Telešou tohto typu slúži v neposlednom rade aj na odvedenie intelektuálnej sily, pozornosti masy ľudí na bezvýznamné hlúposti, čo je nevyhnutné pre majiteľov zákulisných sponzorov podobných programov okrem iného aj k tomu, aby oblafli ľudí, pokiaľ pozerajú telešou[69].
Uvoľnia sa vášne a odventilujú emócie, no chápanie prebiehajúcej reality od seriálu k seriálu zrovna nerastie, hoci intelekt filmových ŠTÁBOV i scenáristov naopak, pracuje naplno... Pracuje však nie na riešení problémov života spoločnosti. Koeficient spoločensky prospešnej intelektuálnej činnosti je pri celom tomto divadle blízky nule a presne o to aj nad-„elitárnemu“ prediktorovi ide. Maximálna možná paralýza, brzdenie rozvoja spoločnosti takmer akýmikoľvek prostriedkami a zachovanie vlastného informačného náskoku = základne moci svojej pyramídovej hry.
Preskúmajme spolu teraz nasledujúcu situáciu:
dvaja hráči s menom „Prostredie“ (okolie) a „Systém“ (uzavretá n-tita) krútia „ruletou“ pod dohľadom „Rozhodcu“[70], ktorý kontroluje celkový chod hry. Ruleta má jednu zvláštnosť: pri viacnásobnom roztočení vyhadzuje náhodné čísla, ktoré sú podriadené takému zákonu rozdelenia (rozptylu), že na číselnej osi sa podľa miery padania nových čísel, objavuje oblasť ich koncentrácie, v ktorej je padnutých čísel viac, ako mimo nej.
„Prostredie“ začína hru a pootočí dvakrát ruletou. Prvé z vypadnutých čísel je kódom, podľa ktorého „Rozhodca“ určuje maximálny čas, v priebehu ktorého musí „Systém“ urobiť odvetný ťah. Úloha druhého čísla v hre, ktoré padne „Prostrediu“ v každom jeho ťahu, je zrejmá z konania „Systému“ v procese realizácie jeho vlastného ťahu. Je popísaná v nasledujúcich riadkoch..
Vo svojom ťahu „Systém“, aby neprehral, musí postaviť proti druhému číslu (ktoré vypadlo u „Prostredia“) väčšie alebo rovnaké číslo. Pritom „Systém“ má len ten čas na roztočenie „rulety“, ktorý mu pridelil „Rozhodca“[71] v súlade s prvým číslom, ktoré padlo „Prostrediu“ v jeho ťahu. „Systém“, ak má na to čas, má právo púšťať ruletu niekoľkokrát.
Okrem toho má „Systém“ lotérijný bubon (istý druh pamäte), v ktorom zostávajú guličky s číslami, padnuvšími v minulých roztočeniach rulety „Systémom“. Lotérijný bubon takýmto spôsobom hromadí v sebe celú minulú skúsenosť vzájomného pôsobenie „Prostredia“ a „Systému“ počas hry. A pokiaľ čas, pridelený „Systému“ na ťah nevypršal, „Systém“ roztáča aj lotérijný bubon.
V momente vypršania času, určeného na uskutočnenie svojho ťahu, má „Systém“ dve čísla[72]:
.najvyššie číslo z množstva čísel vypadnutých v rulete;
. najvyššie číslo z množstva čísel vypadnutých pri roztočení lotérijného bubna.
Obe čísla sa zapisujú na čisté guličky a vkladajú sa do lotérijného bubna pre hru v nasledujúcich ťahoch. Následne „Systém“ hádže mincu a podľa toho, čo padne, si vyberá jedno z týchto dvoch číseclass="underline" ruletové alebo loterijné. Dané číslo je odpoveďou „Systému“ na ťah „Prostredia“ a hra pokračuje – „Prostredie“ je na ťahu.
Pri takýchto pravidlách hry, ak hra nie je prehraná alebo prehra je v tomto štádiu daným nastavením pravidiel vylúčená, tak výsledkom jedného aktu hry sa „Sudcovi“ predkladá ďalšie číslo „Prostredia“ a odvetné číslo „Systému“. Podľa čísla, predloženého „Prostredím“, mu „Rozhodca“ podáva kartičku, na ktorej je napísaná formulácia nejakej otázky. Podľa rôznorodosti čísel, vypadnuvších u „Prostredia“ a „Systému“, dáva „Rozhodca“ „Systému“ kartičku, na ktorej je napísaná odpoveď na otázku. Správnosť alebo chybnosť, a taktiež aj obšírnosť odpovede sa určuje rôznosťou čísel „Prostredia“ a „Systému“: znakom (+-) a absolútnou hodnotou rozdielu (číslom).
Keď sa nahromadí kôpka kartičiek–otázok a kartičiek–odpovedí, „Prostredie“ a „Systém“ vstupujú na javisko(pódium) na scénu s prísľubom zahrať scénku „skúška“. „Prostredie“ predstavuje profesora a „Systém“ - žiaka.
Jasne, že „žiak“ sa javí byť v očiach intelektuálneho diváka od otázky k otázke stúpajúcim[73] intelektom. Podľa miery nahromadenia loptičiek v lotérijnom bubne totiž môže byť prehra „Systému“ v rulete čoraz pravdepodobnejšie kompenzovaná výhrou, získanou z lotérijného bubna. V súlade s tým sa v páre kartičiek „otázka - odpoveď“ objavuje čoraz viac správnych a dôkladných odpovedí. Divák lotérijný bubon a ostatnú zákulisnú mechaniku nevidí, no majúc intelekt a nejaké tie znalosti, môže hodnotiť tak otázky, ako aj odpovede a vyhodnocovať intelekt „Žiaka-Systému“.
Hádzanie mince je v tomto príklade faktorom, o ktorom hovorí príslovie „Aj majster tesár sa sekne“, keď sa namiesto známeho správneho riešenia prijme z nevysvetliteľných dôvodov chybné.
„Intelektuálnosť“ „Žiaka-Systému“ možno v očiach diváka zvýšiť, napr. ak
a) umiestnime do lotérijného bubna nejaký počiatočný „kapitál“. T.j., skupinu guličiek s nejakými číslami, garantujúcimi nemožnosť katastrofickej prehry v prvých kolách hry;
b) ďalej možno z hry vylúčiť hádzanie mince, predurčiac výber najvyššieho z čísel „Systému“;
c) možno zvýšiť uhlovú rýchlosť rulety a lotérijného bubna, aby po ťahu „Prostredia“ mohol „Systém“ za jemu pridelený čas vytiahnúť z nich väčšie množstvo čísel, atď.
Tak vyzerá „Žiak-Systém“ ako intelektuál, až pokiaľ niekto nenahliadne do zákulisia. Ide o jeden z možných modelov, ktorý pri pohľade zvonku na jeho vstupné a výstupné informačné toky vyzerá, že disponuje intelektom. Nie je vylúčené, že jav, ktorý dostal názov „intelekt“, je viditeľný inému intelektu vždy iba zvonku vo vzťahu k štruktúram, ktoré intelekt buď nesú, alebo sú samými oným intelektom.
Uvedený príklad je zaujímavý tým, že zdanie (ilúzia) intelektu sa vytvára súborom elementov organizovaných v rámci postupnosti prijímania a vysielania in-formácií, pričom samotné tieto elementy určite intelekt nemajú. V podstate sú celkovo len dva jasné intelektuálne subjekty: „Tvorca hry“ a „diváci“[74].
V Universe budú analógmi účastníkov hry:
1) ruleta – pravdepodobnostné predurčenosti, ktorým sú podriadené prírodné procesy;
2) z rulety vypadávajúce čísla – čiastkové miery, kódy objektívnej in-formácie;
3) súlad otázky a odpovede na kartičkách – konkrétny prípad zobrazenia in-formácie (príslušnej vlastnosti)[75] z jedného fragmentu Vesmíru do druhého a následne nepriamo sprostredkovane z neho do vonkajšieho prostredia. Celý tento proces prebieha v pre nich spoločnej miere-Matrici, celovesmírnom hierarchicky mnohoúrovňovom systéme kódovania in-formácie.
Na rozdiel od kasína v Monte Carlo i Las Vegas, sa v takýchto „ruletách–intelektoch“ rozohrávajú kolosálne objemy in-formácií, nesených celoprírodným (vesmírnym) hierarchicky mnohoúrovňovým kódom – mierou. Tá si pravdepodobnostnými predurčenostiami podriaďuje (definuje) súlad-súhlas (adekvátnosť) priameho i spätného zobrazenia[76]. V súlade s tým je Rozhodca (Osudie, Sudca) mnohorozmerná pravdepodobnostná mat(r)ica možných stavov matérie - miera, čo je alegoricky vyjadrené od staroveku ako váhy Themidy (taktiež miera[77]).
A) Bubon lotérijnej pamäte je štruktúra, fixujúca v sebe viac -alebo menej plne a presne informáciu na určitej hierarchickej úrovni organizácie Univerza.
B) Počiatočným kapitálom je in-formácia, nahromadená za predchádzajúce etapy evolúcie.
C) divácka sála je vedomím, za chrbtom ktorého, t.j. v podvedomí[78], stojí presne taký istý „lotérijný bubon pamäte“, i duplikát „rulety“, ako aj za
D) kulisami scény, na ktorej vystupujú „Školák“ a „Profesor“.