Takto jeden „intelektuál“ hodnotí „intelektuálnu“ silu druhého.
Tento model[79] „intelektuálnej“ činnosti sa stane trochu zložitejším (avšak realite adekvátnejším) ak stoja za vedomím bubny 3:
1) jeden – úplne naplnený, zodpovedajúci zatiaľ prejdeným stupňom vývoja; (minulosť)
2) druhý – napĺňaný, zodpovedajúci prebiehajúcej etape evolúcie (prítomnosť);
3) tretí – absolútne prázdny, zodpovedajúci nadchádzajúcim etapám evolúcie. (budúcnosť)
Vedomie zaujíma iba prebiehajúca, aktuálna hra. Preto do naplneného bubna nenazerá. Okrem toho, tento bubon môže byť zapečatený, ako tomu v zložitých systémoch býva, kde tvorca[80] uzatvára prístup užívateľom (málo kvalifikovaným) do raz a navždy ním odregulovaných[81] blokov. Do prázdneho bubna vedomie jednoducho nemá kvôli čomu nazerať. Čísla–otázky rulety, padajúce mimo rozsah čísel-odpovedí druhého bubna, čaká rôzny osud.
Na menšie čísla–otázky garantovane pri bezchybnom točení odpovedá prvý bubon, obsahujúci všetky minulé skúsenosti. Pravdepodobnosť chyby v jeho práci je nízka, a aj v prípade chybnej práce sa prehra kompenzuje nepatrnou výhrou z druhého bubna.
Pretože ruleta je podriadená zákonu distribúcie náhodných čísel, tak časový interval medzi následnými padnutiami čísel-otázok z rozsahu čísel-odpovedí tretieho bubna je v porovnaní s dobou trvania hry dostatočne veľký. Z toho dôvodu sa druhý bubon štatisticky predurčene stihne naplniť do toho momentu, kedy vypadne katastrofická otázka-číslo z rozsahu tretieho bubna.
Etapa evolúcie zodpovedajúca druhému bubnu sa končí, keď vypadnutie otázok počiatočnej časti rozsahu tretieho bubna už nemôže vyvolať katastrofickú škodu, chybu (eng. „fatal error“). Hra sa presúva do tretieho bubna a vypadávanie otázok v jej priebehu z rozsahov prvého a druhého bubna zostáva za kulisami hry, pretože sú už nezaujímavé.
Možná je aj ďalšia interpretácia mnohobubnovej[82] hry:
Každý bubon s ruletou zodpovedá hierarchickej úrovni v organizácii objemnejšieho (vyššieho) systému, potenciálne dostupného vedomiu „Žiaka“ pre in-formačnú výmenu. Pritom prehra vo svojom bubne môže byť kompenzovaná guličkou z hierarchicky vyššieho bubna, no za podmienky, ak o to „Žiak“ poprosí „Žiaka z vyššej triedy“, ktorý je vo vzťahu k nemu hierarchicky vyšší, alebo môže mať právo sa bezprostredne obracať priamo na tvorcu hry (programátora a/alebo admina..scenáristu/režiséra).
Avšak poprosiť možno iba vtedy, ak vieš, že je koho poprosiť, nehľadiac na zriedkavosť a možno aj nepochopenie faktu samotného kontaktu, či funkčných foriem - spôsobov komunikácie. Vedomie „Žiaka“ si však zároveň uvedomuje zďaleka NIE všetky úrovne hierarchie a ich vzťahy. T.j., môže si aj NEuvedomovať tak samotnú organizáciu hry, ako aj to, že mimo hry (pódia) ešte niečo a niekto existuje. Pokus skloniť sa k prosbe môže totiž naraziť z URČITÝCH dôvodov aj na odpoveď typu: „Ale choď ty niekam, veď loptičky s takými veľkými číslami ani nebývajú…“.
Vo vzťahu k ľubovoľnému konkrétnemu číslu je síce takáto odpoveď absurdná-nezmyselná, ale treba si uvedomiť, že číslo v danom modeli je iba symbolickým kódom in-formačného modulu so zatiaľ ešte nepredpovedateľným obsahom z pohľadu „Žiaka“. Teda OBSAHOM (informačného bloku - IT: „packet“) zatiaľ neznámym a nerozpoznateľným na základe „Žiakom“ už nahromadených skúsenosti (t.j. na základe jeho stereotypov – návykov – rozpoznávania javov vonkajšieho i vnútorného sveta).
Práve o tomto stave veci môžeme čítať v Evanjeliu podľa Jána 16:12: „Ešte veľa vám čo povedať mám, no teraz by ste to nepojali.” Analogická situácia je opísaná v Koráne 5:101: „… Nepýtajte sa na veci, ktoré vás zarmútia, ak vám odhalené budú. Ak sa však na nich opýtate, keď sa už Koránom riadiť budete, odhalia sa vám. Veď zmiloval sa Boh nad nimi, bo Boh je milosrdný a mierny. Keď pýtali sa ľudia na ne pred vami, tak následne odhaleniam neverili.“ Aj jeden z apokryfov „Blahá zvesť (gr.“evanjelium“) sveta Ježiša Krista od učeníka Jána“ (podľa pôvodných aramejských a staroslovienských textov, vyd. „Priateľstvo“(Spoločnosť), Rostov na Done, 1991) odovzdáva slová Krista: „A teraz vďaka prítomnosti Ducha Svätého Otca nášho Nebeského, hovorím Ja s vami jazykom Života Boha Živého. A niet ešte uprostred vás nikoho, kto by všetko pochopiť mohol, čo Ja vám hovorím. A tí, ktorí vám Písmo vysvetľujú, s vami mľudí hovoria, hľadajúcich cez ľudí ich telá choré a smrteľné“
T.j., Písma, Zhora dané Zjavenia, priamo hovoria o situácii, keď hľadajúci pomoc, ju nemôžu prijať v celej plnosti a sile, pretože sú sami slabí. A Písma priamo poukazujú na zdroj dôveryhodnosti (istoty, spoľahlivosti) – na Ducha Svätého. Avšak mnohí ani túto informáciu nemôžu prijať a osvojiť si ju, pokladajúc ju za výmysel neznalých ľudí staroveku, nepoznajúcich našu súčasnú vedu a techniku.
Zostáva iba otázka ohľadom toho, ČO všetko do pohybu uvádza. Tento faktor možno nazvať princípom plnosti a celostnosti Svetostavby (Stvorenia, sTrojenia Sveta, UniVerza). Tento princíp tvrdí, že STrojenie Sveta obsahuje v sebe všetko nevyhnutné pre vykonanie celého cyklu svojej existencie. Vyjadrený bol ešte vo Védach, no jeho celá obsahová stránka sotva môže byť rozlúštená bez vystúpenia za hranice tohto Vesmíru.
Universum existuje ako proces. Jeho súčiastky (fragmenty) sú vzájomne spolupôsobiace (interagujúce) štruktúry, vyvíjajúce sa pod tlakom okolitého prostredia - iných štruktúr. Tlak prostredia, vzájomná interakcia štruktúr medzi sebou sú pravdepodobnostne predurčené, hierarchické a vyjadriteľné v štatistických zákonitostiach (štatistike príčinno-následkových väzieb), odhaľovaných pomocou pozorovaní. Tlak prostredia je zobrazenie (formovanie[83]). Ide o in-formačný proces, nesený celoprírodným hierarchicky mnohoúrovňovým systémom kódovania informácií na rôznych materiálových nosičoch. Odozva (reakcia) štruktúry a v nej prebiehajúce vnútorné zmeny sú taktiež zobrazeniami[84]. Tieto vnútorné zmeny sú informačným procesom, prebiehajúcim v rovnakom systéme kódovania na úrovniach obsiahnutých v danej štruktúre. Pritom je tento informačný proces podriadený rovnakým pravdepodobnostným predurčeniam, ktoré sa odrážajú-zobrazujú v štatistike pozorovaní. Odozva má pravdepodobnostný (aj keď čiastočne slobodou individuálneho subjektivizmu podmienený), jednoznačne neurčitý charakter v hraniciach(rámci) množiny pravdepodobnostných predurčení, typický(charakteristický) pre každú úroveň celoprírodného systému kódovania informácií. Rezonančné javy sa v hierarchických, mnohoúrovňových štruktúrach prejavujú ako štatisticky častejšie, alebo štatisticky zriedkavejšie informačne rôznorodé odozvy (reakcie), v závislosti od vektora stavu prostredia[85] a štruktúry(objektu) v momente procesu ich vzájomnej interakcie. Podľa miery nahromadenia informácií štruktúrou v rámci štatistiky jej odoziev na tlak prostredia vzniká stále menej chýb, poškodzujúcich štruktúru. Odozvy (reakcie) tak získavajú jednoznačnú určitosť (presnosť, zadefinovateľnosť) v zmysle predpovedateľnosti zobrazení „tlak - odozva“(akcia - reakcia), stále viac a viac sa približujúcich[86] k optimu. Interakcia prostredia a štruktúry, v ktorej sa na danej hierarchickej úrovni prejavuje rôznorodosť jej správania, sa v zmysle nejednoznačnej predpovedateľnosti „tlak - odozva“ posúva do oblasti čoraz zriedkavejších faktorov tlaku. Dochádza k informačnému nasýteniu danej úrovne organizácie štruktúry a proces prechádza do nasledujúcej hierarchickej úrovne jednotného celoprírodného systému kódovania informácie.
Zhrnieme a zhodnotíme teraz výsledky skúmania modelu intelektu s „ruletou“ a „bubnom“. Štruktúra odpovedá na štatistiku tlaku prostredia nejednoznačne v rámci hraníc pravdepodobnostných predurčení. Jej odozva sa formuje v procese kompilácie[87] (kombinácie) na základe „náhodného“ triedenia informačných modulov v jej pamäti a zvonku prichádzajúcej in-formácie. T.j., v procese premeny[88] informácií, predurčenej celkovou Mierou (formou = matricou možných stavov).