Vec sa má tak, že rozbitie autonómnych regiónov a formovanie konglomerátu je očividnejšie – ľahšie rozpoznateľné a menšie zlo, než formovanie bloku metódou predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania na osnove deamonického typu stroja psychiky. Vďaka nízkej kvalite riadenia v konglomeráte a nízkej rezerve udržateľnosti riadenia v ňom je ľahšie prejsť od konglomerátu k bloku a celostnému supersystému, v ktorých vládne Človečí typ stroja psychiky, ako prejsť k uvedenému bloku od bloku, v ktorom vládne démonický typ stroja psychiky.[129]
Pritom pohltenia bloku konglomerátom môžu byť sprevádzané pokusom nanútiť bloku konglomerátne stereotypy rozpoznávania vo vzťahu k celkovému supersystému hierarchicky vyššieho riadenia. Úspešnosť tohto pokusu závisí od vektora cieľov a udržateľnosti procesu hierarchicky vyššieho riadenia, spoločného vo vzťahu k bloku i konglomerátu a konkrétne - čo ono na danej etape uprednostní:
· urýchlenú koncentráciu riadenia zo strany konglomerátu, a potom zvrhnúť štruktúry jeho riadenia;
· formovanie súborného intelektu v bloku s pohltením konglomerátu do bloku pred zavŕšením koncentrácie riadenia podľa konglomerátno-medziregionálneho spôsobu;
· učenie súborného intelektu bloku dobru na príklade agresie konglomerátu.
Celkovo však počas osvojovania potenciálu rozvoja supersystému prebieha proces vytesnenia primitívnych schém riadenia rozvinutejšími, zabezpečujúcimi vyššiu kvalitu riadenia v zmysle uvoľňovania zdrojov. Pritom sa štruktúrne a bezštruktúrne riadenia stávajú nerozoznateľnými.
Už sme predtým preukázali, že aktuálne elementárne rezervy udržateľnosti supersystému, a tak aj jeho produktivita, sú tým vyššie, čím menej sa informačný stav pamäte elementov v procese ich fungovania líši od celkovej skúsenosti pamäte supersystému, nahromadenej za celé obdobie jeho existencie v danom prostredí. K tomu môžno doplniť: a čím rýchlejšie sú každému z elementov v procese jeho činnosti dostupné voľné intelektuálne zdroje supersystému.To predpokladá vysokú rýchlosť a priepustnosť kanálov informačnej výmeny medzi elementami vo vzťahu k času, nevyhnutnému pre elementy na obsluhu čiastkového cieľa, stojaceho pred každým z nich.
Používanie vonkajšej informácie, presahujúcej hranice možností vlastného informačného zabezpečenia elementu, musí pravdepodobnostne predurčovať vyššiu kvalitu jeho činnosti, ako jej ignorácia. Konkrétne z tohto dôvodu znečisťovanie informačného prostredia supersystému lživou informáciou zodpovedá za rozpad celostného riadenia supersystému a je prostriedkom koncentrácie riadenia metódou rozpadu s následným pohltením úlomkov. Rozšírenie lživej informácie – dezinformácie, pri všetkom tom, niekedy umožňuje rýchlo odstraňovať určité priebežné chyby riadenia. Avšak ďalší vývoj procesov je následne sprevádzaný vznikom chýb riadenia, vyvolaných práve touto lživou informáciou, ktorá zo supersystému nikam nemizne a v niektorej etape sa stáva základom chybného riadenia pri vybratí tejto dezinformácie z pamäte.
Konkrétne z tohto dôvodu niet rozdielu v spoločnosti medzi lžou zo ziskuchtivosti a „milosrdnou“ lžou „na spasenie“, pretože to spoločnosť i nechápe i bezbožne klame. Okrem toho, „dobromyseľná“ nezištná lož jedného „pre spásu“ môže byť „vodou“ na mlyn ziskuchtivosti iného.
Preto, ak sa úmyselne lživá informácia rozširuje v supersystéme, tak sa ňou zdržuje proces osvojenia jeho potenciálu, brzdí sa formovanie súborného intelektu a padá kvalita riadenia. A to vedie k otázke o udržateľnosti riadenia v podmienkach, keď do uzavretého systému je možný vstup nedôveryhodnej informácie, a takisto keď sa nedôveryhodná informácia skutočne do systému dostane.
Celú rôznorodosť procesov riadenia je možné porovnať s tromi typmi algoritmov kvality správania sa uzavretého systému.
Vo všetkých nižšie skúmaných prípadoch sa jedná o riadenie podľa plnej funkcie, v už predchádzajúcich kapitolách definovanom zmysle tohto termínu.
PRVÝ typ algoritmov vypracovania riadiaceho riešenia je znázornený na obr. 1
Vstupný informačný tok (vonkajšie a vnútorné informačné väzby) prichádza do prevodníka - transformátora, kde sa na základe momentálne prebiehajúcej informácie vypracováva priebežné riešenie. To je následne predávané výkonným orgánom.
Sú možné také varianty zoskupenia - skombinovania vstupného toku informácií a charakteristík prevodníka – transformátora informácií, vypracuvajúceho riadiace riešenie, v dôsledku ktorých sa týmto spôsobom „samoriadiaci“ systém skutočne javí byť riadeným z vonku, ak niekto do jeho vstupu vovedie zodpovedajúci informačný tok, predvídajúc reakciu prevodníka – transformátora na každú z jeho variánt.
Ale aj keď takého riadenia z vonku niet, tak systém, neprestajne reagujúc na momentálnosť a podriaďujúc priebežnej momentálnosti takmer všetky svoje zdroje, nie je v stave udržateľne sa orientovať na dlhodobú perspektívu a, ako následok, pracovať na jej realizácii.
Nato, aby sme sa udržateľne orientovali na dlhodobú perspektívu a udržateľne pracovali na jej dosiahnutí, je nevyhnutné si túto zadefinovanú perspektívu pamätať - uvedomovať v každom okamihu spracovania momentálne prichádzajúcej informácie v procese vypracovania a uskutočnenia riadiaceho riešenia.
Ak je to dosiahnuté, tak riadenie prebieha podľa algoritmov druhého a tretieho typu.
DRUHÝ typ algoritmov riadenia je zobrazený na obr. 2.
Vstupný tok informácií, vnikajúc do systému, sa predovšetkým ukladá do jeho pamäte. Prevodník – transformátor informácie, vypracovávajúci riadiace riešenie, uskutočňuje výber informácií z pamäte, porovnávajúc pamäťou nahromadené informácie s neprestajne prichádzajúcou informáciou. Riadiace riešenie sa v podstate vypracováva na základe celej informácie pamäte, následkom čoho si systém zachováva v riadení udržateľnú orientáciu na ciele dlhodobej perspektívy. Je schopný ich dosiahnuť preto, lebo nestráca dlhodobé ciele v procese vypracovania a uskutočnenia riadiacich riešení v toku aktuálnej informácie. Odfiltrovávajúc na základe informácie pamäte strategické riadenie destabilizujúcu vysokofrekvenčnú zložku všemožného „zmätku“, systém, podriaďujúc sa jej s algoritmami prvého typu, stráca ciele dlhodobej perspektívy a v procese riadenia sa od nich odkláňa. Riadiac „v duchu“ algoritmiky tretieho typu si systém zachová udržateľnosť svojej práce.
Jednako len, pri priamom ukladaní prichádzajúcej aktuálnej informácie do pamäte je možné napadnutie obsahu pamäte a jej štruktúrnej organizácie. Svojim charakterom je analogické napadnutiu počítačovými vírusmi adresárového systému pevného disku a informácií, uložených v adresároch. Oni (vírusy, červy, trójske kone)* môžu zasahovať jak databázy, tak aj algoritmy, na osnove ktorých prevodník - transformátor informácií vypracováva riadiace riešenie.
Inými slovami – je nevyhnutná ochrana pamäte, z ktorej prevodník – transformátor čerpá nevyhnutnú informáciu v procese vypracovania riadiaceho riešenia. To nás privádza k algoritmu tretieho typu.
TRETÍ typ algoritmov riadenia je zobrazený na obr.3.
V ňom všetko prebieha, ako v druhom type, ale pred uložením do pamäte prechádza vstupný tok informácie cez bezpečnostný algoritmus. Ten rozpoznáva nedôveryhodnú a podozrivú informáciu, vrátane pokusu o priame a nepriame (sprostredkované) riadenie zvonku. Prechod cez bezpečnostný algoritmus je kvôli tomu, aby sa vypracovanie riadiaceho riešenia zakladalo iba na informácii, vyhodnotenej ako spoľahlivá. V tých prípadoch, keď vznikajú ťažkosti s určením kvality informácie, algoritmus - strážca pamäte – ju umiestni do špecializovanej oblasti pamäte, znázornenej na obrázku 3 obdĺžnikom s názvom „Karanténa“, pre následné vyjasnenie dôveryhodnosti. Algoritmus, znázornený na obr. 3, predpokladá, že obdĺžnik s názvom „Transformátor (menič) informácie“ má v systéme najvyššie právomoci. Preto môže premiestňovať informacie z „Karantény“ do oblasti normálnej „Pamäte“ a meniť „Bezpečnostný algoritmus“ podľa miery nahromadenia skúsenosti systému s prostredím. To vyžaduje v procese riadenia prehodnotenie obsahu pamäte podľa kategórií „dôveryhodné“, „lživé“, „podozrivé“, „neurčené“.