Štruktúrny spôsob riadenia nízkofrekvenčných procesov, ktorých doba trvania presahuje čas pozorovateľa, sa môže takisto chápať ako bezštruktúrny alebo ako živelný, akoby neriadený proces. Ak trvanie procesu presahuje maximálny čas existencie elementov supersystému a proces je riadený štruktúrnym spôsobom, tak v supersystéme existuje udržateľne matrica (kostra, forma) štruktúry - „obsadzovanie funkcií“, napĺňané podľa miery nevyhnutnosti obnovujúcimi sa elementami.
Príkladom štruktúr tohto typu sú historicky udržateľné štruktúry štátnej správy a vojenské zložky, zachovávajúce občas dlhoveké tradície. Ale mafie, slobodomurárske lóže, cirkevné rády a bratstvá, na rozdiel od armády, sa stránia verejných prehliadok svojej skutočnej činnosti. Sú to ťažko rozpoznateľné, utajujúce sa štruktúry, ktorých činnosť, aj keď organizovaná štruktúrne, môže byť napriek tomu vnímaná ako nejaké bezštruktúrne samoriadenie alebo živelný, akoby neriadený proces.
Ale celkovo na každej hierarchickej úrovni organizácie supersystému sa štruktúrne riadenie rodí z bezštruktúrneho, v prípade získania udržateľnosti v čase vo vzťahu k nejakým cieľom riadenia. Pritom zapájanie elementov supersystému do trvalo fungujúcich štruktúr je sprevádzané rastom elementárnej rezervy udržateľnosti, lebo v bezštruktúrnom samoriadení môže naraz prebiehať niekoľko procesov formovania štruktúr analogického určenia. Okrem toho, sa v každom z týchto procesov formovania štruktúr stráca čas na organizáciu tokov informačnej výmeny a osvojenie prichádzajúcej informácie. Tieto straty sú v koordinovanej štruktúre prirodzene menšie, ako v bezštruktúrnom procese.
To, čo sa ukazuje ako bezštruktúrne riadenie na danej hierarchickej úrovni, môže byť:
· skutočne bezštruktúrnym samoriadením množiny elementov, tvoriacich supersystém, v rámci pravdepodobnostných predurčeností hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia;
· perifériou nerozpoznávaných štruktúr, prenikajúcich do supersystému zvonku, vrátane štruktúr, uzavretých (zahrnutých) v hierarchicky vyššom objemnejšom riadení;
· činnosťou vnútorných, no nerozpoznaných štruktúr supersystému;
· alebo nejakým súhrnom vzájomných kombinácií vyššie uvedeného.
Ak objem (náhodnej) štatisticky usporiadanej interakcie prevyšuje objem determinovaného (neprerušeného a pravidelne cyklického), tak pokus organizácie procesu samoriadenia supersystému výlučne štruktúrnym spôsobom povedie k tomu, že v každom momente času bude značná časť cieľovo orientovaných štruktúr nečinná. Zároveň spolupracovať na nejakých cieľoch bude nemožné za neprítomnosti voľných elementov, nezaneprázdnených v už organizovaných štruktúrach. T.j., toto je situácia jasného zlyhania riadenia, straty jeho udržateľnosti. Preto:
Maximum produktivity - efektívnosti supersystému, maximum jeho elementárnej rezervy udržateľnosti sa dosahuje pri spojení štruktúrneho a bezštruktúrneho riadenia v samoriadení supersystému ako jediného celku.
Proces osvojenia si potenciálu rozvoja plynie rovnako v riečisku štruktúrneho riadenia - optimalizácie fungovania existujúcich štruktúr a likvidácie štruktúr, ktoré sa stali nepotrebnými; i v riečisku bezštruktúrneho riadenia - zvyšovania pravdepodobnosti úspešného zavŕšenia procesu vzniku a práce vznikajúcich štruktúr zapojením minimálne dostatočnéhopočtu elementov supersystému. Táto pravdepodobnosť a elementárna rezerva sú tým vyššie, čím väčšia je skúsenosť supersystému v prebývaní v danom prostredí, a čím menej sa skúsenosť každého z elementov supersystému odlišuje v procese jeho fungovania od skúsenosti supersystému ako celku.
Posledné vyjadrenie neznamená, že obsah pamäti každého elementu musí byť identický s celým obsahom pamäte supersystému, ale znamená, že výmena informácií medzi elementami v supersystéme má byť dostatočne intenzívna, aby nedochádzalo k zlyhaniu bezštruktúrneho riadenia kvôli nemožnosti zabezpečiť nevyhnutnou informáciou elementy, stretnúce sa s príslušnými cieľmi riadenia. Ďalej aby počet štruktúr, vznikajúcich v bezštruktúrnom riadení, nebol nadbytočný vo vzťahu k sile pôsobiaceho faktora. Alebo inými slovami - obrazom: je nevyhnutné, aby všetká informácia z pamäti celého supersystému bola dostupná jeho elementom v procese ich fungovania podľa miery vzniku potrieb informácií z ich strany.
13.3. Autosynchronizácia procesov v supersystémoch
V masových javoch, plynúcich v prírode na najrozličnejších úrovniach jej hierarchie, sa pomerne často stretávame s javom zhody fáz identických procesov, plynúcich súčasne v množstve analogických objektov. Sú to – koherencia vyžarovania svetla atómami v lasere; synchrónne záblesky celej lúky, na ktorej sedí množstvo svetlušiek; synchrónny odklon kŕdľa rybieho plôdika od nebezpečenstva; veslovanie družstva na mnohoveslici, na synchronizáciu ktorého vôbec nemusí byť potrebný zvukový signál, bubon alebo píšťala, ako v minulosti na galérach; skupinové tance. Tento jav budeme ďalej nazývať autosynchronizácia. Autosynchronizácia sa pomerne často prejavuje v procesoch bezštruktúrneho riadenia, a samotné bezštruktúrne riadenie môže byť zostrojené na princípe javu autosynchronizácie.
Pre autosynchronizáciu je nevyhnutné, aby množstvo nejakých objektov malo aspoň čiastočne identický informačno-algoritmický stav a nachádzali sa v podmienkach, pripúšťajúcich informačnú výmenu medzi nimi - hoc aj neadresnú, cirkulačnú. Pritom ich pružnosť, rýchlosť reakcie na prechod informácie, rovnakej pre všetky objekty, musí byť dostatočne vysoká.
Preskúmame to na sociologickom príklade. Najvýraznejšie sa autosynchronizácia prejavuje počas ovácií v sále, napríklad, pri privítaní „drahého a všetkými milovaného vodcu“. Spočiatku je v sále ticho. Potom dosadení (nastrčenci) a strhnutí idioti, pomerne málo zastúpení (1 - 2 osoby na 100), začnú tlieskať. Táto činnosť generuje proces autosynchronizácie, lebo ostatní vedľa sediaci majú stereotyp (návyk) tlieskania a vedia to robiť, neuvedomujúc si ciele a príčiny a nezamýšľajúc sa nad situáciou.
Sediaci vedľa dosadených začínajú tlieskať následne za nimi, keďže sa zvonku vyvolávajú ich vnútorné stereotypy bezmyšlienkovitého správania, a tak je postupne do tohto procesu vovedená celá sála. Následne začína takmer každý načúvať tlieskaniu susedov a nutne vynakladať veľkú silu vôle, aby netlieskal spolu so susedmi. Totižto na úrovni identických stereotypov je tlieskanie suseda vnímané ako okríknutie za nevhodnosť vlastného tlieskania, prichádzajúce cez obvody spätnej väzby. Spustiac proces autosynchronizácie nastrčená podsádka potom, ako ich susedia začali búchať do dlaní, už nemusí nič viac robiť. Dokiaľ energetický potenciál sálu nebude vyčerpaný v „nezmyselnej“ (ako pre koho) ovácii, podsádkou spustený proces sa nepreruší a nerozpadne... A tak ani „milovaný vodca“ zďaleka nie vždy môže ho zastaviť mávnutím ruky ne-nápadne.
Tlieskanie možno skúmať aj ako predanie jedného bitu informácie. Avšak autosynchronizácia môže byť postavená aj na zložitejších informačno-algoritmických moduloch, nesúcich väčšie objemy rôznorodých informácií.
Vytvorenie a rozšírenie identických informačno-algoritmických modulov (stereotypov rozpoznávania, vzťahov, správania sa) v supersystéme a ich následná aktivizácia v supersystéme cez štruktúry - generátory autosynchronizácie -umožňuje riadiacej štrutúre, nesúcej nejakú plnú funkciu riadenia, bezštruktúrne riadiť to, čo nemôžu riadiť jej výkonné štruktúry.
V spoločnosti je potenciál autosynchronizácie svojho druhu „klavír v kroví“, na ktorom možno neočakávane zahrať „divadelnú hru“ burzovej horúčky, prezidentských volieb, občianskej vojny. Avšak „klavír“ nehrá sám a o to viac sa nenachádza „v kroví“ skrytý sám sebou, na čo sa obyčajne zabúda, alebo sa nad tým nezamýšľa...
V podmienkach priamej obojstrannej informačnej výmeny s hierarchicky vyšším (objemnejším) riadením sú charakteristiky bezštruktúrneho riadenia tým lepšie, čím lepšie vektory cieľov samoriadenia súborného (združeného) intelektu supersystému a hierarchie intelektov v pôsobiacich štruktúrach v jeho vnútri opakujú vektor cieľov hierarchicky vyššieho (objemnejšieho) riadenia vo vzťahu k supersystému ako celku. a čím zreteľnejšie sa hierarchicky vyššie riadenie supersystému odlišuje od agresívneho vonkajšieho riadenia.