, hlása „centrizmu“.
Prostredníctvom Koránu sa ľuďom navrhuje v kvalite vedomej normy organizácie psychiky jedincov a spoloŽČ, prichádzajúcemu do styku s Koránom a jeho prekladmi.
Svetonázor, pochádzajúci od Boha má :
· aj ako daný v Zjavení Zhora,
· aj ako ur : po Obraz оbrazy tvárnej Stavby Sveta (dávané v Rozlí «to» — «nie to»), ktorej sú aj samotný spolu s jeho psychickou a vnútorným svetom.
o nemenne prvotných šeniach medzne zovšeobecňujúcej «Všetko», . , , , rozmeranosti [219]e>.
To jest, , s , ť «predurená miera», ktorú «funknou» , jeden z ov urenia, definovania, .
, nami , zovšeobecnený v :
Boh stvoril Stavbe Sveta Ním predurmhru[220].
Ak máme hovoriť jazykom súčasnej vedy, tak všetko jestvujúce v tvárnej Svetostavbe je matéria v jej rozličných agregátnych stavoch: vákuum[221], fyzikálne polia, plazma (vysokoionizovaný plyn, v ktorom elektróny majú toľko energie, že sa nemôžu udržať v atómoch na stabilných orbitoch), plynné skupenstvo hmoty, kvapalné skupenstvo hmoty, pevné (kryštalické) skupenstvo hmoty. Agregátne stavy, cesty a spôsoby prechodu z jedného stavu do druhého, vlastnosti matérie v každom z nich i v prechodových procesoch sú predurčené pre ňu Zhora. A predstavy ľudí o týchto rôznych agregátnych stavoch tak, či onak zodpovedajú prísloviu „niet veci bez obrazu“. Ale čo také je miera a ako súvisí s obrazmi matérie? - táto otázka sa v „Ja(ego)-centrických“ filozofických systémoch neskúma.
Veda o miere, číselnej určenosti samej o sebe – to je matematika. Ale v materiálnej Svetostavbe miera - číselná určenosť - prestáva byť sama o sebe (sama pre seba)*: ona je stelesnená v objektoch a subjektoch Stavby Sveta - všetkému tvárnemu je pridaná Zhora predurčená miera - číselná určitosť: jak kvantitatívna, tak i radová. V Stavbe Sveta je všetko materiálne i miery jednych fragmentov číselne porovnateľné s mierami iných fragmentov, t.j. všetkým fragmentom Stavby Sveta je vlastná súmerateľnosť jak medzi sebou, tak aj so svojimi komponentami.
Miera – to je predovšetkým číselná určitosť: 2 x 2 = 4, jedna sekunda je 9 192 631 770 periód žiarenia, ktoré zodpovedajú prechodu medzi dvoma nanajvýš tenkými úrovňami základného stavu atómu 133Cs (céziový etalón frekvencie a času); 1 meter je 1 650 763,73 vĺnovej dĺžky žiarenia vo vákuu, zodpovedajúceho prechodu medzi hladinami 2p10 a 5d5 atómu Kryptónu-86 (86Kr) (údaje o etalónoch sekundy a metra sú prevzaté zo „Sovietskeho encyklopedického slovníka“ vydanie z r. 1986); «dĺžka pytóna = 38 papagájov aj jedno krídielko papagája» (podľa známeho animovaného filmu); atómy chemických prvkov sa od seba líšia počtom protónov v ich jadrách, určujúcich poradové číslo každého z nich v Periodickej tabuľke prvkov D. I. Mendelejeva; izotopy toho istého prvku sa od seba líšia počtom neutrónov v zložení ich jadra. A tak ďalej: na čo len obrátime pozornosť – všade sa objaví číselná determinovanosť – miera: buď jedinečná, alebo množinová, predstavujúca štatistiku, umožňujúcu rozlišovať množiny navzájom a vydelovať z množín podmnožiny.
V procese vedomého alebo nevedomého porovnávania jedného fragmentu Stavby Sveta s druhými, zistenými na princípe Rozlíšenia, sa odkrývajú dva druhy vnímania úmernosti - proporcionality:
· vnímanie priestoru;
· vnímanie času.
Ich vnímanie vytvára dva druhy číselnej určenosti (determinovanosti): jednotky dĺžky a jednotky času, objektívne navzájom previazané cez materiálnosť[222] na hierarchickej úrovni mikrosveta Heisenbergovým vzťahom neurčitostí[223], v ktorom je vyjadrená nemožnosť izolovaného vnímania priestoru bez času, alebo času bez priestoru, lebo priestor a čas sú výtvory rozmeranej matérie vo všetkých jej agregátnych stavoch (následkom toho je nemožné vnímanie i priestoru i času bez ich podmienenosti materiálnym prostredím, nech by bola matéria v akomkoľvek agragátnom stave).