je objekt riadenia. Vodič, presnejšie jeho algoritmika psychiky je systém riadenia. Spätné väzby sú uzavreté cez zrak, sluch, hmat a vestibulárny aparát vodiča. A priame väzby - cez jeho ruky a nohy, pôsobiace na výkonné orgány: volant, pedále, rýchlostnú páku, páčky a gombíky. Okrem toho, hierarchie uzavretých okruhov priamych a spätných väzieb sú jak v systémoch a prístrojoch auta, tak aj v samotnom človeku.
Samoriadiaci sa objekt, u ktorého sa nepodarí určiť systém jeho riadenia, taktiež predstavuje uzavretý systém. Aj v ňom samotnom totiž existuje uzavretý cyklus priameho a spätného zobrazenia v nejakej hierarchii okruhov cirkulácie informácií. Príkladom takýchto samoriadiacich sa objektov s nelokalizovaným systémom riadenia je splachovacia nádoba záchodovej misy s plavákovým regulátorom hladiny vody. Systém riadenia je nelokalizovaný v tom zmysle, že ho nemožno odlíšiť od samotného objektu tak, ako je možné odlíšiť vodiča od auta, alebo modul autopilota od lietadla ako celku. Okrem toho, aj v prípade metódy odstránenia uzlov (kľúčových komponentov) z uzavretého systému s nelokalizovaným systémom riadenia, nedosiahneme nič, okrem jeho privedenia do havarijného, alebo nefunkčného stavu. V uzavretých systémoch s lokalizovaným systémom riadenia odstránenie systému riadenia nenarúša v princípe funkčnosť objektu riadenia.
Systém riadenia objektu (lokalizovaný alebo nie – to je jedno) formuje riadiaci signál, t.j. kódovanú informáciu o tom, aká má byť riadiaca činnosť, aby správanie sa objektu zodpovedalo cieľovému vektoru a vektor chyby nepresahoval prípustné hranice. Tento proces riadenia sa deje v súlade s vektorom cieľov riadenia na základe informácií o stave uzavretého systému a okolitého prostredia (t.j. na báze vektora stavu), v zhode s interpretáciou príčinno-dôsledkových podmieneností v systéme riadenia. Inými slovami, v zhode s interpretáciou „objektívnych zákonov“ existencie uzavretého systému v prostredí. Riadiaci signál sa cez priame väzby predáva výkonným orgánom (pri nevyhnutnosti aj okolitému prostrediu), čo zabezpečuje riadiaci vplyv na objekt. Reťazcami spätných väzieb sa do systému riadenia v procese riadenia podáva informácia o stave okolitého prostredia, objektu, vykonných orgánov a samotného systému riadenia.
T.j., riadenie je jediný usporiadaný celok úkonov rôznej kvality, uskutočňovaných elementami, tvoriacimi uzavretý systém, ktorý je hierarchiou obvodov cirkulácie a pretvárania informácií v procese realizácie koncepcie riadenia. Koncepcia riadenia je tvorená komplexom čiastkových koncepcií riadenia (cieľových funkcií). Riadenie – to je ucelená funkcia. Ucelená v tom zmysle, že vylúčenie akejkoľvek etapy z nej spôsobuje nemožnosť daného riadenia, t.j. neuskutočniteľnosť koncepcie a nedosiahnuteľnosť cieľov.
7. Spôsoby riadenia: štruktúrny, v supersystémoch – bezštruktúrny a na osnove virtuálnych štruktúr
V procese riadenia uzavretý systém a jeho časť – systém riadenia – tvoria štruktúru, podriadenú vektoru cieľov (nim podmienenú) a nesúcu koncepciu riadenia a ju predstavujúce cieľové funkcie. Kvalita riadenia sa pritom zabezpečuje dvoma faktormi:
- architektúrou štruktúry, t.j. funkčným nakopením jej elementov (vrátane kanálov informačnej výmeny) a usporiadanosťou (organizáciou, hierarchiou) elementov v štruktúre;
- charakteristikami práceschopnosti, funkčnou spôsobilosťou a vhodnosťou samotných elementov patriacich do štruktúry, pre realizáciu im priradených funkcií (svojho druhu „kvalifikačnou“ úrovňou elementov).
Chyby v zostrojení štruktúry, vyvolávajúce jej celkový nesúlad s vektorom cieľov a množstvom prípustných vektorov chyby, môžu priviesť prakticky navnivoč vysoko funkčnú spôsobilosť elementov štruktúry. Preto pri funkčne vhodných (v tomto zmysle dobrých) elementoch, tvoriacich štruktúru, bude vektor chyby riadenia aj tak mimo prípustných hraníc.
Ak sa pritom štruktúra vytvorí do začiatku procesu riadenia a jej architektúra i elementárna báza sa v jeho priebehu nemení, tak charakteristiky vektora chyby riadenia sa určujú predovšetkým súladom architektúry štruktúry s vektorom cieľov a množstvom prípustných vektorov chyby riadenia. Z tohto dôvodu uvedený spôsob riadenia nazývame štruktúrnym.
Pri riadení štruktúrnym spôsobom vzniká adresné šírenie funkčne zameranej informácie k elementom štruktúry, nemennej v procese riadenia. Príklady štruktúrneho riadenia v technike: riadenie lietadla pomocou autopilota, ktorý je štruktúrou rôznorodých elementov; veliaci zbor ľubovoľného vojenského útvaru, administratívna časť ľubovoľného podniku, inštitúcie a pod., sú taktiež štruktúrou.
Bezštruktúrne riadenie je možné v supersystémoch, zložených z množstva v nejakom zmysle navzájom analogických elementov. Element supersystému, skúmaný samostatne, môže byť systémom[48] alebo taktiež supersystémom. Preto kvôli skráteniu popisu systému, zahŕňajúceho množstvo v ňom vložených elementov - systémov, bol vybraný pojem „supersystém“. Každý z elementov supersystému má schopnosť zapamätať si cez neho prechádzajúcu informáciu pravdepodobnostnou formou a taktiež pravdepodobnostnou formou predávať informáciu druhým elementom, patriacim do tejto množiny. T.j., v množine môžu prebiehať procesy priameho aj spätného zobrazenia. Správanie sa elementov tejto množiny je určené ich vnútorným informačno-algoritmickým stavom. Celkovo to znamená, že:
1. Všetky elementy sú samoriaditeľné na základe ich pamäti.