- priame príkazy hierarchicky vyšších zombie a programátorov sa taktiež vykonávajú skutočnými nosite stroja psychiky zombie s nedbalos a nesúhlasom jak skrytým, tak zjavne vyjadreným, vyplývajúcim z rôznorodej vnútornej konfliktnosti psychiky každého z nich (a vnútorná konfliktnos psychiky je principiálne neodstániteľná mimo jej človečieho zostrojenia, lebo len v ňom svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery zabezpečuje nemennosť kmeňa-osnovy duševného stromu a odstránenie konfliktov informačných modulov v psychike indivídua prirodzenou, Zhora predurčenou cestou).
Okrem toho, človeku, hoc aj pri zvieracom stroji psychiky, hoc aj potlačenom zombifikujúcimi programami, je vlastná schopnosť tvorivej jedinečnej činnosti a jeho tvorba je deštruktívna pre dokonalý komplex programov pre zombie-spoločnosť. Je to preto, že nikto zo samotných nie dokonalých zombie si uvedomuje všetky informácie takéhoto komplexu vo vzájomnej podmienenosti jeho rozličných informačných modulov. No svojou kreativitou ho každý modifikuje, vnášajúc do neho rôzne inovácie, predpokladateľne nezladené so všetkými predošlými pôvodnými fragmentami i s inováciami, ktoré zaviedli iní. A to je nevyhnutné jak pri kaleidoskopickom, tak aj pri mozaikovom „JA(ego)-centrickom“ svetonázore jedincov.
V dôsledku toho zombie spoločnosť a jej programátori sa nemôžu zaobísť bez represívneho aparátu, ktorý by podporoval udržateľnosť tohto systému, jak počas života jednej generácie, tak aj v následnosti generácií. Napriek tomu, ideál právneho štátu, v ktorom celý život musí byť podriadený zákonom a porušenie zákona sa trestá podľa zákona (a prakticky aj bez (mimo) zákona, keď legálne činnosti v efektívnosti prehrávajú s nelegálnymi), sa udržuje po celom svete, aj v Rusku napriek jeho očividnej nefunkčnosti v podmienkach, keď nadzákonná koncepcia riadenia práce celej spoločnosti v následnosti generácií, v súlade s ktorou sú programy-zákony písané, nie je v tejto spoločnosti zverejnená - formou ideológie.
Že Západ aj žije bez zjavného (verejného) ohlásenia ideológie, to sa zdá len na prvý povrchný pohľad: Západ – to je biblická civilizácia. A Biblia obsahuje v sebe okrem iného aj ideológiu spoločenského života, i keď to ideológiou priamo nazývané nie je. Pritom Západ - do objavenia sa scientológie a vzniku pomerne masového záujmu o východnú mystiku - bol ideologicky rovnorodou-homogénnou spoločnosťou, v ktorej sa nič, cudzie Biblii, neprejavovalo tak, aby to malo vplyv na ďalší osud spoločnosti tejto civilizácie. Západ si zvykol žiť bez alternatívy k Biblii, nechápajúc jej podstatu a podvedome prijímajúc biblické normy ako automatizmy správania sa zombie-biorobotov a „samo sebou“ sa rozumejúcich právd, rovnako vhodných pre všetky životné situácie, pre všetky národy, pre všetky regióny sveta, pre všetky historické epochy. A to napriek tomu, že to objektívne aj subjektívne nie je tak.
však, , jeho , nie navzájom , a , budovania , šného od dosavadných , žnos « štát» , čo sa aj ťou
No po 70 rokov budovania komunizmu (hoc aj nezavšeného preto, prebiehalo s mnohými chybami a pod vplyvom zámernej sabotá) v Rusku nie je moštátnu ideológiu („narodnú ideu“), nech by to bol akokoľvek modifikovaný systém, stádno-paviánich vz «kto na koho úd poloil, a kto je povinný s tým pokorne súhlasi», pod ktorým – posluhujúc oligarchom a ich okultným pánom – Rady (parlamenty) všetkých zhroma.
Zverejnenie koncepcie formou ideológie je schopné zvýšiť efektívnosť systému, nazývaného «právny štát», pridajúc mu kvalitu zmyslu života, no ohraničene: do tých čias, dokiaľ systém nenarazí na plody chýb, urobených v zostavení ideológie. Keď sa to stane, je nutné, aby svetonázor, ktorý sa prejavuje v koncepcii riadenia života celej spoločnosti v rade generácií, bol taktiež zverejnený, aby sa samotná ideológia stala objektom-predmetom zmysluplného tvorivého vplyvu zo strany širokých vrstiev spoločnosti.
Toto je tá hranica, to rozhranie, ku ktorému spoločnosť v ZSSR podišla k roku 1953 a od ktorého sa odklonila k roku 1985 ďaleko naspäť preto, lebo jej vládnuca „elita“ bola a je morálne pomýlená a nepripravená na to, aby vyťa konkrétne tento pre ňu morálne neprijateľný zmysel z poslednej práce J.V. Stalina „Ekonomické problémy socializmu v ZSSR“, ktorá sa stala jeho závetom. Na týchto morálnych princípoch formovania „elít“, vrátane politickej „elity“, ktoré sme predtým citovali v interpretácii akademika N.N.Mojsejeva, túto hranicu zverejnenia svetonázoru na úrovni celospoločenského významu nie je možné prekonať. Ale aj žiť, neprekonajúc ju, spoločnosť takisto - už nebude môcť.
Ekonomických problémov “, , „elita“ dala spolu nevoľníkov-ľov. To j p [245] AV ZSSR (Akademických vied)* „Tajné materiály“, číslo , . poznámky pod , ):
«Sionisticko-masonské pozadie disidenstva teraz už možno pozorovať uprostred rôznych skupín obyvateľstva, no v prvom rade v takých ideologických inštitútoch AV ZSSR, ako Inštitút USA a Kanady[246], Inštitút svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov, Inštitút východných náuk[247], Inštitút sociologického výskumu a iné. V priestoroch menovaných inštitúcií ako keby dostávali druhý život také formulácie, načerpané zo sionisticko-masonských, nám nepriateľských rozhlasov, týkajúce sa Afganistanu a A. Sacharova[248], ako: „To sa im (t.j. nám) nedaruje - Afganistan bude pre nich (t.j. pre nás) druhý Vietnam“, „Za Sacharova oni (t.j. my) draho zaplatia, on sa čoskoro stane prezidentom imperialistického Ruska“ a pod.