Ak podstata týchto nie náhodnýchzhôd okolností na úrovni “supersystému č. 1“ nemôže byť odhalená, tak na úrovni „supersystému č. 2“ celý takýto súbor „nahodných“ zhôd okolností je riadením na osnove virtuálnych štruktúr.
To je jeden z príkladov riadenia na osnove virtuálnych štruktúr. Vo všeobecnejšom prípade ľubovoľné preniknutie štruktúrneho riadenia do supersystému zvonku – predstavuje v ňom riadenie na osnove virtuálnych štruktúr. Nezávisle od toho, či do supersystému preniká štruktúrne riadenie z hierarchicky jemu rovnocenného supersystému, alebo ide o hierarchicky vyššie riadenie, až po hierarchicky najvyššie všeobjímajúce riadenie Všedržiteľa[51]. Pri takomto chápaní je ľubovoľné bezštruktúrne riadenie čiastkovým (parciálnym) prípadom riadenia na osnove virtuálnych štruktúr, uskutočňovaného Všedržiteľom.
Štruktúrne riadenie v supersystémoch môže vznikať ako realizácia príslušnej etapy plnej funkcie riadenia. T.j. cielené strojenie štruktúry, nesúcej koncepciu riadenia. No štruktúrne riadenie v supersystémoch môže vznikať aj z bezštruktúrneho alebo z riadenia na osnove virtuálnych štruktúr. Avšak za podmienky, že ciele, na ktoré sa orientovalo bezštruktúrne riadenie alebo riadenie na osnove virtuálnych štruktúr, sú dostatočne udržateľné. Dôsledkom toho totiž získavajú udržateľnosť aj štruktúry, vzniknuté v bezštruktúrnom riadení prípadne vo virtuálnom riadení na prácu s týmito cieľmi.
Inými slovami štruktúrne riadenie sa môže vykryštalizovať z bezštruktúrneho riadenia alebo z riadenia na osnove virtuálnych štruktúr.
Najvyššia kvalita riadenia v supersystémoch je dosahovaná pri kombinácii - spojení štruktúrneho a bezštruktúrneho riadenia v rámci adekvátneho hierarchicky vyššieho riadenia, prebiehajúceho v nich na osnove virtuálnych štruktúr v súlade so Všedržiteľom.
8. Udržateľnosť riadenia
Oblasť zmeny parametrov prostredia (vrátane frekvenčného rozsahu pôsobenia) a uzavretého systému, v ktorom uzavretý systém (ďalej kvôli skráteniu - objekt[52]) je udržateľný v zmysle predpovedateľnosti jeho správania sa, - to je oblasť potencionálne udržateľného riadenia. Jej opustenie vedie k strate riadenia podľa predpovedateľnosti správania sa objektu. Takým príkladom je smrť Hrdinu Sovietského zväzu, skúšobného pilota G. J. Bachčivandžiho na prvej sovietskej prepadovej stíhačke BI-1 v r. 1943, dôsledkom zmeny aerodynamických charakteristík lietadiel pri veľkých rýchlostiach, ktoré neboli svojho času rozpoznané pri testoch v aerodynamických tuneloch pri projektovaní lietadiel.
Veľkosť oblasti potenciálne udržateľného riadenia je určená nielen charakteristikami samotného objektu a okolitého prostredia, ale aj charakteristikami systému jeho riadenia (subjektívny faktor predpovedateľnosti). To umožňuje v mnohých prípadoch zabezpečiť udržateľnosť priebehu procesov, objektívne neudržateľných bez riadenia, a (alebo) vyvolať stratu udržateľnosti priebehu samo o sebe objektívne udržateľných procesov. V poslednom prípade je objektívna udržateľnosť a neudržateľnosť chápaná v bežnom zmysle ako postupné zmenšovanie odklonu vybudeného pohybu v čase, po odstránení vplyvu rušivého faktora.
Oblasť potenciálne udržateľného riadenia je určovaná v závislosti od parametrov, vybraných na skúmanie. Preto, ak by sme zo skúmania vylúčili pevnosť korpusu, tak oblasť potenciálne udržateľného riadenia ponorky je celý rozsah hĺbky oceána. Ale zahrnutie charakteristík pevnosti do skúmania, ju ohraničuje hĺbkami do niekoľkých stoviek metrov.
Vnútri oblasti potenciálne udržateľného riadenia leží oblasť udržateľného (v bežnom zmysle) riadenia, ohraničená množstvom prípustných vektorov chyby riadenia - oblasť prípustného riadenia.
Ak budeme formálne používať pravidlo transformácie vektora chýb riadenia na hodnotenie kvality riadenia, tak dôsledkom mnohorozmernosti priestoru parametrov, v ktorom sa nachádza vektor, môžu jednému hodnoteniu kvality riadenia zodpovedať vektory chyby prináležiace jak k ich prípustnej množine, tak aj nachádzajúce sa mimo nej. Preto vo vnútri oblasti potenciálne udržateľného a prípustného riadenia možno vyčleniť oblasť, v ktorej použitie prijatého pravidla hodnotenia kvality riadenia nevedie k prekročeniu hraníc oblasti prípustného riadenia. Je to oblasť absolútne kvalitného - spoľahlivého riadenia.
Príklad, zobrazujúci vzájomný vzťah hraníc oblastí:
Do pravouhlého otvoru na ploche treba nainštalovať ovládač. Oblasť potenciálne udržateľného riadenia je časť priestoru, v ktorom sa nachádza povrch s otvorom v rámci dosahu ovládača. Zóna prípustného riadenia je samotný pravouhlý otvor. Vektor cieľov je vektorový rádius od stredu otvoru v zvolenom systéme koordinátov (opísaný kruh*). Ak je hodnotenie kvality riadenia vzdialenosť od stredu otvoru po vonkajšiu hranu „páky“ ovládača, tak zóna absolútne kvalitného riadenia je kruh, vpísaný do obdĺžnika. Oblasť - prstenec medzi vpísaným a opísaným kruhom je zóna, kde pri jednom a tom istom formálnom hodnotení kvality, môže byť riadenie prípustné a neprípustné. Úplné zlúčenie zón absolútne kvalitného a prípustného riadenia si vyžaduje zostrojenie iného pravidla pretvorenia (transformácie) vektorov chyby na hodnotenie kvality riadenia. Preto, ak sa zabezpečuje udržateľné, absolútne spoľahlivé riadenie, tak strata riadenia dôsledkom rušivých vplyvov je postupný prechod zo zóny absolútne spoľahlivého riadenia do zóny prípustného riadenia, z nej do zóny potenciálne udržateľného riadenia a východ z nej.
Vektor chyby riadenia vzniká dôsledkom dvoch príčin:
1. samotný udržateľne fungujúci uzavretý systém je kmitavý systém. Preto aj v podmienkach vedomej neprítomnosti vonkajších budení kmitov - sám systém vykonáva kmitania vzhľadom na cieľový vektor. Otázka je iba v tom, či zadanie úlohy riadenia ignoruje tieto kmitania, alebo nie;
2. na uzavretý systém vplývajú vonkajšie budenia kmitov z okolitého prostredia. Taktiež v ňom samotnom môžu prebiehať nejaké vnútorné zmeny[53].
Existuje pojem „rezerva udržateľnosti uzavretého systému“. Je to vlastná, špecifická charakteristika uzavretého systému, vytvorená na základe nejakej (môže ich byť niekoľko) miery budiaceho - rušivého vplyvu, ktorej prekročenie vedie k vyjdeniu vektora chyby za prípustné hranice, alebo k zániku systému.
9. Schémy riadenia
Všetky uzavreté systémy sa pri ľubovoľných spôsoboch riadenia (aj pri organizácii samoriadenia) tvoria na osnove jednej z nasledujúcich schém riadenia[54] a (alebo) ich kombinácii v rámci objemnejšieho uzavretého systému. Rôzne schémy (nie spôsoby) riadenia zabezpečujú pre jedne a tie isté objekty, za jedných a tých istých podmienok, rôznu pružnosť reagovania na rušivé vplyvy a rôznu maximálne dosiahnuteľnú úroveň kvality riadenia. Súc realizované na jedných a tých istých objektoch, zabezpečujú im rôzne rezervy udržateľnosti riadenia. Schémy riadenia sa líšia jedna od druhej prerozdelením do jednotlivých komponentov uzavretého systému plnej funkcie riadenia.
Štruktúra, realizujúca schému riadenia, môže byť úplne rozmiestnená v objekte, alebo z rozličných príčin môžu byť niektoré elementy rozmiestnené mimo riadeného objektu. Čiastkovým prípadom takéhoto variantu je diaľkové ovládanie, keď sú na objekte rozmiestnené prevažne výkonné elementy štruktúry, ktoré nie je škoda stratiť, alebo ktoré vedome nemožno zachrániť. Posledný prípad sa často vyskytuje vo vzťahu k rozkazom politikov, vyjadrujúcich skutočnú moc a taktiež pri používaní robotov v nebezpečnom prostredí (aj keď v davo-„elitárnej“ spoločnosti politici zriedka nie sú robotmi – biorobotmi).
PROGRAMOVÉ RIADENIE
Vonkajšie spätné väzby po zapojení schémy do procesu riadenia v uzavretom systéme chýbajú: priebežná informácia o stave vonkajšieho prostredia a pozícii objektu v ňom sa v systéme riadenia nevyužíva.
Riadiaci signál je funkciou času a (možno) informácie, postupujúcej kanálmi vnútorných spätných väzieb. Výsledok pôsobenia všetkých rušivých vplyvov na správanie sa objektu sa vypracováva v štádiu projektovania a vytvorenia objektu a (alebo) systému jeho riadenia a programu riadenia. Úroveň maximálne možnej kvality riadenia je funkciou adekvátnosti programu riadenia k reálnym podmienkam jeho realizácie. Uzavretý systém totiž nereaguje na reálne vplyvy vonkajšieho prostredia. Správanie sa systému nie je pružné.