· vrodené inštinkty a nepodmienené reflexy, a takisto ich pláštenky rozvité v kultúre;
· tradície kultúry, stojace nad inštinktami;
· jeho vlastné ohraničené názory, chápanie;
· «intuícia celkovo» — to, čo vyviera z podvedomých úrovní psychiky jedinca, prichádza k nemu z kolektívnej psychiky, je výtvorom vonkajších mámení a posadnutostí v inkvizítorskom chápaní tohto termínu;
· vedenie Božou Prozreteľnosťou, Zámerom, na základe všetkého predchádzajúceho, s vylúčením mámení a posadnutosti, ako priamych vonkajších vpádov do cudzej psychiky, v rozpore so želaním jej nositeľa.
V psychike každého jedinca je možné alebo skutočne má miesto toto všetko. No jedno z toho môže v správaní jedinca prevládať nad všetkými ostatnými zložkami. Ak prvé, tak jedinec je nositeľom usporiadania psychiky zviera, podstatou organizácie jeho správania — človekupodobné zviera (taká bola väčšina členov každého národného spoločenstva v minulosti); ak druhé, tak jedinec je nositeľom usporiadania psychiky zombie, biorobot, naprogramovaný kultúrou (taká je väčšina židov a k takejto úrovni sa teraz blíži väčšina obyvateľov na Západe; problém možného preľudnenia musí byť odstránený programami plánovaného rodičovstva, legalizáciou pohlavných zvráteností a rozšírením kultúry „bezpečného sexu“); tretie a štvrté je vlastné osobám s démonickým typom usporiadania (to je tzv. «svetové zákulisie»: majitelia biblických kultov, lídri mondializmu (t.j. terajšej formy globalizácie), euroázijstva, vyšší hierarchovia scientológov, otvorení satanisti a pod.).
A len piate je človečie usporiadenie psychiky, norma pre človeka (na jej stelesnení pracovali Mojžiš, Ježiš, Mohammed, Stalin). Tu život jedinca prestáva byť hrou bez zmyslu alebo hrou kvôli získaniu radovánok, a získava zmysel v realizácii Vyššieho Zámeru, zachovávajúc pritom kvalitu ľahkosti detstva, prebývajúceho v radostnej hre.
[52] Tým sa rozumie, že sú potrebné vyžarovače s rôznym smerovaním činnosti i spätné vyžarovače, pretože vo všeobecnom prípade skúmania proces vibro-akustického vplyvu (vrátane vyžarovania) je procesom riadenia. Na to, aby riadenie bolo uskutočniteľné so želateľnou (alebo potrebnou) kvalitou, je potrebná cirkulácia informácie a ju nesúcich tokov energie (matérie) vo všetkých objektívne potrebných kontúrach priamych a spätných spojení. Neprítomnosť toho či oného vyžarovača potrebného smerovania alebo jeho nefunkčnosť trhá tú či onú kontúru, čo prináša so sebou pokles kvality riadenia procesu až do jeho plného stroskotania.
[53] Маtéria (v danom kontexte, materiál, hmota)* a energia, vzájomne prechádzajú jedno do druhého. V kontexte prác VP SSSR termín «matéria» je oveľa všeobecnejší a vo svojom konkrétnom význame chápe «matériu vo všeobecnosti» v jej agregátnych stavoch (kryštalický, tekutý, plyn, plazma, polia, a vákuum). А termín «energia» chápe matériu v procese prechodu z jedného agregátneho stavu do druhého alebo parametre vnútornej dynamiky matérie v rámci kvalitatívne nemenného agregátneho stavu.
[54] Ak máme hovoriť jazykom počítačových analógií, tak modem môže byť napojený na počítač, môže byť zapojený do siete, ale aby ho bolo možné používať — jeho špecifické programové vybavenie (driver a programy nastavenia), а takisto aj praktické telekomunikačné programy je nutné nielen inštalovať do operačného systému, ale aj aktivovať, t.j. spustiť.
[55] О tom je súfijské podobenstvo“Formula”:
«Raz dávno žil jeden učený človek. Zasvätil celý svoj život hľadaniu poznania a prečítal veľké množstvo rozličných kníh, medzi ktorými boli aj veľmi zriedkavé knihy, zasvätené tajným náukám. I raz sa tento človek, premýšľajúc, prechádzal po brehu rieky.
Zrazu niečí hlasný krik, nesúci sa od rieky, prerušil jeho premýšľanie. Započúval sa a počul, ako niekto kričí:
— Аja cha! А ja cha! А ja chа!
— Ó, to je posvätná formula pre chodenie po vode! —povedal si učenec.
— Pamätám si, čítal som ju v jednej starej, veľmi tajnej knihe. No tento človek to robí zbytočne, lebo nesprávne vyslovuje formulu.
Namiesto toho, aby vyslovoval «ja cha», оn vyslovuje«аja chа».
Trocha porozmýšľajúc, učenec sa rozhodol, že ako viac poznajúci, pozorný a horlivý človek, je povinný naučiť toho nešťastníka, ktorý, hoc aj, viditeľne, bol zbavený možnosti získať správny návod, predsa len zo všetkých svojich síl, zrejme, sa snaží uviesť sa do súzvuku so silou v týchto zvukoch.
A tak si požičal loďku a preplavil sa k ostrovu, z ktorého sa ozýval hlas.
Na ostrove v chyžke uvidel súfija, z času na čas hlasno opakujúceho, stále rovnako nesprávne, posvätnú formulu.
— Priateľ môj, — оbrátil sa k nemu učenec, — ty nesprávne vyslovuješ posvätnú frázu. Musím ti povedať o tom, lebo bude mať zásluhu jak ten, čo radu dáva, tak aj ten, čo túto radu nasleduje.
I rozpovedal mu, ako treba vyslovovať volanie.
— Ó, ďakujem ti, dobrý človek, — оdpovedal súfij. — Si ku mne veľmi dobrý, ty si sa špeciálne prepravil na druhý breh, aby si mi povedal správnu formulu. Ja ti veľmi, veľmi ďakujem.
Spokojný učenec si sadol do loďky a vypravil sa na spiatočnú cestu, radujúc sa, že vykonal dobrý čin. Chvíľu nebolo počuť z chyžky žiadny zvuk, no učenec bol presvedčený, že jeho úsilie nevyšlo nazmar.
A zrazu sa k nemu donieslo váhavé «а jа chа» súfija, ktorý opäť po starom začal vyslovovať zvuky volania. Učenec začal premýšľať nad tým, na čo sú takí zanovití ľudia, ako zatvrdli vo svojich omyloch, no zrazu počul vzadu zvláštny pleskot. Оbrátil sa a zamrel od údivu: k nemu priamo po vode, ako po súši, bežal súfij. Učenec prestal veslovať a, ako začarovaný, nemohol od neho odtrhnúť pohľad. Pribehnúc k loďke, súfij povedaclass="underline"
— Dobrý človek, prepáč, že ťa zdržiavam, no nemohol by si mi znova vysvetliť, ako sa má podľa všetkých pravidiel vyslovovať táto formula? Ja som si nič nezapamätal». (Uvádza sa podľa internetového odkazu (september 2003.): http://prit4i.narod.ru/ras.cgi-5_54.htm).
Аnalogické podľa zmyslu podobenstvá o vyslovovaní rôznych slov sú aj v iných tradíciach, obsahujúcich nejaký ezoterizmus alebo v takto vnímaných okolím. Konkrétne, Маtúš, hl. 9 о tom istom:
«2. A hľa, priniesli k Nemu zoslabnutého, položeného na posteli. A, vidiac Ježiš ich vieru, povedal zoslabnutému: Odváž sa, dieťa! Odpúšťajú sa ti tvoje hriechy. 3. Tu si niektorí zákonníci pomysleli: Оnsa rúha. 4. Ježiš, vidiac ich myšlienky, povedaclass="underline" prečo myslíte zlom vo vašich srdciach? 5. Lebo čo je ľahšie povedať: odpúšťajú a ti hriechy, alebo povedať: vstaň a choď? 6. Ale aby ste vedeli, že Syn Človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy, — vtedy hovorí zoslabnutému: vstaň, vezmi svoju posteľ a choď do svojho domu. 7. I on vstal, vzal svoju posteľ a odišiel do svojho domu. 8. Národ, toto vidiac, sa zadivil i oslávil Boha, ktorý dal takúto moc ľuďom».