, aké Vám umo s pomocou v jej rie, «čo ráčite, aby som vykonal?», , .
Túto odpoveď mnohí vnímajú ako od bezprostredných potrieb života odtrhnutú abstrakciu, ktorou sa zaoberajú tí, ktorí podporujú túto spoločenskú iniciatívu. Tento ich postoj je podmienený tým, že v Jedinom Zákone predkladaná spoločenská iniciatíva nie je ešte tak rozvinutá, aby «priamo teraz» vypĺňala v tempe prijímania zákaznícke objednávky[261] jej členov a zvyšku spoločnosti, ktorých splnenie je podmienené procesmi, patriacimi k relatívne vysokofrekvenčným pásmam, kde spoločenská iniciatíva ešte nerozvinula svoju činnosť na princípe vnútorne nenapätých systémov.
, , v ktorých už funguje, sú pre vytýkajúcich abstrakcionizmus,, čen, «žiť ». Toto jbezohľadného egoizmu [262]
Oni nepremýšľajú o tom, že terajšia doba je oveľa krajšia, než časy, kedy bolo možné jednoducho zhynúť v žalúdku divokého zvera pre pobavenie civilizovaného publika v aréne nejakého provinčného cirkusu Rímskeho impéria, rozľahlého po celom svete a schvaľujúceho takéto mravy. Aj terajšia doba –skutočne nádherná, nakoľko Všemohúcnosť je bezchybná vo všetkých jej prejavoch – nastúpila ako plod končiacich, no v staroveku začínajúcich dlhodobých (nízkofrekvenčných) procesov. Tieto procesy podporovali svojim konaním z vlastnej iniciatívy ľudia, ktorí pokladali za možné vo vtedajšom «práve teraz»opravdivo sa snažiť žiť tak, ako má Človek žiť vždy. Ale teraz „žijúci“ «priamo teraz» nepovažujú za potrebné byť blahodárnymi, blaho konajúcimi (ktorých mená vo svojej veľkoleposti «Boh vie - pozná»), hoc aj využívajú hotové plody práce spravodlivých, ako „samo sebou“ sa rozumejúce a po práve im patriace ako „samozrejmé blaho“. Pre nich je zvlášť zaťažujúce premýšľať o tom, že oni každý okamih svojho života - «priamo teraz» – sami do budúcna sejú...
Neveriaci argumentovali a argumentujú, že „žiť“ treba, ako oni „myslia“, len teraz, a preto musia bezpodmienečne urvať od života pre seba takisto «priamo teraz» (vedomý uhol pohľadu «po nás potopa» je v mnohých ohľadoch eticky čistejší, než ich v podstate také isté podvedomo-automatické správanie). V dôsledku takého vzťahu - postoja k Životu, tie spoločenské iniciatívy, ktoré nie sú schopné uspokojiť ich spotrebiteľské objednávky «priamo teraz» v tempe ich zadania, sú pre nich bezcenné. Oni - vedome aj podvedome - považujú pre seba za najdôležitejšie pre nich zištné záležitosti, odmietajúc im predkladaný nepomíjajúci blahý osud vo večnosti. Toto – ich vlastné sebectvo, egoizmus a ziť, a takisto neviera v spoluúčasť (podieľanie sa) človeka na Božom Zámere-Pláne, sa VŽDY nemenne uskutočňujúcom, alebo ich pomýlenou morálkou prekrútené hlásanie Zámeru - je jediný dôvod, prečo návrh svetonázorovo pozdvihnúť sa nad priaznivcov alternatív ku spoločenskej iniciatíve vytvorenia Kráľovstva Božieho na Zemi je vnímaný mnohými „blahomyseľnými“ ako od života odtrhnutý abstrakcionizmus.
, ť sa nad prívr a o ) , , a v vládnucou [263], .
Je to tak, lebo iba v tomto prípade o vlastnej spravodlivosti presved protivníci Najvyššieho Zámeru strácajú personálnu základňu a inertné sociálne prostredie, v ktorom pôsobí ich personálny korpus. Tak nenávratne strácajú akcieschopnosť v dôsledku toho, že ich systém, vytvárajúci princíp organizácie kolektívnej činnosti - «každý podľa miery svojho chápania pracuje na realizácii svojich vlastných záujmov, a mierou nechápania – na realizácii záujmov tých, ktorí chápu lepšie» - začína trvalo a nezvratne pracovať proti nim samým. A z tejto situácie majú len dve východiská:
buď zhynúť do nebytia (neexistencie);
ť v Jedinom Zákone čensk , , ktorá . , obmedzenie individualizmu v čenskomčne existuje: ľubovoľnej ( nad ďmi okrem šehodržiteľa, Ľúbosť , nedeliteľnú moc nad .