1. prediktora, vypĺňajúceho funkciu prognózy a vypracovania pravidiel riadenia (programu riadenia) - tomu zodpovedá 1. až 4. etapa plnej funkcie riadenia,
2. a programovo-adaptívneho modulu, ktorý riadi objekt na osnove pravidiel riadenia vypracovaných prediktorom, adaptujúc ich na konkrétne okolnosti, v ktorých plynie proces riadenia - tomu zodpovedajú 5. až 7. etapa plnej funkcie riadenia.
Pritom sa prognostická informácia vo forme pravidiel riadenia dáva (aplikuje) do vstupu programovo-adaptívneho modulu systému riadenia.
Dôsledkom toho, systém riadenia reaguje nielen na už uskutočnené odchýlky uzavretého systému od ideálneho režimu, no i na tie, ktoré iba majú tendenciu sa udiať (v prípade, že je prognózovanie dostatočne presné). Ak programovo-adaptívne riadenie uzamyká (zahňa v sebe) priame a spätné väzby cez už zrealizovanú minulosť, tak sa v schéme prediktor-korektor nejaká časť priamych a spätných väzieb uzamyká cez prognózovanú budúcnosť. Informácia o uskutočnenej minulosti a o budúcnosti sa v schéme prediktor–korektor, okrem prognózovania a vypracovania riadiaceho signálu, tiež využíva ako osnova na minimalizáciu (periodického nulovania) v procese riadenia vznikajúceho vektora chyby, podmieneného priebežnou kumuláciou (hromadením) prognostických chýb.
Pri porovnaní programovo-adaptívnej schémy a schémy prediktor-korektor na základe vektora stavu, využívaného programovo-adaptívnou schémou, budú jednému a tomu istému vektoru stavu, v schéme prediktor–korektor zodpovedať rôzne riadiace signály. Dôvodom je, že v osnove prognózy prediktora-korektora stojí vektor stavu väčšieho rozmeru, ako v programovo-adaptívnej schéme. Na základe informácie, vychádzajúcej nad rámec identickej časti vektorov stavu, používaných v oboch schémach, bude prediktor-korektor získavať rôzne prognózy. To bude následne vyjadrené v rozličnosti riadiacich signálov, vypracovávaných v programovo-adaptívnych moduloch oboch schém riadenia. T.j., prediktor- korektor je „rozumnejší“ a zabezpečuje pružnejšie, nešablónovité riadenie v porovnaní s predchádzajúcimi schémami.
Za predpokladu dostatočne vysokej presnosti prognózy zabezpečuje schéma prediktor-korektor najvyššiu kvalitu riadenia z toho dôvodu, že v množstve prípadov zredukuje na nulu (pri nevyhnutnosti aj do záporných hodnôt: je to predvídavé, odb. tzv. predikčné riadenie) fázový posun medzi rušivým vplyvom a riadiacou činnosťou, zabezpečujúcou kompenzáciu rušivých vplyvov. To umožňuje používať zdroje uzavretého systému na zvyšovanie rezervy udržateľnosti riadenia a produktivity uzavretého systému vo vzťahu k vektoru cieľov riadenia. Pri iných schémach riadenia tieto rezervy nemôžu byť využívané, alebo sa minú na kompenzáciu tej zložky odchýlky od ideálneho režimu, ktorá je podmienená fázovým posunom riadiacej činnosti vo vzťahu k rušivému vplyvu (v porovnaní s teoretickým prípadom neprítomnosti fázového posunu medzi rušením a riadiacou činnosťou).
10. Plná funkcia riadenia a intelekt (individuálny a súborný[57])
Rôzne schémy riadenia majú rôzne možnosti vnímania (podpory) obsahovo rôznych koncepcií riadenia a im zodpovedajúcich cieľových funkcií riadenia. Preto aj, keď sa do osnovy riadenia vkladá jeden a ten istý vektor cieľov, tak koncepcia riadenia a schéma riadenia sa podmieňujú navzájom.
Koncepcia riadenia je etapou (fázou) plnej funkcie riadenia. V rámci DVTR sa hranične zovšeobecňujúcim pojmom javí byť pojem „Plná funkcia riadenia“.Tento termín vo svojej podstate opakuje v Kapitole 2 (DVTR) popísanú definíciu javu “riadenie”, rozvíja ho však podrobnejšie.
Plná funkcia riadenia (ako objektívny jav), predstavuje postupnosť rôznorodých krokov (činov), ktorými sa realizuje proces riadenia v celom rozsahu rozlíšených možností a detailov. Inými slovami, plná funkcia riadenia zahŕňa v sebe celú algoritmiku riadenia objektu (procesu).
Plná funkcia riadenia (podobne, ako aj koncepcia riadenia) je hierarchické usporiadaná sekvencia činov - krokov rôzneho druhu. Jednotlivé kroky tohto algoritmu sú nasledovné:
1. Rozlíšenie faktorov prostredia (objektívnych javov), s ktorými sa v rámci mnohorakosti[58] procesov Stvorenia stretáva daný intelekt.
2. Formovanie stereotypu (návyku, zvyku) rozlišovania daného faktora v budúCnosti.
3. Formovanie vektora cieľov riadenia vo vzťahu k danému faktoru a vovedenie tohto cieľového vektora do celkového (všeobecného) cieľového vektora svojho správania sa (samoriadenia)
4. Formovanie Koncepcie riadenia a čiastkových cieľových funkcii riadenia, tvoriacich spolu koncepciu. Formovanie Koncepcie riadenia prebieha na osnove(základe) riešenia úlohy udržateľnosti(stability) v zmysle predpovedateľnosti(prognózy) správania sa riadeného objektu/objektov.
5. Organizácia a reorganizácia účelových štruktúr – nositeľov(nosičov) cieľových funkcii riadenia(riadiacich funkcii).
6. Kontrola(pozorovanie, dohliadanie) nad činnosťou týchto štruktúr v rámci procesu riadenia, uskutočňovaného nimi a koordinácia spolupráce(interakcie) rôznych typov takto vytvorených účelových štruktúr.
7. Zničenie(likvidácia) existujúcich štruktúr v prípade nepotrebnosti(nadbytočnosti); ich podpora - držanie v práceschopnom stave; konzervácia na sklad pre prípad opätovnej potreby; operatívna transformácia na iný, aktuálne, či v budúcnosti potrebný typ štruktúr, alebo ich udržiavanie v priebežnom „pohotovostnom“ režime a pod.[59]
Body 1 a 7 sú v plnej funkcii riadenia vždy prítomné. Medzi nimi ležiace body (2 až 6) možno spájať, alebo hlbšie špecifikovať, vytvoriac súvislú postupnosť nejakých malých „etáp“, primerane potrebám praxe.
Ak sa v reálnom procese riadenia niektoré etapy Plnej funkcie riadenia neprejavujú, znamená to, že riadenie sa neuskutočňuje podľa plnej funkcie. T.j., niektoré etapy plnej funkcie sa realizujú[60] mimo hraníc objektu (procesu), riadeného nie podľa plnej funkcie.
Ako už bolo poznamenané v IV. Kapitole: Z pohľadu teórie a praxe riadenia KLESÁ význam in-formácie, charakterizujúcej proces riadenia, v nasledujúcom poradí:
· najdôležitejšia je in-formácia o procesoch, ktorých priebeh by mohol spôsobiť vytvorenie takej možnosti (situácie), keby v priebehu procesu riadenia v budúcnosti mohlo prísť k odkloneniu od normálnych parametrov;
· objektívne sa objavili (vznikli) možnosti také, že priebeh procesu riadenia sa v budúcnosti môže odkloniť od normálnych parametrov;
· tieto možnosti sa začali realizovať a vyvolali tendenciu odklonu priebehu procesu riadenia od normálnych parametrov;
· priebeh procesu sa odklonil od normálnych parametrov, no zatiaľ sa nachádza v prípustných hraniciach;
· odklonenie parametrov na hranu prípustnosti;
· proces sa dostal za prípustné hranice (najmenej dôležitá informácia „GAME OVER“, FATAL ERROR, IRREVERSIBLE DEMAGE SITUATION)
A prakticky nulový riadiaci význam má informácia o tom, že vyššie uvedené neexistuje a proces riadenia prebieha normálne.[61]
Pritom je potrebné objasniť si ešte jeden aspekt odhadu možností a tendencií pri vypracovávaní riadiaceho pôsobenia. Odhaľovať sa môžu nielen nepriaznivé možnosti, ale aj možnosti pozitívne, ktorých realizácia umožní významne zvýšiť kvalitu riadenia. To sa týka aj odhadu tendencií.
Avšak zváženie odhalených možností a č tendencií oboch kategórií A) negatívne a B) pozitívne) je pri riadení možné len v schéme prediktor-korektor (pri zachovaní PFR – Plnej funkcie riadenia). Programovo-Adaptívne schémy riadenia (PASR) sú k týmto objektívnym faktorom slepé a vo vzťahu k negatívnym možnostiam a tendenciám pracujú na princípe „pokiaľ hrom netresne, sedliak sa neprežehná“ a pozitívne možnosti a tendencie sú v nich (PASR) nerealizovateľné.
Z toho vyplýva, že plná funkcia riadenia môže byť realizovaná iba v intelektuálnej schéme riadenia (rôznorodosť - typ schémy riadenia prediktor – korektor = prognostik - opravár), ktorá predpokladá tvorivosť systému riadenia: subjektu-vodiča (manažéra), a to minimálne v nasledujúcich oblastiach: .