T, na Z, je mu .
ľubovoľná varianta z nich, nech by si hoc .
11. Priaznivý vietor Všemohúceho
Tak či onak v spoločnom svete žijú tí, pre ktorých «existuje len okamih medzi minulosťou a budúcnosťou, vlastne on sa nazýva[264] život», a preto v každý takýto okamih treba vedieť brať a vziať zo života všetko[265], čo je spôsobilý dať. A tí, ktorí sa snažia každý okamih žiť tak, ako sa má žiť vždy, súc plnomocnými predstaviteľmi Večnosti na Zemi. Oni sa skutočne správajú v živote odlišne: tí prví - väčšinou tak, «ako všetci» v ľahostajne[266]-automatickej spoločnosti a tí druhí - poväčšinou ináč. Dokonca, aj keď sa zdanlivo spolu zúčastňujú rovnakých spoločenských záležitostí, v skutočnosti sa nachádzajú v kvalitatívne odlišných druhoch činnosti.
A už v tomto živote je medzi nimi hranica, nepriechodná pre „časných“[267], ale priepustná pre tých, ktorí sú spoluúčastní večnosti. A večnosť vstupuje do prúdu zhonu, zostávajúc neviditeľná pre „časných“ podobne, ako diamant čistej vody – krištálovo čistý diamant zostáva neviditeľný v čistej vode. Táto hranica sa netiahne ani v čase, ani v priestore. Ona sa tiahne v činnosti a nečinnosti každého, kto žije na Zemi. Táto hranica rozdeľuje koncepcie organizácie života spoločnosti ako jediného organizmu. A hoci sa na prvý pohľad dá v histórii vysledovať konceptuálna rozmanitosť, tak v skutočnosti každá z množstva známych historicky dielčích koncepcií vyjadruje viac alebo menej jasne jednu z dvoch generálnych koncepcií:
· Najvyšší Zámer vedie[268] civilizáciu k tomu, aby celá činnosť jednotlivcov bez výnimky v nej vo všetkých frekvenčných pásmach prebiehala blahodárne («Sláva Bohu na výsostiach, mier na zemi a pokoj ľuďom dobrej vôle... »[269]) na základe vybudovania vnútorne nenapätých systémov vzájomných vzťahov všetkých členov spoločnosti. To zabezpečuje každému z nich slobodu konania Dobra.
· Protivníci tejto generálnej koncepcie budujú hierarchicky organizované systémy priameho a nepriameho donucovania a programovania správania sa jak jednotlivcov, tak aj kolektívov, vytvárajúc v spoločenských vzťahoch rôznorodé napätie.
Ak prívrženci prvej koncepcie sejú v každom čase (v súčasnosti každého z nich) semená, klíčiace počas celých dejín v budúcnosti (vo vzťahu k dejinnému času života každého z nich), v ktorej sa nezvratne stelesňujú tie alebo oné ideály, vlastné nimi vybratej koncepcii Prozreteľnosti. Naproti tomu ich protivníci nie sú v stave dôjsť ani k spoločnému cieľu, ale spoločným metódami ich rôznych strán (mafií, klanov, rodín) sa snažia mačkať Zhora danú súčasnosť, aby vymodelovali z nej niečo vytúžené pre každú z ich strán.[270]
Znásilňovať a skrkvať súčasnosť, aby sa z nej dalo vymodelovať vysnívané – to je to, čo zjednocuje všetkých protivníkov Zámeru. Bez ohľadu na to, že každou stranou (mafiou, klanom, rodinou) je chcené to, čo je neprijateľné pre všetkých ostatných, ale nie všetko nimi chcené je objektívnym zlom. Kvôli nejednotnosti cieľov bojujú nielen proti Zámeru (niekto cieľavedome, a niekto vo svojej morálne podmienenej rôznorodej slepote), ale aj drtia druh druha, bojujúc medzi sebou, potláčajúc a rozmačkajúc všetko, čo nemá síl sa tomu protiviť, aby si potom vymodelovali svoj ideál, alebo aspoň to, čo sa podarí.
No možnosti Objektívnej reality sú neporovnateľne silnejšie ako možnosti každého z nich a ich koalícií. A preto Život, keď sa v ňom stelesní Zámer-Prozreteľnosť, zmačká aj ich samotných, aj ich výtvory. A ak niekto z nich z nejakých príčin odmieta metódu priameho i nepriameho znásilňovania Života, tak, súc nositeľmi «JA(ego)-centrického» svetonázoru, nie sú v stave rozvíjať efektívnu činnosť na osnove princípu vytvorenia vnútorne nenapätých systémov. Oni nemajú možnosť svoj «JA(ego)-centrický» svetonázor, neprimeraný Objektívnej realite, upevniť v spoločnosti ako dominujúci[271], keďže sa v spoločnosti rozširujú aj iné variácie «JA(ego)-centrizmu», a takisto aj oveľa silnejšie svetonázorové systémy.
Úmerne tomu, že v živote civilizácie sa súčasne realizujú dve vzájomne sa vylučujúce základné koncepcie organizácie života spoločnosti, všetky konania a nekonania, ktoré je jedinec spôsobilý vedome a podvedome konať v priebehu celého svojho života, patria do troch rôznych kategórií:
· Tí, čo sú konceptuálne ľahostajní z rôznych príčin (podmienenosť mimosociálnymi procesmi alebo úrovňou rozvoja spoločnosti v danej dejinnej epoche). Môžu patriť k činnosti, ktorá sa realizuje v tej alebo v druhej základnej koncepcii. Príkladmi takéhoto druhu vedomej i nevedomej činnosti je takmer všetko to, čo je podmienené biológiou druhu Homo sapiens. Taktiež také spoločenské procesy ako výroba na základe spoločenského zjednotenia práce, bez ktorej nemožnosť žiť je podmienená reálnou mravnosťou a duchovnosťou civilizácie (rozdiel medzi koncepciami je v tom, na aké ciele je orientovaná výroba a akými prostriedkami sa realizuje riadenie výroby a prerozdeľovanie produkcie).
· Tí, čo za každých okolností bez výnimky vyjadrujú buďjednu, alebo druhú základnú koncepciu. Takto zavedenie monopolu na Vedomosti (a predovšetkým na vedomosti metodologického charakteru - prvú prioritu zovšeobecných prostriedkov riadenia) s cieľom vytvorenia závislosti zbytku spoločnosti na „znacharoch“-monopolistoch vo všetkých prípadoch vyjadruje koncepciu, odporujúcu Zámeru-Prozreteľnosti. To isté sa týka aj kreditno-finančného systému s úrokovými sadzbami (individuálne i korporátne bankové úžerníctvo, vrátane medzinárodného, i podpora úžerníckej mafie populáciou, ktorá má u nej prebytočné voľné prostriedky v bankách a „cenné“ papiere), ktorý vytvára otroctvo na základe finančného diktátu. Organizácia a spoluúčasť pri výrobe a predaji „potravinárskeho“ alkoholu a iných narkotík, ich konzumácia – to je tiež práca proti Zámeru.
· Tí, ktorív závislosti od súbehu sprievodných okolností sú, buďkonceptuálne ľahostajní, alebo vyjadrujú niektorú z dvoch základných koncepcií. Takto je vybudovanie obydlia nevyhnutné, ale ak sú jeho rozmery také, že rodina ho nie je schopná uriadiť v rámci denných aktivít bez profesionálnej služby alebo ju nahradzujúcich «chudobných súrodencov», tak postaviac takýto „palác“, ide rodina proti Zámeru, nech by sa hocako snažili jej členovia ospravedlniť. A ak sú rozmery obydlia nedostatočné, a preto je v ňom stiesnených niekoľko generácií jednej rodiny, čo im bráni žiť spoločne v harmónii a vzájomnej starostlivosti druh o druha (a práve to je nevyhnutné pre správne osobnostné formovanie detí, a v tom nemôže viacgeneračnú rodinu nahradiť žiadna spoločenská inštitúcia), tak to je tiež proti Zámeru-Prozreteľnosti.[272]
Konkrétne v dôsledku tohto rozdelenia na tri kategórie hocijakej každodennej činnosti, vo všeobecnosti dostupnej všetkým a každému, návrh zaoberať sa svetonázorovým sebavzdelávaním, aby sa človek oslobodil od diktatúry a programovania správania obídením kontroly vedomia zo strany protivníkov spoločenskej iniciatívy, navrhnutej v Jedinom Zákone, nie je abstrakcionizmom, odtrhnutým od reálneho života.Totižtoprimeraný a Objektívnej realite zodpovedajúci svetonázor dáva každú možnosť konania alebo nekonania v každodennom živote samostatne v jednote vedomia a podvedomia jedinca včas korelovať prípustné alebo neprípustné konanie vo vzťahu k vybranej základnej koncepcii, v závislosti od konkrétneho súbehu okolností.