Vo všeobecnosti sa na tomto psychologickom princípe zakladajú vzťahy v klanových systémoch organizovaného zločinu – vo „verchuškách“ mafií a formovaní gangov, ktorých rozmer činnosti je širší. To isté sa týka aj tradičných "elitárnych" rodinno-klanových, zákonodárstvu sa nezodpovedajúcim štruktúr, ktoré kontrolujú určité sektory verejného života v každej davo-„elitárnej“ spoločnosti: politiku, vedu, umenie a pod. No existuje hranica intenzity osobného styku - komunikácie, ktorá nedovoľuje tomuto dynamickému systému vyjasnenia si vzťahov na princípe „kto na koho a čo má právo položiť“ rozšíriť sa do života celého národa. V rámci sociálneho systému, kde osobný styk - komunikácia všetkých navzájom nie je možný-á, jak v dôsledku prekročenia kritickej, pre toto maximálnej početnosti, tak aj v dôsledku územnej rozptýlenosti jedincov, sa objavujú nadstavbové (vo vzťahu k základnej úrovni prvotnej svorky) úrovne hierarchie. V nich vodcovia rôznych „svoriek“ a „stád“ si vyjasňujú už medzi sebou, „kto na koho má právo úd položiť“ a kto sa musí tomu podvoliť spolu s celým svojim „stádom“.
Sami chápete, že pri takomto charaktere vzťahov v orgánoch moci, dohliadajúcich na rôzne regióny štátu a oblasti spoločenského života a výroby, bezkrízový rozvoj spoločnosti v časových intervaloch, porovnateľných a prekračujúcich dĺžku aktívneho života vodcov, nie je možný, pretože systém samoriadenia spoločnosti sa prestavuje po každom vyjasnení si vodcami svoriek «kto na koho má právo úd položiť». Takto architektúra riadiacich štruktúr spoločnosti ako celku vyjadruje nie plnú funkciu riadenia[243] , nie dlhodobé celospoločenské záujmy, ale vytvorivšiu sa v danom intervale vládnutia hierarchiu vodcov „svoriek“, „hlavných paviánov“, v ktorej je snaha podmaniť si všetko a ktorá reguluje vzťahy medzi ostatnými vodcami nižšieho rangu.
Tento proces vyjasnenia si hierarchických vzťahov medzi vodcami nadstavbových úrovní hierarchie „svoriek“ (až po sumity «veľkej osmičky - G8» - „vodcov“ najrozvinutejších krajín), je relatívne nízkofrekvenčný v pomere k procesom lokalizovaným v „prvotnej svorke“. V tomto procese sa formujú zombifikujúce programy, jednotné pre celú spoločnosť, ktoré blokujú-potláčajú označovanie znakovou tradíciou príslušnosti k určitej sociálnej vrstve („svorke“)[244] a celú inštinktívne prirodzenú dynamiku nevyhnutného vyjasnenia si hierarchického statusu medzi dvoma predtým neznámymi jedincami.
V určitej etape historického vývoja sa tieto zombifikujúce programy formujú adresne a cielene tými, ktorí vedome či nevedome preberajú na seba funkciu riadenia spoločnosti ako celku (príkladom toho je globálny Biblický projekt). Tí, ktorí sa týmto zaoberajú, sú sami vo väčšej či menšej miere slobodní vo vzťahu k ich činnosťou meniacemu sa súboru zombifikujúcich programov, patriacich ku kultúre spoločnosti. Niektoré z nich tvoria rôznorodé pláštiky pre prienik inštinktov do kultúry, alebo ktorých účel je blokovať-potláčať inštinktívne prejavy v nejakých konkrétnych situáciách. Obsah a ciele, ktorým sú novovznikajúce programy podriadené, sú definované tým, čo je najvlastnejšie (najcharakteristickejšie) psychike sociálnych programátorov: démonizmus alebo zameranosť k ľudskosti, a len toto určuje rozdiel v nimi prijímaných a zavádzaných normách «kultúrneho správania sa».
či tak, označenia (signovania) statusu človečie čenské prakticky ), by sa hierarchického postavenia seba a iných, je to „svorke paviánov“. To by znemoľvek ť, správania sa, podmieneného
Skúmaním ú stroja v kolektívnej , mimochodom poz: zombie-biorobota je ten istý , okovami komu aké prirovnanie sa viac páči , situáciách do štikov, masiek, vytvorených .
Spoločnosť sa skladá z rôznych jedincov, z ktorých každý nesie jemu vlastné špecifické znalosti a zručnosti, a takisto informačné moduly, prostredníctvom ktorých sa podieľa (je účastný) na kolektívnej psychike a kolektívnej činnosti, ktorej výsledky sú samotným jednotlivcom neuskutočniteľné. Časť týchto informačných modulov sú taktiež zombifikujúce programy. A ak v tomto súbore programov, ktoré v sebe nesie spoločnosť, sú všetky čiastkovéprogramy navzájom zosúladené, dôsledkom čoho medzi nimi neexistujú konflikty riadenia, tak spoločnosť je schopná-spôsobilá ku kolektívnej, vnútorne bezkonfliktnej činnosti. V nej panuje (dominuje) stroj psychiky ideálneho (dokonalého) zombie - bez schopnosti k akejkoľvek tvorivosti, bezchybne vykonávajúci situáciami podnietené zodpovedajúce programy, bez slova a bezchybne vypĺňajúci priame rozkazy hierarchicky vyšších zombie a programátorov.
Ale , tak , ho, «dokonalých zombie» :
- samotné , následkom re ich ;
- reálni zombie- ideálneho uskuto;