· rozpoznávanie faktorov prostredia, ktoré vyvolávajú potrebu riadenia, alebo zmenu jeho charakteru;
· formovanie vektorov cieľov;
· formovanie nových koncepcií riadenia;
· zdokonaľovanie metodológie a návykov prognostikovania[62] pri riešení otázky ohľadom udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti v rámci stanovenia úlohy riadenia a/alebo v procese riadenia podľa schémy prediktor-korektor.
Primerane tomu, je ovládanie efektívnej osobnej kultúry spoznávania (rozlišovania) a tvorivosti [63] pre riadiaceho pracovníka objektívnou nevyhnutnosťou. T.j., ak nechce byť „zombi-automatom“ (bio-robotom), nesúcim nejaké na neho zvonku v rámci určitého procesu riadenia vložené funkcie. Ešte presnejšie: Ak chce konať v rámci plynutia Božieho Zámeru – Plánu, garantujúceho najvyššiu mieru bezpečnosti a úspešnosti riadenia [64] . O to viac, že iba Boh má moc nad Rozlíšením ako schopnosťou,bez ktorej je prvý bod plnej funkcie riadenia vo všeobecnosti nerealizovateľný а ak aj je výnimočne realizovateľný, tak iba s viac- či menej existujúcimi ohraničeniami.
Históricky sa (bola) sformovaná taká situácia, že naša kultúra myslenia (spoločnosť) vo všeobecnosti stratila zmysel pre rozlišovanie významu slov „rozum“, „um“, „myseľ“, „vnímanie“, „hodnotenie“ a „chápanie“. Preto namiesto nich používame neslovienske, latinské slovo „intelekt“, chápajúc pod ním „samo“meniaci sa a „samo“sanalaďujúci algoritmus výberu a zmeny in-formácie. Dôsledkom jeho činnosti vznikajú in-formačné moduly, DOVTEDY danému subjektu neznáme a zvonku v hotovom (predžutom) tvare do neho do tohto okamžiku nevstupujúce. Zvonku je formovaná v cieľovej osobe a/alebo kolektíve želaná emócia, vzťah k nejakému javu. V obzvlášť zvrátených prípadoch možno takto cielene dlhodobo umelo vyvolávať pozitívne emócie k objektívne negatívnym javom, činnostiam. Hoci aj k vražedným, či dokonca samovražedným. Od krátkozrakého ničenia okolitej biosféry, až po konzumáciu nezdravej potravy, zneužívaniu liekov (drog), okrádaniu druhých za požičanie niečoho (úrok), atď..
Každý algoritmus je nejaká čiastková miera, cez ktorú tečú in-formačné toky. Preto je intelekt procesom rozšírenia (expanzie) nejakej čiastkovej miery.
Čo je to objektívny jav nazývaný „intelekt“, a v čom je jeho podstata, je vec dosť nejasná. Najmä pre vedomie, opierajúce sa o svetonázor, ktorý neuznáva in-formáciu mimo ľudskej spoločnosti ako objektívnu kategóriu. Tento svetonázor predpokladá, že človek je buď jediná bytosť disponujúca intelektom, alebo že intelekt je vždy lokalizovaný podľa princípu „jeden intelekt – jedna bytosť“ a nemôže byť lokalizovaný podľa princípu „jeden intelekt - množstvo (aj rôznorodých) nositeľov jeho rôznych fragmentov, vrátane takých, výlučne nositeľov, ktorí vlastný intelekt ani nemajú. T.j., takýto svetonázor sa okrem iného snaží popierať existenciu kolektívneho intelektu, schovávajúc tento dôležitý faktor riadenia ako konkurenčnú výhodu tých, ktorí ho riadiť vedia (sú schopní ním dostatočne efektívne manipulovať).
Ak však máme hovoriť o riadení dostatočne obšírne, tak intelektuálny faktor je prítomný pri riadení a samoriadení podľa plnej funkcie riadenia vždy. Nezávisle od toho, nakoľko a ako si človek predstavuje intelekt vo všeobecnosti a ako si predstavuje rôzne spôsoby jeho skutočnej prirodzenej existencie a realizácie v umelých technických výtvoroch samotných ľudí.
V mnohých uzavretých systémoch pôsobí intelekt aj priamo[65] v priebehu uskutočňovania koncepcie riadenia. V prípade straty alebo paralýzy[66] intelektu dochádza v takýchto systémoch k strate kvality riadenia vo väčšom alebo menšom stupni, prípadne až do úplného kolapsu koncepcie riadenia. Konkrétne toto sa stalo aj so straníckym aparátom KSSZ: paralýza intelektu psychiky členov strany (p)oddanosťou a dogmami, odtrhnutými od chápania, ozmysleného vnímania života. Predtým z rovnakých príčin padol cárizmus a z rovnakých príčin zhynie aj „demokracia“[67], na západný spôsob.
Nevyhnutnosť zvýšenia kvality riadenia v oblasti techniky vyvolala mnoho vedecko-technických riešení na tému „umelý intelekt“ (umelá inteligencia). Konfrontácia rôznych sociálnych skupín v dejinách zrodila množstvo metód blokovania, „osedlávania“, zdržiavania, či narušovania cudzej intelektuálnej činnosti a tak i mnoho metód stimulácie, pseudostimulácie a zdokonaľovania kultúry vlastnej intelektuálnej činnosti. Dva v tomto odseku uvedené aspekty činnosti ľudskej spoločnosti sú z pohľadu problematiky intelektu tesne spojené s odpoveďou na otázky:
1. Je intelekt všeobecný celoprírodný jav a ľudský intelekt je len jeden z mnohých?
Ďalej v tomto kontexte:
2. Je umelý intelekt
a) skutočným intelektom, či
b) prevažne len protézou vlastného intelektu človeka, neželajúceho a/alebo neschopného využívať svoj vlastný intelekt (inteligenciu)?
3. Alebo je ľudský intelekt jedinečný (unikátny), a „umelý intelekt“ je jeho výtvor, majúci s ľudským len spoločný názov, no vnútornou podstatou je kvalitatívne od neho odlišný?
Aby sme dostali jednu z možných odpovedí na tieto otázky, špekulatívne zostrojíme nejaký informačno-algoritmický proces, založený na vedome bezintelektuálnych elementoch a na pevných (nemenných) algoritmoch (pravidlách činnosti), nevyžadujúcich účasť intelektu.
V prírode je všetko podriadené hierarchii pravdepodobnostných predurčeností, prejavujúcich sa v sledovanej štatistike javov. Preto vyžaduje modelovanie mnohých procesov, prebiehajúcich v prírode i spoločnosti, modelovanie pravdepodobnostných predurčeností. Nato sa používajú rôzne druhy štatistických modelov, ktoré môžu v sebe zahŕňať generátory náhodných čísel, v roli analógii tzv. náhodných životných situácii (rozptylov, fluktuácii) v týchto modeloch.
Pripomenutie!!: V nasledujúcich riadkoch popisovanú, názorne modelovanú situáciu obzvlášť odporúčame študentovi si tak, ako je v úvode celej publikácie DVTR zdôraznené, pri jej čítaní zároveň aspoň v hrubých črtách pre lepšie pochopenie kresliť. T.j., aby sa v komplexnosti do svojej predstavivosti sprostredkovávaných obrazov nestratil..
K modelu:
Jeden z najznámejších generátorov náhodností (jednoznačných nepredvídateľností - minimálne pre väčšinu ľudí) je ruleta. Ruleta je vo svojej primitívnej forme „tanier“, vnútri ktorého je pozdĺž okraja kruhový žliabok s komôrkami, v ktorých sú napísané čísla. V centre „taniera“ je vertikálna os, na ktorú je nasadený kríž. Krížom sa zatočí a do „taniera“ sa vhodí gulička. Lopatky kríža ženú guličku po „tanieri“ (dno ktorého v niektorých konštrukciách rulety taktiež rotuje) dovtedy, pokiaľ kinetická energia kríža a guličky nevyprchá. Následne gulička padne do jednej z komôrok a zastaví sa v nej. Krupiér – bankár, roztáčajúci ruletu, v závislosti od vypadnutého čísla a stávok, ktoré stavili hráči pred vhodením guličky do „taniera“, rozdeľuje medzi svojím „bankom“ a hráčmi výhry a prehry. Gulička nemá mechanicky konštantné kinetické spojenie s krížom a „tanierom“ a pri správnej kruhovej forme „taniera“, jeho vodorovnom umiestnení, vylúčení skrytých brzdení a pod., je ochranou záujmov hráčov pred podvodmi s pribrzdením kríža na číslach, garantujúcich výhru hociktorého z hráčov alebo krupiéra. Pravidlá hry sú také, že pravdepodobnostne predurčujú výhru majiteľov kasína (banku).
Ruletu sme mali okrem filmov o Džejmsovi Bondovi apod., možnosť vidieť napr. aj vo filme „Blaf“ (z r. 1980[68]) , kde A. Čelentano „rozbil bank“, keď vsadil na „zero“ (nulu) a po pár vetách buchol dvermi na jachte. Rôzne telešou typu „Koleso šťastia“ (TV Markíza) majú zjednodušené varianty „rulety“ bez guličky, v ktorých je kríž nahradený šípkou - ukazovateľom. Prípadne varianty hier Športka, Sazka a pod.