Popri zodpovednosti riaditeľov inštitútov, ktorí nesmú byť v budúcnosti odporúčaní do volieb na XXVI. zjazde strany do zostavy ÚV KSSZ, ešte väčšiu zodpovednosť za podobnú frivolnosť nesie náš prezident A.P.Aleksandrov[249], ktorý umožnil vedeniam týchto inštitúcií vedecké výskumy vo falošných smeroch. Taktiež, keď prezidentom AV ZSSR bol vážený[250] Anatolij Petrovič, dal zelenú pre voľbu namiesto skutočného vedca Trapeznikova S.P. – J.M. Primakova (on je Kiršblat), privandrovalca zo žurnalistiky bez akejkoľvek vedeckej výbavy. Nie je divné, že akademik Primakov okamžite po príchode na riaditeľský post Inštitútu východných náuk zvrátil (stočil do slepej uličky)* výskumy sionizmu?
Navyše, vedenie poukázaných troch - štyroch inštitútov sa neobmedzuje v tomto pláne prenasledovaním vlastných spolupracovníkov[251], ale pri blahosklonnej zhovievavosti A.P.Aleksandrova sa dlhodobo snaží diskreditovať tých, ktorí v iných ustanovizniach, dokonca aj mimo rámca AV ZSSR, sa snažia preskúmať sionizmus a slobodomurárstvo, a obzvlášť ich spätosť a súčinnosť[252]. Ale veď je známe, že drvivá väčšina amerických prezidentov, kongresmanov, senátorov, biznismenov a ostatných predstaviteľov elity americkej spoločnosti míňa značnú časť svojho drahocenného času na zhromaždenia v slobodomurárskych lóžach, vynakladajú peniaze na výstavbu ohromných masonských chrámov atď. a pod. A celý ten najdôležitejší aspekt ich života, nielenže nie je u nás predmetom najsústredenejšej pozornosti, ale každý, kto sa tým začne zaoberať, je okamžite vystavený najbesnejším útokom zo strany vedenia a poslušných spolupracovníkov vyššie spomínaných inštitútov.
A tu je výsledok: v našich vedeckých ideologických inštitútoch nemôžu dať zrozumiteľnú odpoveď a naviac – sami „sa divia“ tej jednomyseľnosti, s ktorou predstavitelia 104 krajín sveta (plus 18 zdržiacich sa hlasovania pri 18 socialistických krajinách, ktoré boli - proti) vyzvali na Valnom zhromaždení OSN v januári 1980 odovzdať Afganistan na roztrhanie silám reakcie a imperializmu.
V súčasnosti 80 % všetkého kapitálu nesocialistického sveta je priamo alebo nepriamo kontrolované sionistickým kapitálom, ktorého existenciu takíto spolupracovníci z menovaných inštitútov AV ZSSR, ako Didiani[253], Mirskij, Braginskij, Rogov a ďalší, s húževnatosťou, hodnou lepšej veci, sa snažia všemožne vyvrátiť. Ale fakty sú neúprosné! USA bortili a bortia vzťahy s nami nie kvôli ulahodeniu národnému kapitálu (tam ho zostalo celkovo len 5 %), ale kvôli ulahodeniu „neexistujúcemu“ medzinárodnému sionistickému kapitálu, pod ktorého priamou alebo nepriamou kontrolou sa nachádza 95 % ekonomiky USA. Preto v našich dňoch boj so sionizmom, s jeho medzinárodným sionistickým kapitálom, podporovaným jeho piatou kolónou – slobodomurárstvom, je bojom s kapitalistickým systémom všeobecne.»
Toto zaznelo v podstate na zasadnutí štábu piatej kolóny židomasonstva v ZSSR. Prejav Pontrjagina, svojou podstatou objektívne pravdivý, v ktorom je možné iba upresniť terminológiu a spätosť ním uvedených faktov s tým, o čom sa pomlčalo, nebol publikovaný v masových informačných prostriedkoch ZSSR a nebol prerokovaný ani v pléne ÚV vládnucej strany, ani na jej zjazdoch, ani na zasadaniach Najvyšších sovietov ZSSR a zväzových republík. To poukazuje na to, že štruktúry výkonnej moci v ZSSR boli vnútorne plne pod kontrolou tých síl, o ktorých rozprával L.S.Pontrjagin a ktoré pracovali na zotročení ZSSR v súlade s Biblickým projektom.
Vlastne kvôli tomu sa stal Afganistan pre ZSSR analógiou Vietnamu pre USA. A misia poskytnutia pomoci národu Afganistanu v prechode od feudalizmu k spoločnosti bez vykorisťovania človeka človekom, vyústila do viac ako 20 rokov neutíchajúcej občianskej vojny v tejto krajine. Z rovnakého dôvodu bol ZSSR riadene privedený k viac či menej riadenému krachu. A o charaktere tohto riadenia ešte v tých rokoch sa bolo možné dozvedieť z knihy N.N.Jakovleva „CIA proti ZSSR“. Jej celkový náklad a výňatkov z nej dosiahol k začiatku roka 1990 okolo 20 miliónov kusov.
o ťou, či bola o , života , , kurátormi Biblického projektu zrodenej ľadu bolo obyvateľstvo v ) .
Svoje vystúpenie uzavrel L.S.Pontrjagin nasledujúcimi slovami:
«V súvislosti s uvedeným, sa navrhuje, predložiť prebiehajúcemu zjazdu na otvorené hlasovanie návrh o likvidácii doživotných akademických platov.
Vykonanie navrhovaných opatrení by bolo prvým krokom na ceste k preventívnej desionizácii (v protiklade k denacifikácii post factum, ktorá len sovietsky národ stála 20 miliónov životov). Včasná desionizácia, v budúcnosti rozšírená na celú krajinu, by viedla k vytvoreniu takého pevného zázemia, pri ktorom by sa pre nás nestalo hrozbou nijaké embargo na obilie a IBM. K nám by sa celkovo obával vojsť niekedy v budúcnosti ľubovoľný agresor. Fakticky tieto opatrenia by sa stali oveľa mocnejšou garanciou, než akékoľvek OSV-2.»
Ale v AV ZSSR, v ÚV KSSZ, v Najvyšších sovietoch konkrétne postavenú otázku „v tichosti prehliadli“, aj keď ju postavil nie jedine Pontrjagin, hoci Pontrjagin bol najväčšou autoritou z počtu tých, ktorí postavili túto otázku v tých rokoch. Tých, ktorí nemali takú vážnosť a popularitu, jednoducho zatvárali do blázinca. Takto naložili s V.N.Jemeľjanovom - bývalým poradcom N.S.Chruščova - potom, čo napísal knihu „Desionizácia“ a poslal ju na adresu XXIII. zjazdu KSSZ. Na slobodu sa dostal až za M.S.Gorbačova, keď proces rozpadu ZSSR už prebiehal a preventívna desionizácia - preventívne odstrojenie samoriadenia spoločnosti od riadenia kurátormi Biblického projektu – sa stala už nemožnou. A prejav Pontrjagina celý ten čas bol vydávaný v „samizdate“. To poukazuje na to, že Akadémia vied ZSSR k začiatku 80-tych rokov bola internacionálnym sionistickým hadím brlohom. A Ruskom po ZSSR zdedená Ruská akadémia vied sa kvalitatívne nezmenila. V dôsledku toho v roku 1999 by sa nemalo oslavovať 275. výročie Ruskej akadémie vied, ale rozpustiť ju kvôli škodlivosti-zhubnosti a zriadiť Ministerstvo koordinácie vedecko-výskumných prác a informačno-algoritmického zabezpečenia výrobnej sféry a politiky.
. štnostiach) , ľov , možné