Celé toto obdobie sa zaoberali činnosťou, podporujúcou a vytvárajúcou dlhodobé (nízkofrekvenčné) procesy v riečisku spoločenskej iniciatívy, predloženej v Jedinom Zákone. A v dôsledku tejto každodennej činnosti budú nielen prechodné výsledky, ale aj nevykoreniteľné, nezvratné úspechy.
Pre tých, ktorí mali čo povedať druhým ľuďom, stačili každý deň dve-tri hodiny na to, aby napísali niekoľko stránok. Podľa miery toho, ako svetonázorovo rástli, ich spoločenská iniciatíva naberala silu a – pri podpore Zhora – zvyšovala svoje možnosti efektívneho pôsobenia na priebeh udalostí, rozširujúc svoju akcieschopnoť na všetky viac vysokofrekvenčné diapazóny procesov. Výsledkom bolo, že to, čo bolo napísané v priebehu niekoľkých rokov v tempe niekoľkých stránok za deň, bolo vydané a stalo sa nevykoreniteľnou súčasťou Ruskej kultúry a dedičstvom všetkých zúčastnených osôb.
Takto spoločenská iniciatíva na princípe vybudovania vnútorne nenapätých systémov, pohlcujúc do seba slobodnú prácu mnohých ľudí, dosiahla to, že v súčasnosti sa vytvorila celá knižnica[278]. Odkazy na jej základné práce sú v aktuálnej Prílohe k DVTR.
A to je jeden z nezvratných výsledkov celospoločenského rozmeru činnosti spoločenskej iniciatívy v riečišti Jediného Zákona, lebo čo je napísané perom – nevyrúbeš sekerou, aj keby to bola sekera kata alebo «sekera vojny». A ako povedal A.S.Puškin: «nemožno odkúpiť vplyv znárodnenej myšlienky».
Aké dôkazy efektívnosti spoločenskej iniciatívy, predloženej v Jedinom Zákone a fungujúcej na základe princípu vybudovania vnútorne nenapätých systémov vzájomných vzťahov jednotlivcov, sú ešte nevyhnutné pre toho, kto pociťuje priebeh života a je spôsobilý myslieť, ak nie je presvedčeným zlo-dejom (zloduchom)?
A ak do vašich rúk «priamo teraz» sa dostane dôstojná kniha, tak za rok pozorného čítania po 5 strán za deň, je vám schopná odkryť cesty k takým svetonázorovým výškam a priestorom, ktoré sa ani nesnívali tým najvyššie zasväteným do niečoho (čoho podstatu nechápu, lebo každé zasvätenie nie je len ohraničené, ale aj obmedzuje psychiku a nad prvými hierarchami v spoločenstve každého systému zasvätení sú ešte okultní mimosociálni páni-majitelia)[279], o ktorých poučne písal J.Gilbo, v podstate nič nehovoriac, no ponúkajúc začať proces alternatívneho zasvätenia „priamo teraz“: «dnes, v každom prípade nie neskôr, ako do konca roku 1999. Kto neuspel, ten sa oneskoril».
Získať blahý podiel vo večnosti nie je nikdy neskoro: pokiaľ je človek živý a, súc pri vedomí, je schopný myslieť – on sa neoneskoril.[280] No ísť alebo vzlietať k tým výšinám a priestorom musí každý sám, svojou osobnou prácou a nikto za neho neurobí to, čo môže urobiť iba on sám:
Vlastné vnímanie a chápanie sveta – to sú tie produkty vlastnej práce, ktoré nemožno odtrhnúť od druhých, ani prinútením, ani podvodom, ani kúpiť v hotovom použiteľnom tvare. Na druhej strane, nemožno ich ani podarovať druhému podľa svojej vôle, ani predať, ani vnútiť žiadnou silou alebo zaviesť do psychiky pomimo vedomia.
Vytvoriť si vlastné videnie a chápanie sveta – to je to, čo každý musí urobiť pre seba iba sám. Druhí mu môžu len poukázať na takúto možnosť, objasniac svoje videnie a chápanie, ale nič viac. A ak bude jedinec nasledovať túto možnosť, tak on dokáže pomôcť druhým urobiť to isté a zrealizovať aj mnoho iného.
Avšak, mnohí emocionálne (a zdalo by sa, bezmyšlienkovite) reagujú na «zlobu dňa», ktorá ich neustále vytrháva z dlhodobých (nízkofrekvenčných) procesov. Len vedome sa udržiavajúc na hrebeni týchto procesov možno prejsť cez «zlobu dňa», nebyť ňou zachvátený, zastavený, či prevrhnutý. Keďže je to späté s emocionálnou reakciou na prebiehajúce udalosti, tak prichádzame k otázke o emóciach, ktoré sú tak alebo onak vlastné človeku pri jeho správaní sa.
Svetonázor trojjedinosti matérie-inFormácie-miery odkrýva úplne iný pohľad na otázku o emóciach, dobrej či zlej nálade. A tento pohľad je proste nevyjadriteľný v tradíciach psychologických škôl jak Západu, tak aj védicko-znacharského Východu v dôsledku toho, že v ich svetonázore je informácia nie objektívna ale subjektívna[281]f alebo k objektívnej informácii nie je vyjadrený konkrétny vzťah.
V svetonázore trojjedinosti matérie-informácie-miery je otázka o emóciach v správaní sa človeka nerozdielne spätá s dvoma ďalšími otázkami, ktoré sú väčšinou psychológov a psychiatrov skúmané izolovane:
· po prvé – je to otázka vzťahu vedomých a podvedomých komponentov jednotného procesu myslenia jedinca;
· po druhé – je to otázka o objektívnej – skutočne pravdivej, a nie deklarovanej a predstieranej mravnosti jedinca.
V svetonázore trojjedinstva matérie-informácie-miery predstavujú «emócie + opravdivá objektívna mravnosť + vedomé a podvedomé komponenty procesu myslenia»jednotný algoritmický komplex, ktorý spracováva jak tú objektívnu informáciu, ktorá postupuje od zmyslových orgánov (telesných i biopoľových – duchovných), tak aj tú, ktorá je uložená v pamäti. Práve v tejto trojici, ktorá predstavuje jednotný algoritmický komplex premeny informácie, sa generuje vnútorné a vonkajšie správanie sa každého jedinca.
Kvôli tomu, aby človek «mal život a mal ho v hojnosti»[282], a nie len «prežíval»[283], prekonávajúc prevažne nežiadúce súhry okolností, je nevyhnutné zistiť funkčnú záťaž komponentov tohto algoritmického komplexu, aby si ho človek vedel nastavovať ako celostný systém na objektívne dokonalé spracovanie informácií.
Začneme vedomím. Možnosti ľudského vedomia mimo tranzových stavov sú ohraničené nasledujúcimi ukazovateľmi: jedinec je schopný vedome vnímať a operovať so 7 - 9 objektami[284] (informačnými tokmi) naraz. Zároveň je schopný rozlišovať nie viac ako 15 zmyslových jednotiek za sekundu (inými slovami, rýchlosť vedomia predstavuje 15 bit/s).
Ak prvé je viac-menej jasné, tak druhé potrebuje vysvetlenie. Každý snímok na filmovom páse je zmyslová jednotka. Pri rýchlosti projekcie 16 snímkov za sekundu a rýchlejšie, vedomie mimo stavu tranzu vníma obraz ako pohyb. Pri rýchlosti projekcie pod 16 snímkov za sekundu vníma vedomie film nie ako pohyb, ale ako reťaz rôznych nepohyblivých stavov, ktorých sled predstavuje rôzne fázy pohybu. V stave tranzu sa vedomie posúva do iných frekvenčných pásiem a je spôsobilé vnímať ako „pomalé“ procesy dokonca aj veľmi rýchle javy, ako napr. výbuch delostreleckého granátu, a nie iba vyčleniť z filmu povestný 25. snímok alebo vloženú zvukovú stopu, ktorá je posunutá do infrazvukového pásma (prostriedky programovania podvedomého správania).
Avšak podvedomé úrovne psychiky, považované za systém spracovania informácií, majú oveľa väčší výkon a pokrývajú oveľa širší rozsah frekvencií, než dostupné možnosti vedomia mimo tranzových stavov. Ako ukázali štúdie, podvedomé úrovne psychiky pri sledovaní filmu dokážu zachytiť aj tie fázy pohybu, ktoré sa nachádzajú v medzerách medzi fázami, nasnímanými na filmový pás.
Otázka: Je celá inFormácia, ktorá je vlastná podvedomým úrovniam psychiky (obrazy, melódie a pod.) pre jedinca bezcenná, alebo aj ona predstavuje informačno-algoritmické zabezpečenie jeho života, a preto je životne nevyhnutná?
— Je životne nevyhnutná.
Otázka: vedomie a podvedomé úrovne psychiky – sú to navzájom izolované systémy spracovania informácie, alebo vzájomne sa doplňujúce komponenty jednej a tej istej celkovej psychiky, a preto vzájomne sa ovplyvňujúce (t.j. prebieha v nich obmena informácií v oboch smeroch)?