Ak démonická osoba nie je nositeľkou zámerov v súvislosti s celou spoločnosťou, tak sa sebapotvrdzuje (presadzuje) na pozadí svojho okolia, prejavujúc svoj individualizmus v rámci dominujúcej kultúry a správa sa tak, ako keby bola vrcholom ľudstva (minimálne v nejakej oblasti činnosti), a ak nie pupkom Zeme, tak hoc aj priščom (vyrážkou) na rovnom povrchu. Jej účasť v kolektívnej psychike pozostáva zväčša z toho, že rozbíja tie alebo oné fragmenty bývalej kultúry, alebo svojou tvorivosťou vytvára nové. V prvom prípade je to „vandalizmus“ - ničenie kvôli ničeniu. V druhom prípade démonické osoby tohto typu sú podvedomými programátormi, pozmeňujúcimi v spoločnosti sa vyskladavší komplex zombifikujúcich programov, aj keď z prevažnej časti nechápu túto svoju rolu. Konajú slepo, a nie premyslene cieľavedomo. Taká je väčšina umelcov a ambicióznych bábkových politikov.
Druhý typ si uvedomuje, že je nositeľom nejakých zámerov v súvislosti s celou spoločnosťou. Takéto démonické osoby vytvárajú korporácie, pracujúce na dosiahnutí cieľov, vlastných zakladateľom každej z nich i ich nástupcom v nasledujúcich generáciách. V rámci takýchto korporácií sa vytvára hierarchia, v ktorej dynamika vyjasnenia si hierarchického postavenia, analogická stádovo-paviánej, má impulzno-„sezónny“ charakter. Od „zjazdu“ do „zjazdu“ sa korporácia viac-menej aktívne zaoberá činnosťou, nasmerovanou na dosiahnutie cieľov, a na „zjazdoch“ si jej vodcovia chcú vyjasniť, kto na koho «úd položil, a kto sa tomu musí podriadiť». Taká je väčšina politickej „elity“ v každom štáte, vrchnosť cirkví a mafií, aj keď mafie, vrátane mafie kurátorov Biblického projektu, majú svoje špecifikum, podmienené nevyhnutnosťou zabezpečenia utajenia, ktoré ich odlišuje od verejných korporácií.
То jеst, démonický stroj psychiky - to je tiež zvierací stroj psychiky, odlišujúci sa od stroja psychiky zombie len v tom, že jeho nositeľ sám vytvára putá a brnenia pre zadržiavanie a kamufláž inštinktívnych prejavov jak pre seba, tak pre okolie a potomkov. Pre démonický, zvierací a do zvieracieho umelými prostriedkami znížený stroj psychiky je rovnako charakteristický nedostatok emocionálnej sebestačnosti, v dôsledku čoho správanie sa ich nositeľov je podriadené získavaniu potešenia, pôžitku. Hoci zdroj potešenia, na ktorom sú emočne závislí, môže byť každému vlastný a neopakovateľný v dôsledku svojráznej zvrátenosti morálky a celkovo psychiky u každého z nich v «Ja(ego)-centrickom» svetonázore.
Démonické osoby, vedome podporujúce korporátne aktivity, „priorávajú“ (priberajú) aj démonické osoby-individualistov, zapájajúc ich do korporátnych informačných tokov a prispôsobujúc ich svojim potrebám (každý mierou chápania pracuje na realizácii svojich cieľov a mierou nechápania – na dosiahnutí cieľov tých, ktorí chápu viac). Toto môže byť vykonané jak «nebadane – v tichosti» (bezštruktúrnym spôsobom), tak i na základe otvoreného verbovania (štruktúrnym spôsobom)[254]. Mnohí z démonov-individualistov ľahko vkĺzajú do takejto korporátnej činnosti, pretože je to pre nich jeden zo spôsobov, ako sa povýšiť nad okolitým sociálnym zázemím. Vo výsledku môžu vznikať docela podivné (bizarné) náuky, keď v jednom záprahu sa stretnú, na prvý pohľad, tak rôzne osoby ako Nikolaj Rerich – mnohým známy, ako sám seba vydávajúci za umelca a ochrancu kultúry celého ľudstva (Rerichov pakt) a Jakov Bljumkin - vrah nemeckého vyslanca grófa Mirbacha (v dobe provokácie marxistov-trockistov, známej ako pokus o štátny prevrat ľavých eserov 6. júla 1918), charakterizovaný v učebniciach histórie ako „politický dobrodruh“ na hranici, alebo dokonca za hranicou psychopatie[255].
Ale všetky druhy kolektívnej činnosti na základe démonického stroja psychiky sú vnútorne konfliktné (t.j., sami sebe si vytvárajú v činnosti prekážky, ktoré musia prekonávať a ktoré vedú konanie ku krachu, ak sa prekážky, sebou samým vytvorené, ukážu neprekonateľnými), vzhľadom na dominantný kaleidoskopický alebo mozaikový, ale «JA(ego)-centrický» svetonázor u nich. Na ich základe nie je možné rôznym jedincom dospieť k jednotnému (rovnakému) pochopeniu toho, čo sa deje, svojho miesta v prebiehajúcich udalostiach, perspektív a cieľov budúcej činnosti; a, ako dôsledok, nie je možné zladiť svoje vedomé a nevedomé konanie s ostatnými. Svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery, na základe ktorého je možné jednotné chápanie všetkého rôznymi jednotlivcami kvôli nemennosti a všeobecnosti koreňov myslenia pre všetkých jeho nositeľov, v démonickom type stroja psychiky zostane výsadou vyššie zasvätených v Biblickom projekte. Ale vzhľadom na to, že sú v rozpore s Vyššou Vôľou, je taktiež neefektívny pri riešení tých úloh, ktoré sa na jeho princípoch pokúšajú riešiť vyššie zasvätení - kurátori Biblického projektu, pretože v Rozlíšení nezískajú nič, alebo získajú to, čo pri ich morálke, ťahajúcej ich ku klamlivému pochopeniu prebiehajúcich udalostí, vedie projekt ku krachu.
Na základe takýchto osobitostí zvierací, zombie a démonický typ stroja psychiky vytvárajú kolektívnu činnosť, ktorá v dôsledku konfliktnosti medzi jej rôznymi fragmentami, spôsobenej kaleidoskopickosťou a «Ja(ego)-centrizmom» videnia sveta, nesie so sebou výsledky, ktorých získanie nebolo zahrnuté do cieľov žiadneho jej účastníka. Okrem toho, proces získania výsledkov kolektívnej činnosti, v princípe jednotlivcom nedosiahnuteľných, pre ktoré mnoho druhov kolektívnej činnosti sa aj začína, pokračuje s nízkou kvalitou riadenia. To má za následok, že očakávaný výsledok je buď celkovo nedosiahnuteľný, alebo jeho kvalita je natoľko nízka, že nie je konkurencie schopný alebo je vyhodnotený ako bezcenný, a kvôli takému sa celkovo ani nemalo niečo podnikať.
zš činnosti , , zrete spoločenské zjednotenie práce . V nej obyvatelia produkujú, ho oni , to vy svinstvo je v prevádzke, čo vyvoláva žstvo , je ľ.
Napriek tomu, väčšina ľudí má potrebu sa spojiť s inými jedincami na princípoch, odlišných od tých, ktoré sú založené na vzájomnom hodnotení hierarchického postavenia v rámci „svorky“, tak či onak vlastnom zvieraciemu stroju psychiky a jeho civilizačným nadstavbám – stroju psychiky zombie a démona. Nerozprávame o formálnom spájaní sa, založenom na jednoznačne definovanom rozdelení práv a povinností, ale o spájaní sa duchom, ktoré nie je vyjadrené vo formálne písaných a nepísaných dohodách o spájaní sa (zjednotení). Hovoríme o spájaní sa, v ktorom sa riešia a miznú rozpory medzi jednotlivcami a všetci sú si navzájom rovní v zmysle ľudskej dôstojnosti každého z nich, dopĺňajúc druh druha v živote a činnosti svojimi špecifickými vedomosťami a zručnosťami. Ale kaleidoskopický a «JA(ego)-centrický» svetonázor, vlastný nečlovečím typom stroja psychiky, nedovoľujú toto uskutočniť za triezva v stave bdelosti.
Prekonať túto hranicu - v jej podstate svetonázorovú – je možné všeobecne známym spôsobom: v opileckom opojení (alebo pod vplyvom inej omamnej látky) je potlačená vyššia nervová činnosť a predovšetkým vytvorenie väzieb medzi zmyslovými jednotkami. Následkom toho sa dosiahne v takom stave želané neformálne zjednotenie v duchu v dôsledku takmer úplného vylúčenia svetonázoru z algoritmu vypracovania správania sa. Pritom svetonázorové rozdiely medzi subjektmi, brániace ich zjednoteniu v duchu v triezvom stave, na nejaký čas zmiznú „samé od seba“. V takom zjednotení sa vytvára kolektívna psychika a prietok informácií sa deje prostredníctvom kanálov biopolí výmenou medzi subjektami, vrátane doplnkových kanálov informačnej výmeny, otvorených drogou. Ale keď účastníci takéhoto zjednotenia v netriezvom duchu vytriezvejú, je možné, že mnohých z nich postihne zničenie tých procesov, ktorých sa zúčastňujú a ktorých osobitosti priebehu sú podmienené ich svetonázorovými rozdielmi. O takomto vplyve účinku alkoholu a ostatných omamných látok na dlhodobé procesy, ktorých doba trvania presahuje interval medzi pravidelnými aktami opájania sa - drogovania, bolo hovorené už skôr.