— Červené krvinky v krvi sa začnú vo veľkom lepiť navzájom. Cievy, v ktorých tečie krv v mozgu sú rôzne: sú aj úplne tenké, takže dve vzájomne sa zlepivšie červené krvinky v nich uviaznu. Čo nastane ako toho výsledok? — Niektoré skupiny neurónov budú bez kyslíka a zahynú. Neuróny, ako je známe, sa pri terajšej fyziológii človeka neobnovujú. Tie informačno-algoritmické procesy, ktoré prebiehali na báze neurónových sietí, v ktorých sa zúčastňovali tieto neuróny, sa rozpadajú, čo vedie k strate informácií v psychike jedinca.
Okrem toho, že činnosť intelektu bude skreslená počas celej doby, až kým sa omámený nevyspí a úroveň alkoholu a alkoholických toxínov sa nevráti na prirodzenú úroveň, v mozaikovom obraze sveta zmiznú niektoré zmyslové jednotky a niektoré väzby medzi nimi sa pretrhnú alebo skomolia: mozaika sa stane menej detailnou a úplnou, a niektoré jej fragmenty sa rozpadnú do kaleidoskopu. To znamená, že na základe poškodenej mozaiky obrazu sveta sa modelovanie niektorých procesov s cieľom zhodnotenia situácie a možností jej zmeny stane hrubším vo vzťahu k presnosti parametrov prognózovanej budúcnosti a menej detailným. Primerane tomu sa zúži množstvo procesov, ktoré je daný jedinec schopný riadiť, následkom čoho jeho pokusy riadiť priebeh takýchto procesov, v modelovaní ktorých chyby presiahli kritickú úroveň v jeho psychike, nevyhnutne skončia krachom riadenia.
Neuróny zabité alkoholom sa neobnovujú. Ale algoritmy práce psychiky sú však také, že po odstránení účinkov alkoholického šoku sa začne proces obnovy porušeného mozaikového obrazu sveta: budú sa obnovovať stratené významové jednotky a väzby medzi nimi. Rýchlosť tohto procesu je taká, že po vypití 100 g vodky, novoročnej alebo svadobnej čaše šampanského (200 – 250 g 12 % alkoholu), pol litra "pivka" (6 % alkoholu) uplynú asi tri roky dovtedy, než sa v intelektuálnej činnosti na hranici osobných možností nahradia škody, spôsobené jediným pitím - miernym podľa dnešného chápania. A z riadenia niektorých dostatočne dlhotrvajúcich (nízkofrekvenčných) procesov bude jedinec týmto jednorazovým pitím vylúčený minimálne na tri roky. Počas týchto troch rokov sa toho môže veľa udiať, a nie do všetkých procesov, raz z nich vypadnúc, sa možno opakovane vrátiť...
Моzog systematicky pijúceho hoci len „ľahké“ alkoholické nápoje, dokonca ani nie do nemoty, je cintorínom alkoholom zabitých neurónov. Približne tak charakterizoval vplyv alkoholu na štruktúry mozgu akademik F.G.Uglov Akadémie medicínskych vied ZSSR vo svojich knihách „V zajatí ilúzií“ a „Zo zajatia ilúzií“.
Samozrejme, jedinec má právo si zvoliť aj alkoholický spôsob samovraždy[211]. No v danom prípade hovoríme o personálnej politike; predovšetkým vo sfére riadenia, ktorej stavom je podmienený život celej spoločnosti. A pretože následky riadenia, utlmeného alkoholom, je nútená si „vyžrať“ celá spoločnosť (a v Rusku je to tak počas celej doby známej histórie), tak nastane taký moment, kedy pijúci riadiaci pracovníci nebudú mať právo sa cítiť dotknutí, že oni o niečom nevedeli a neboli upozornení... Tento text je varovaním.
Bez zabiehania do tých podrobností, z ktorých časť je viditeľná len pod elektrónovým mikroskopom, po stáročia islam a mnohé okultno-magické školy trvajú na absolútnej triezvosti svojich nasledovníkov, dbajúc o zachovanie si svojej najvyššej akcieschopnosti. Avšak kresťanské cirkvi pozývajú svoje stádo k účasti na pití, zastrašujúc od alkoholu bočiacich večnými mukami pekelnými: to je ohavné povolanie. A svetská lživeda a publicistika propaguje "kultúrne pitie": vraj, netreba sa spíjať do nemoty, ale len do tej miery, aby život veselší bol i odstránil sa stres, vyplavil cholesterol z organizmu a pod.
Hoci riešenie problémov „stresov“ spočíva vo vybudovaní osobnostnej kultúry vnímania a ozmyslenia sveta, na základe ktorej správanie, po prvé, vylučuje nečakané nepríjemnosti nazývané „stresmi“, a, po druhé, ktorej predstaviteľ je v spoločnosti emocionálne sebestačný a nepotrebuje „obveseľujúce“ prostriedky, tak problémy cholesterolu, srdcových infarktov, mŕtvice, rakoviny – to sú problémy vedenia zdravého spôsobu života a výživy, zodpovedajúceho genetickým nastaveniam fyziológie druhu Človek rozumný.
Popísaný mechanizmus účinku alkoholu na mozaikový svetonázor vedie k tomu, že s jedincom, ktorý pravidelne popíja hoci len pivo, o mnohých témach je proste zbytočné hovoriť. Vniknutie do ich problematiky vyžaduje od neho určitú úroveň rozvoja mozaiky svetonázoru (detailnosti a dostatku počtu väzieb medzi významovými jednotkami), no táto úroveň je pre neho, kvôli zničeniu dlhodobých informačno-algoritmických procesov systematickým pitím, nedostižná.
Ak čitateľ týchto riadkov patrí do kategórie pravidelne, hoc aj málo, pijúcich, tak, ak on okamžite pristúpi k absolútnej triezvosti-abstinencii vo vzťahu k alkoholu, tabaku a ostatným omamným látkam, prejdú minimálne tri roky dovtedy, než pochopí, čo všetko je obsiahnuté v uvedenom texte. Aksanestaneabsolútnetriezvym, takbudepovedané považovaťzanezmysel, nemajúcižiaden význam.
Námietky voči povedanému môžeme charakterizovať len príslovím: «opitému je more po kolená». No nehľadajte more: aby sa pijan utopil, na to stačia aj jeho vlastné sople, ktorými je opitý schopný sa udusiť (také prípady boli)...
Druhá stránka účinku alkoholu, ostatných narkotík a psychotropných látok je spojená s tým, že intelekt - to je proces biopolí. Vo vzťahu k organizmu druhu Človek rozumný je možné zaviesť pojem geneticky podmienené, normálne nastavenie parametrov biopolí: sem patrí súpis polí, frekvenčné charakteristiky (nosné i taktovacie frekvencie, fázové posuvy), polarizácia, prijímaco-vysielajúce povrchy (bioantény) a vlnovody v organizme a pod.
Tieto parametre nastavenia systému biopolí organizmu sú samo o sebe normálne, ak jedinec, nemajúci vo svojom chromozómovom aparáte vrodené odchýlky od celodruhovej normy, sa pridržiava správnej biorytmiky, ak v jeho potravinovej dávke niet produktov, cudzorodých genetike jeho organizmu. Najmä to posledné nepredpokladá požívanie alkoholu, nepredpokladá fajčenie tabaku a ostatných narkotík. Okrem toho treba mať na pamäti, že človek anatomicky (t.j. geneticky) nie je mäsožravcom[212].
Užívanie alkoholu a ostatných drog mení geneticky normálne nastavenie systému biopolí organizmu druhu Človek rozumný. To má za následok jak narušenie práce intelektu samotného, tak aj to, že do psychiky jedinca začínajú vstupovať informačné toky, ktorých vniknutie je vylúčené pri geneticky normálnom nastavení systému biopolí organizmu. Následkom toho sa komolí-deformuje informačné pozadie, na ktorom sa skladá mozaika; trhajú sa predchádzajúce prepojenia medzi významovými jednotkami; z informačných tokov, cudzích normálnej genetike, vznikajú informačné moduly, ktoré sú cudzie normálnej psychike človečenstva, z ktorých časť, ak použijeme paralely so svetom počítačov, svojimi funkciami a účinkom na psychiku je analogická inštalačným programom zložitých informačných produktov a počítačovým vírusom (časť z nich v minulosti nazývali «besmi», ktoré posadli jedinca, a nimi postihnutých zasa - «posadnutými»).
Vo výsledku všetkého tohto, cudzieho pre geneticky podmienené normálne nastavenie systému biopolí, môže jedinec prestať byť sám sebou, ba dokonca stratiť schopnosť stať sa a byť človekom. V menej závažných prípadoch ide o „všeho-nanajvýš“ skomolenie a rozpad mozaikového obrazu sveta.
Užitím akejkoľvek drogy alebo takmer každej psychotropnej látky jedinec otvára do svojej psychiky nejaký informačný kanál. Tento kanál môže umožniť obojsmerný pohyb informácií. Ak je to tak, potom otvoriac taký kanál, jedinec cezeň sám môže pôsobiť na okolitý svet, ak má dostatok sebaovládania a sily vôle. V takomto prípade sa stane "šamanom", ktorých mnohé praktiky sú založené na úmyselnej narkotizácii seba a ostatných. Ale šamanov je málo. Obetí šamanizmu a šamanov je však oveľa viac[213]: Indiánov na tabak nastavili šamani, pretože tabak im otváral voľný kanál na vstup do psychiky každého slabšieho a menej znalého člena kmeňa, ale všetko skončilo pádom ich civilizácie.
Spontánny rozvoj extrasenzorických schopností vykazuje na mozaikový svetonázor podobný vplyv ako pri narkotikách v tom zmysle, že si jedinec, osvojujúc určité duchovné praktiky, mení parametre biopoľového systému organizmu, a tým si u seba odkrýva extrasenzorické kanály informačnej výmeny. Dosiahnúc toho, je schopný sa extrasenzoricky nabudiť do takej miery, že bude prijímať informácií viac, ako je schopný ozmysliť bezpečným spôsobom pre seba aj pre okolie. Dôsledok tohto okamihového mimozmyslového prieniku informácií môže byť viac než dostatočným na to, aby zlomil jeho život raz a navždy, a takisto zlomil alebo skaličil životy ľudí, priamo alebo nepriamo od neho závislých.