Nakoľko v „JA(ego)-centrických“ svetonázoroch sú chápané ako prvotné kategórie, kategórie odvodené od objektívne prvotných, tak proces formovania mozaiky je sprevádzaný vnútornými «echami - ozvenami» – vlastnými šumami psychiky, skresľujúcimi užitočný signál – vnímanie sveta. Takto v ponímaní sveta niečo môže byť stratené v dôsledku neúplnosti okruhu prvotných kategórií objektívnej informácie – zmyslu; niečo môže vyzerať ako objektívne nedeliteľné následkom nedeliteľnosti informácie a matérie v iných svetonázoroch a takisto neprítomnosti miery; a niečo sa môže javiť ako objektívne rôzne objekty, aj keď v skutočnosti je to iba jeden objekt, rozmnožený všemožnými vnútornými «echami» a transformovaný do rôznych obrazov, ktorým sú pridané rôzne názvy a vzájomné väzby, ktoré však nezodpovedajú objektívnym rozlíšeniam „to“ – „nie to“, dávanými Zhora v Rozlíšení.
Všetky tieto vnútorné «echá» a ostatné chyby zobrazenia informácie vytvárajú vnútorne konfliktnú psychiku typu «mnohohlavého monštra v jednej ľudskej hlave». Ak každá z týchto «virtuálnych» hláv, nachádzajúca sa v nevedomých úrovniach vnútorného sveta jedinca, tvorí «svoje», prekážajúc tvoriť «svoje» všetkým ostatným, tak v živote jedného a toho istého «JA» sa stráca to skutočné – ozajstné svoje tým viac, čím viac vnútorných «virtuálnych» hláv má. Prejavy aktivít každej z nich jeho vedomie navzájom od seba nerozlišuje, a preto nevie, ktorú z nich má stotožniť s «JA», a ktoré má hodnotiť ako bláznovstvo, pred ktorým je nutné sa chrániť. «Človek s rozdvojenou mysľou je nestály vo všetkých svojich cestách» (Súborné posolstvo apoštola Jakuba 1:08).
A «mnohohlavého monštra v jednej ľudskej hlave» sa alebo JA(ego)-centrického“ svetonázoru.
, nie je “ svetonázor - videnie . centrického“ svetonázoru a ozmys navzájom sa vylučujúco v momentoch jednej a tej istej časovej periódy , čas Ja- danom momente prebýva jedinec. línie správania sa
je ne, ony „sedia“ žiach mysle“, ktorého žami niet väzieb a táto neprítomnosť žami mysle“ „virtuálnej“ ľov „centrického“ ).
Tieto zmeny «nuly (počiatku) systému koordinátov», ktorý nastavuje začiatok skladania mozaiky (koreň stromu mysle), patria relatívne k vysokofrekvenčným pásmam, v dôsledku čoho zmena polohy začiatku „JA(ego)-centrického“ systému koordinátov - prevzatie (uchvátenie) riadenia konaním niektorou «virtuálnou»hlavou alebo jej koalíciou s ďalšími «virtuálnymi»hlavami - je jedným z faktorov, ktoré sú schopné vylúčiť subjekt-nositeľa „JA(ego)-centrického“ svetonázoru z riadenia procesov, patriacich k nízkofrekvenčným pásmam, ktorých vnímanie vyžaduje dlhší čas a nemennosť subjektívnych merítok prebiehajúcich dejov.
čiatok – východisko mysle : V, matérieinformácie, následkom čoho vnímanie sveta nekolíše toku , sa ňuje v detailoch tématicky sa . svetonázoru trojjedinstva, odvíjajúceho sa od Boha ako počiatku.
Predov, ak v momente prechodu k svetonázoru trojjedinstva subjekt aj bol nositeľom «virtuálnej» vnútornej mnohohlavosti, tak «virtuálna» hlava, ktorá ako prvá pre, začína sa zjednocovať s ostatnými, ktoré sa jej podarí presvedčiť, do jednej «virtuálnej» hlavy; aktivity tých «virtuálnych» hláv, ktoré zostanú pri svojom „JA(ego)-centrizme“, sa vyhodnocujú ako bludy, bláznovstvá, ktorých informácie je potrebné prehodnotiť v kategóriách trojjedinstva. Týmto je zodpovedajúca «virtuálna» hlava mierou prehodnotenia jej vlastnej informácie zbavená «životnej sily» a je pohltená. Takto na základe svetonázoru trojjedinstva «sama o sebe» mizne vnútorná konfliktnosť psychiky jedinca bez toho, aby sa hodili tieto konflikty do sveta, spoločného všetkým[231].
, (základov) stromu mysle v svetonázore trojjedinstva e : m holografického“ , sa ť pred vnútorným pohľadom, ukazu sa z , , v jeho , [232]. predmety aj o predstavované (abstraktné) .