Celostný – komplexný proces riadenia v Stavbe sveta – Strojení, pri rozpoznaní supersystému v jej-jeho zostave podľa zvoleného súboru príznakov, sa taktiež rozpadá na riadenie prostredia ako takého, samoriadenie supersystému v prostredí a na hierarchicky vyššie riadenie vo vzťahu k supersystému, zahŕňajúce do seba jak priame, tak aj sprostredkované (nepriame) riadenie.
Ak sa pozrieme na supersystém z pozície s ním do jedného celku združeného intelektu, tak existencia supersystému plynie vyložene pod tlakom prostredia. Avšak intelekt, uskutočňujúci vo vzťahu k supersystému hierarchicky vyššie riadenie, sám určuje charakter svojej informačnej výmeny so supersystémom, s jeho vnútornou hierarchiou a s ním združeným intelektom. Z tohto dôvodu môže mať hierarchicky vyššie riadenie veľmi rôznorodý charakter. Ako maximum - nepretržité vydávanie priamych príkazov združenému intelektu a kontrola ich splnenia; ako minimum - poskytnutie plnej samostatnosti v riadení supersystému združenému intelektu a ostatným intelektom v ňom prítomných a zapojenie hierarchicky vyššieho riadenia do procesu riadenia len v prípade vyjdenia vektora chyby samoriadenia supersystému, jeho fragmentov a elementov za prípustné hranice. Pokiaľ sa vektor chyby nachádza v rámci množiny hodnôt hierarchicky vyššieho prípustného vektora chyby, (pri pohľade zvonku) sú oba varianty vzájomných vzťahov s hierarchicky vyšším riadením navzájom nerozlíšiteľné v zmysle identičnosti vektora stavu i vektora riadiacej činnosti (signálu), rozširovaného na vnútrisupersystémovej úrovni organizácie.
Tak, či onak, v ľubovoľnom z variantov hierarchicky vyššieho riadenia sa na združený intelekt supersystému, na supersystém ako celok, na jeho fragmenty i jednotlivé elementy kladú dva komplexy čiastkových úloh:
1. nejakým spôsobom vydržať tlak prostredia;
2. voľné zdroje (neblokované tlakom prostredia) používať na dosiahnutie cieľov, kvôli
ktorým je supersystém vovedený do prostredia (alebo v prostredí vytvorený).
Tieto dva komplexy úloh formujú v čase tok cieľov riadenia vo vzťahu k prostrediu - tok vonkajších cieľov riadenia vo vzťahu k supersystému a jeho elementom je cieľom riadenia (skrátene – vonkajší tok cieľov).
Samozrejme, že ak všetky zdroje supersystému idú na podporu jeho udržateľného prebývania v prostredí, tak jeho produktivita ohľadom cieľov, kvôli ktorým bol vovedený do daného prostredia, je rovná nule. Okrem toho, ak je supersystém potláčaný prostredím, alebo ním vytesňovaný, tak celkovo nemôže byť reč o dosahovaní ním nijakých cieľov. Preto:
Vo vektore cieľov riadenia supersystému bude na 1. priorite stáť cieľ – prebývanie v prostredí s nejakou rezervou udržateľnosti, pre prípad nárastu tlaku prostredia.
U biologických druhoch je to zafixované vo fundamentálnej časti informačného zabezpečenia – vybavenia osôb a odráža sa v ich správaní ako strach a pud sebazáchovy. Rezerva udržateľnosti supersystému vo vzťahu k jeho prebývaniu v prostredí vystupuje ako celkový počet jej elementov, nevyužitých v danom momente času na odrazenie a pohltenie tlaku prostredia. Alebo inak - je to fond slobodného pracovného času všetkých elementov supersystému. Ale táto rezerva udržateľnosti sú len tie elementárne zdroje supersystému, ktoré aj môžu byť použité na jeho cielenú spoluprácu s prostredím v súlade s vektorom cieľov hierarchicky vyššieho (objemnejšieho) riadenia. T.j. táto rezerva udržateľnosti súčasne určuje aj možnú produktivitu supersystému vo vzťahu k prostrediu[117]. Osvojenie si potenciálu rozvoja supersystému znamená jeho dovedenie na maximum produktivity vo vzťahu k prostrediu podľa vektora cieľov hierarchicky vyššieho (objemnejšieho, obsiahlejšieho) riadenia.
Takýmto spôsobom hodnotenia kvality riadeniajak podľa rezervy udržateľnosti prebývania v danom prostredí, tak aj podľa produktivity supersystému vo vzťahu k prostrediu sú hierarchicky usporiadané a neantagonistické:
1. Zvýšenie rezervy udržateľnosti prebývania v prostredí dovoľuje
2. Zvýšiť produktivitu vo vzťahu k prostrediu.
Celková rezerva udržateľnosti supersystému vo vzťahu týchto dvoch integrálnych cieľov taktiež sama o sebe predstavuje v daný moment nevyužívané elementárne zdroje. Preto okamžité zovšeobecňujúce ohodnotenie kvality riadenia – to sú v daný moment elementárne zdroje, umožňujúce vydržať nárast tlaku prostredia bez zníženia produktivity vo vzťahu k nemu, aj pri nevyhnutnosti zvýšenia produktivity bez zníženia úrovne ochrany supersystému od tlaku prostredia. Tieto nevyužité elementárne zdroje supersystému budeme nazývať elementárnou rezervou jeho udržateľnosti.
Zovšeobecňujúce ohodnotenie kvality riadenia za nejaký časový interval je monotónny (v matematickom zmysle, t.j. nezmenšujúci sa v čase) rast produktivity vo vzťahu vektora cieľov hierarchicky vyššieho (objemnejšieho) riadenia k plynutiu času.
Ide však o hierarchicky vyššie hodnotenie. Môže byť aj nepozorované na hierarchickej úrovni supersystému. No na tejto úrovni je vždy pozorovateľný jeho princíp - oslobodenie elementárnych zdrojov z prebiehajúcich procesov fungovania supersystému, podľa miery rastu kvality riadenia každého z čiastkových procesov v ňom a pri dožívaní parazitických procesov.
Iná otázka: na aké ciele používať vyslobodené elementárne zdroje a čas? - Odpoveď na ňu vyžaduje na hierarchickej úrovni supersystému identifikáciu vektora cieľov hierarchicky vyššieho (objemnejšieho, obsiahlejšieho) riadenia vo vzťahu k nemu samotnému.
V momente objavenia sa supersystému v prostredí, má usporiadanie množiny ho tvoriacich elementov dvojúrovňový charakter: prvá úroveň - každý z elementov; druhá úroveň – supersystém ako celok.
Osvojenie potenciálu rozvoja sa začína z tohto stavu. V takom stave supersystém pri interakcii s prostredím stretáva tok vplyvu prostredia na neho; ten je v supersytéme informačno-algoritmicky prepracovaný na tok cieľov riadenia, porovnávaných s úrovňami v organizácii supersystému:
· ním ako jediným celkom;
· jeho fragmentami;
· jeho jednotlivo vybranými elementami.
V tomto toku cieľov možno rozlíšiť tri kvalitatívne rôznorodé zložky:
1. neprerušovaná interakcia s prostredím, svojim charakterom konštantná v čase;
2. jednoznačne predpovedateľná, predovšetkým cyklicky pravidelne sa opakujúca interakcia;
3. štatisticky usporiadaná[118] sporadická interakcia, predpovedateľná na hierarchickej úrovni supersystému a jeho elementov iba v pravdepodobnostnom zmysle.
Keďže v tejto etape je informačné zabezpečenie supersystému založené hlavne na jeho fundamentálnej časti, tak v režime samoriadenia bez hierarchicky vyššieho zasahovania, supersystém informačne nie je pripravený k dosahovaniu nejakých cieľov a poškodzuje sa v prípade nemožnosti odklonu od interakcie. Poškodenie je pravdepodobnostne predurčené, no môže byť znížené vďaka organizácii vnútrosupersystémových procesov. To sa týka predovšetkým situácií, keď potenciál rozvoja supersystému pripúšťa koordinované využitie možností viac ako jedného elementu v jednej a tej istej cieľovej funkcii riadenia (koncepcii riadenia, orientovanej na čiastkový cieľ z vektora cieľov supersystému).
Interakcia supersystému s prostredím nie je možná bez zobrazenia informácie plynúcej z prostredia do supersystému. To vedie k zmene usporiadania supersystému vo vzťahu k východziemu, vyššie uvedenému, dvojúrovňovému stavu: „element - supersystém“. Interakcia supersystému s prostredím podľa cieľov, pripúšťajúcich (alebo nevyhnutne vyžadujúcich) koordinované fungovanie viac ako jedného elementu v rámci jednej a tej istej koncepcii riadenia, vedie s plynutím času k tomu, že:
· neprestajná interakcia, konštantná v čase, zrodí v supersystéme kontinuálne fungujúce štruktúry, orientované na príslušné ciele a informačno-algoritmicky im zodpovedajúce;
· cyklicky pravidelne sa opakujúca interakcia zrodí štruktúry, taktiež cyklicky obnovujúce svoje fungovanie. Časť z nich sa bude rozpadať po zavŕšení cyklu fungovania; časť bude čakať v nečinnosti na ďalší cyklus, keďže čas ich organizácie je dlhší, ako periódy nečinnosti;