· štatisticky usporiadaná sporadická interakcia zrodí v supersystéme bezštruktúrne riadenie, ktorého štatistické charakteristiky budú s nejakou chybou riadenia (rozladenosťou) sledovať štatistické charakteristiky vchádzajúceho vonkajšieho toku vplyvu prostredia a cieľov, jemu zodpovedajúcich v informačno-algoritmickom zabezpečení supersystému.
Chyba riadenia vždy vyúsťuje do nejakého poškodenia supersystému. Závažnosť škody môže závisieť od oneskorovania sa reakcie supersystému na faktor, prinášajúci škodu: čím väčšie oneskorenie - tým väčšia škoda; niet oneskorenia - niet škody. Táto zvláštnosť vedie k tomu, že štatisticky usporiadaná interakcia systematicky vytvára (popri bezštruktúrnom riadení) „nečinné“ štruktúry. Pri chýbaní faktora pôsobenia na supersystém, vyvolávajúceho ich vznik, sú zaneprázdnené iba udržiavaním svojej pripravenosti k efektívnemu konaniu pre situáciu pôsobenia tohto faktora. Toto je odôvodnené, ak na dostatočne dlhé obdobie vypočítaná škoda, ktorú je schopný spôsobiť uvedený faktor, je väčšia ako škoda v dôsledku „nečinnosti“ elementov supersystému, zavedených do týchto štruktúr.
Takým spôsobom v supersystéme plynú súčasne procesy štruktúrneho a bezštruktúrneho riadenia. Je možné, že pritom je k dispozícii nejaká elementárna rezerva udržateľnosti pre nárast intenzity interakcie s prostredím a obsluhu ojedinelých, predtým nepoznaných noviniek interakcie. Aj organizácia supersystému už nie je dvojúrovňová („element - supersystém“), ale predstavuje hierarchiu štruktúr, neprestajne sa meniacich v priebehu vzájomného prelínania procesov bezštruktúrneho a štruktúrneho riadenia navzájom.
Toto vzájomné prelínanie procesov má usmernený charakter v prípade osvojenia potenciálu svojho rozvoja supersystémom.
Teraz preskúmame vzájomné prelínanie sa štruktúrneho a bezštruktúrneho spôsobu riadenia. Vrátime sa k plnej funkcii riadenia:
1. Rozpoznávanie faktorov prostredia (objektívnych javov), s ktorými sa stretáva intelekt, v celej mnohotvárnosti procesov Stavby sveta (Stvorenia).
2. Formovanie stereotypu (návyku) rozpoznávania faktora v budúcnosti.
3. Formovanie vektora cieľov riadenia vo vzťahu k danému faktoru a vnesenie tohto vektora cieľov do celkového vektora cieľov svojho správania (samoriadenia).
4. Formovanie koncepcie riadenia a čiastkových cieľových funkcií riadenia, tvoriacich spolu koncepciu, na princípe riešenia úlohy o udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti správania sa.
5. Organizácia a reorganizácia účelových riadiacich štruktúr, nesúcich cieľové funkcie riadenia.
6. Kontrola (dozor) nad činnosťou štruktúr v procese riadenia, nimi uskutočňovaného a koordinácia spolupráce rôznych štruktúr.
7. Zlepšovanie danej koncepcie v prípade nevyhnutnosti.
8. Likvidácia existujúcich štruktúr v prípade nepotrebnosti, alebo ich udržiavanie v práceschopnom stave do nasledujúceho použitia.
Informačné zabezpečenie samoriadenia elementov vo svojej fundamentálnej časti predpokladá nejakú interakciu a informačnú výmenu medzi elementami supersystému. Ale informačné zabezpečenie ich samoriadenia v svojej adaptačnej časti sa formuje rôznorodo, no štatisticky usporiadane. Preto v supersystéme vždy existuje pravdepodobnostne predurčená možnosť toho, že:
1. Nejaký element (intelekt, alebo automat) rozpozná faktor prostredia, s ktorým sa stretáva.
2. Rozšíri informáciu o ňom.
3. Informácia bude prijatá elementami, majúcimi v svojej pamäti nevyhnutnú koncepciu riadenia, alebo schopnými ju zostrojiť.
4. Koncepcia riadenia bude predaná iniciátorovi zrodu štruktúry.
5. Nájdu sa elementy, voľné alebo zaoberajúce sa v štruktúrach menej závažnými prioritami, majúce špecializáciu, nevyhnutnú pre nanovo vytváranú štruktúru, a tak ďalej, až do vtedy, keď sa v prijateľnú dobu proces riadenia zavŕši podľa plnej funkcie s prijateľnou úrovňou kvality.
Okrem toho, nedostatočnosť informačno-algoritmického zabezpečenia v rôznych etapách bezštruktúrneho riadenia môže byť doplnená zapojením sa hierarchicky vyššieho riadenia do procesu jak adresným, tak aj cirkulačným (bezadresným) spôsobom. Samozrejme, pravdepodobnosť je číslo v rozmedzí od nuly po jedna, t.j. proces sa môže prerušiť v ľubovoľnom štádiu. Ale ak sa zavŕši úspešne, tak existuje pravdepodobnosť toho, že v supersystéme, jeho fragmente, zúčastnivšom sa v procese, si nejaké elementy zapamätajú informáciu, nevyhnutnú na zopakovanie tohto procesu s výnimočnou pravdepodobnosťou úspešného zavŕšenia. Ak sa supersystém stretáva s nejakým faktorom dostatočne často, tak bezštruktúrne riadenie sa transformuje na štruktúrne. Totižto štruktúra, vzniknutá v bezštruktúrnom riadení, nestíha zabudnúť seba (svoju úlohu)* v perióde medzi postupnými výskytmi daného faktora: všetká matéria v trojjedinosti disponuje pamäťou. Informačné toky získavajú udržateľnosť a kvalita riadenia pri opakovaní na základe predchádzajúcej skúsenosti pričinnosti intelektu, uskutočňujúceho plnú funkciu riadenia, rastie. Ak je pridružený intelekt nečinný, tak supersystém alebo jeho fragment je automatom, alebo zvonka riadeným robotom.
Z tohto dôvodu stará skúsená štruktúra, hromadiaca kultúru intelektuálnej činnosti, pravdepodobne vydrží so znateľným odstupom konkurenciu nových štruktúr s rovnakým cieľom, ktoré môžu pravdepodobnostno-predurčene vznikať v procese bezštruktúrneho riadenia, paralelnom s riadením štruktúrnym. No takisto pravdepodobne môže stará štruktúra aj prehrať, keďže existuje nejaká pravdepodobnostná predurčenosť toho, že bezštruktúrne riadenie zrodí ešte efektívnejšie riadenie spolu s príslušnou nosnou štruktúrou.
Pozorovateľ, nemajúci poňatia o bezštruktúrnom riadení, môže plne udržateľné bezštruktúrne riadenie vnímať, buď ako živelný - akoby neriadený - proces[119], alebo bude hľadať stabilné skryté štruktúry tam, kde ich reálne niet (mánia hľadania nepriateľských organizácií, do ktorej majú sklony upadať bezpečnostné služby i niektorí „patrioti“ v krízových a predkrízových obdobiach.
Avšak v množstve prípadov sa môže štruktúrne riadenie chápať ako bezštruktúrne. Ak do zloženia supersystému patria objemnejšie analógy väčšiny jeho elementov, tak môžu patriť štruktúram, presahujúcim hranice daného supersystému a nesúcim vo vzťahu k nemu nejakú koncepciu riadenia. Pozorovateľ, neschopný rozlíšiť tieto objemnejšie analógy od množstva elementov supersystému, neuvidí ani procesy informačnej výmeny v štruktúre, ku ktorej patria tieto objemnejšie analógy, t.j., neuvidí, nerozpozná samotnú štruktúru.
Ak má poňatie - predstavu o bezštruktúrnom riadení, tak vie zo štatistiky samoriadenia elementov v supersystéme vyvodiť, vybrať nejaký proces bezštruktúrneho riadenia, vo väčšej či menšej miere identický s procesom riadenia prostredníctvom do supersystému zvonku prenikajúcej štruktúry. Prípadne dva splývajúce procesy: vonkajší – štruktúrny a vnútorný - bezštruktúrny.
Pozorovateľ, nemajúci poňatia o bezštruktúrnom riadení, uvidí opäť, buď „neorganizovanú živelnosť“ (náhodu), alebo bude hľadať štruktúry. Ale nebude schopný ich nájsť (alebo rozlíšiť splývajúce procesy), pokiaľ sa nenaučí rozlišovať elementy supersystému a k nemu patriace objemnejšie analógy jeho elementov. Pritom možnosti objemnejších analógov sú širšie a vychádzajú nad rámec súboru kvalít, ktorými sú charakterizované elementy supersystému.
Taká situácia chápania štruktúrneho riadenia ako bezštruktúrneho môže nastať pri vzájomnej vloženosti supersystémov jednej hierarchickej úrovne. Príkladom toho sú štruktúry spravodajských, výzvedných, špionážnych sietí rezidentúr znepriatelených štátov a mafií. No toto môže nastať aj keď nejaký supersystém je rozmiestnený v rámci nižších úrovní hierarchie, ho obklopujúceho objemnejšieho, hierarchicky organizovaného supersystému. Štruktúry, spadajúce do nižších úrovní objemnejšieho supersystému, na hierarchickej úrovni skúmaného supersystému (lokalizovaného v rámci nižších úrovní objemnejšieho) nebudú viditeľné. Takýmto príkladom hierarchie štruktúr štátneho riadenia sú dobre zorganizované kontrašpionážne a ostatné spravodajské siete, ktorých spolupracovníci, stanúc sa elementami štruktúr, sa nesmú odlišovať od cieľového okolia, nepatriaceho k samotným štruktúram.