Nositelia takého spôsobu chápania sveta zabúdajú aj na subjektivizmus interpretácií a použitia v konkrétnych okolnostiach tých, či iných modelov všeobecných príčinno-dôsledkových podmieneností. V súvislosti s touto okolnosťou sa miera dostatočnej predpovedateľnosti tiež určuje subjektívne, primerane formulácii úlohy riadenia subjektom a vychádzajúc z jeho interpretácií objektívnej podmienenosti samotnej úlohy radenia ako takej, všeobecnými zákonitosťami bytia. Posledná veta znamená, že subjekt je povinný zabezpečiť mieru predpovedateľnosti nie horšiu, ako objektívne podmienenú (determinovanú) na uskutočnenie riadenia.
Nevyhnutná miera predpovedateľnosti správania sa objektu je podmienená objektívne vo vzťahu k subjektu, majúcemu čo dočinenia s už vzniklými (existujúcimi) podmienkami (objekt + vonkajšie prostredie), ktoré ani zďaleka nemôže zmeniť vždy a vo všetkom. Pre skúšobného pilota sú to vzletové poveternostné podmienky, typ lietadla (jeden z množstva skúšaných), letová úloha. Subjektivizmom – kvalifikáciou riaditeľa (riadiaceho pracovníka), v danom prípade pilota, jeho cítením objektívne prebiehajúceho a objektívne možného – sa určuje, či je subjekt schopný vojsť do procesu riadenia v objektívne vzniknutých okolnostiach.
A tak žiak leteckej školy niekedy nevie pristáť s lietadlom na kilometrový pás pozemného letiska pri bezvetrí a 100% viditeľnosti tak, aby nezničil podvozok. A pilot námorného letectva systematicky bežne pristáva s lietadlom v noci, v búrke na zatemnenú lietadlovú loď, kde dĺžka pristávacej dráhy je okolo 100 metrov[21], na ktorej svieti len zopár navádzacích svetiel v úzkom sektore (rozpätie do 3О). A to pri rovnakej modifikácii lietadla. Udržateľnosť podľa predpovedateľnosti sa tu prejavuje v tom, že službe na lietadlovej lodi predchádza špeciálny výber a príprava.
„Udržateľnosť v zmysle predpovedateľnosti...“ vo vzťahu k čomukoľvek - to je jediný test na adekvátnosť vnímania toho samého „čohokoľvek“ v ho obklopujúcom prostredí. Či už je to iný človek, spoločnosť, podnik, stroj, počasie a pod. V tomto teste sa otvára a rieši základná otázka každej filozofie, alebo daná filozofia skrachuje pri stretnutí sa s praktickým životom a jej „základná otázka“ [22]> sa stráca spolu s ňou.
Bez pochopenia vyššie uvedeného často to, čo je pre subjekt nepredpovedateľné, sa mu zdá byť ako keby neriaditeľný, živelný prírodný jav. A tento (d)efekt vnímania Objektívnej reality je v davo-elitárnej kultúre vlastný mnohým. Avšak v tom istom čase je pre iné subjekty ten istý jav plne predpovedateľný a riaditeľný. Možno, že nie nimi samými, možno, že anonymne, no riaditeľný. Pritom môže byť anonymné riadenie chápané ako samoriadenie, objektívne vlastné pozorovanému procesu, aj keď v skutočnosti samoriadením nie je. No v ľubovoľnom variante vnímania má plynutie každého procesu svoje miesto v riečisku hierarchicky Najvyššieho všeobsažného riadenia = Všehobsažnosti, vo vzťahu s ktorým je každý proces objektívne riadený najlepším možným spôsobom.
Objekt môže stratiť udržateľnosť podľa predpovedateľnosti pôsobením jak:
a) príčin, nachádzajúcich sa v ňom samotnom (jeho nevedomý prechod do kvalitatívne iného režimu, narušenie jeho nastavenia, poruchy),
b) príčin zviazaných s okolitým prostredím (silná búrka pre loď, a zvlášť tá súbežná s jej kurzom), vrátane zmeny charakteru objemnejšieho (hierarchicky nadradeného) riadenia,
c) tak aj príčin spätých so subjektom, ktorým je daný objemnejší systém riadený, alebo sa zaoberá prognózou (prepracovanie - vyčerpanosť, vedúce k chybám; vplyv faktorov deptajúcich a deformujúcich psychiku a pod.)
Strata predpovedateľnosti môže byť plná, nastupujúca náhle, alebo postupná, narastajúca v čase. Je známa anekdota o predpovedateľnosti a strate udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti:
Letec nabúral na ceste do prekážky. Dopravnému inšpektorovi vysvetľuje príčinu: „Pritiahnem volant a on nevzlieta ...“ – nepomýliac si auto s lietadlom, istotne by sa havária nestala.
Jeden a ten istý objekt môže byť udržateľný podľa predpovedateľnosti jeho správania sa na základe jedných parametrov a nestabilný podľa druhých. Takto je automobil plne predpovedateľný podľa spotreby paliva, najazdených kilometrov do výmeny oleja a nevyhnutnosti generálky bloku motora. No nepredpovedateľný (pre väčšinu ľudí) ohľadom záruky na prepichnutie pneumatík. Práve z tohto dôvodu väčšina ľudí nosí so sebou koleso rezervné, a nie krabicu ozubených. A ak je v ekonomike stabilný poriadok, tak zriedka vidno vagabundov stopujúcich s prázdnym kanistrom uprostred odľahlej cesty, i keď odstavené vozidlá môžeme nájsť aj na perfektných diaľniciach rovnako, ako aj na rozbitých poľných cestách. No nadsluhujúce auto sa porúcha náhle, štatisticky častejšie, ako nové, svedomito zo-strojené a dobre nastavené. T.j., mierou starnutia mnohé technické objekty strácajú predpovedateľnosť v zmysle bezporuchovosti ich práce.
Okrem toho, u subjektu môže vzniknúť ilúzia existencie objektu; možno aj želanie ho riadiť. Tak môže vzniknúť ilúzia riadenia pri snahe realizovať toto želanie, avšak rozčarovanie bude o to väčšie, úplne reálne. Imitácií riadenia takéhoto druhu je plno v počítačových hrách a ich „virtuálnej realite“. A takisto v živote – dejinách o boji rozviedok s kontrarozviedkami, znázornených prevažne v umeleckej tvorbe, napr. vo filmoch: „Deň – D“, „Štít a meč“, „17 zastavení jari“ a iné.
Zvyčajne tento druh straty udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti a následné rozčarovanie sú spojené s tým, že modelovanie správania sa objektu v procese riadenia je vedené na základe zovšeobecňujúcej (paušálnej) analýzy správania sa analogických objektov v minulosti (a s nesprávnou identifikáciou vektora cieľov samoriadenia objektu). T.j., prognóza je vedená na základe subjektívneho stotožnenia s objektom objektívne jemu nevlastnej cudzorodej informácie. Alebo, že nejaké javy sú subjektom rozpoznané ako faktory, poukazujúce na prítomnosť už známeho objektu, v čase, keď ony (faktory) môžu byť vytvorené inými objektami.
Príklady posledného druhu – to je napr. boj konštruktérov morských mín a konštruktérov mínoloviek a iných odmíňovacích zariadení na ich ničenie. Mína musí reagovať iba na loď v okruhu jej dosahu, alebo iba na nepriateľskú loď, ignorujúc vlastné lode, alebo dokonca iba na nepriateľské lode určenej triedy. A odmíňovače, niesúc loďami, musia imitovať pôsobenie lode na rozbušky míny. A zase naopak, zariadena protimínovej ochrany, nainštalované na niektorých lodiach, musia imitovať neprítomnosť lode v rádiuse (okruhu) dosahu míny, keď sa tam v skutočnosti loď nachádza.
To boli príklady situácií, keď sa modelovanie správania sa objektu formuje na základe in-formácie, vonkajšej vo vzťahu k objektu, a nie na základe spoľahlivej informácie o jeho vnútornom stave.[23] Uvedený rozdiel v prístupe k prognózovaniu sa špecificky prejavuje v prostredí používateľov rozumu, aspoň čiastočne slobodných vo výbere ideálov, i v spôsobe správania sa, i vo vôli – takisto slobodnej, aspoň z časti.
Stojí za to porozmýšľať o možnom nesúlade interpretácie vonkajšej informácie o objekte subjektom a vnútornej informácie, vlastnej samotnému objektu, spomenúc si na rozprávku A. S. Puškina o Zlatej rybke...
Jeden a ten istý objekt môže byť neudržateľný v zmysle predpovedateľnosti jeho správania sa na základe vonkajšej informácie (charakterizujúcej jeho prítomnosť v prostredí) a zároveň plne udržateľný pri modelovaní jeho reakcií na základe jeho vnútornej informácie (ho samotný charakterizujúcej), ktorá sa stala známou. Samozrejme, pokiaľ sa ju v konečnom dôsledku podarí spracovať v procese modelovania rýchlejšie, ako prebieha reálny proces.
V podstate, celkovo osnovu prognózy tvoria:
· zmysel pre mieru, t.j. vo vzťahu k úlohám riadenia - vnímanie možného a nemožného, uskutočniteľného a neuskutočniteľného;
· nejaké modelovanie správania sa objektu pod vplyvom vonkajšieho prostredia, jeho vnútorných zmien a riadenia, prebiehajúce rýchlejšie, ako prebieha v skutočnosti sám modelovaný proces;
· informácia, získavaná od iných subjektov, vykonávajúcich riadenie skúmaného objektu alebo analogických objektov;
· informácia získavaná od hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia až po in-formáciu, zosielanú bezprostredne Bohom–Tvorcom, Všedržiteľom, S-trojcom Všemocným.