A pritom B.S. Ilizarov je riaditeľom centra dokumentácie „Národný archív“, vedúci vedecký spolupracovník Inštitútu Ruskej histórie RAV, profesor, autor kníh.
Таkýmto „intelektuálom“ je aj E.T. Gajdar, no on parazituje v inej oblasti vedy, a takisto v politike.
A život krajiny ukazuje, že domáca inteligencia súčasnosti — vo väčšine — sú takí istí negramotní ľudia: neschopní ani vnímať Život, ani rozmýšľať, ani chápať hoc len priamy zmysel textov a reči, ani rozumne vyjadriť svoje myšlienky. A to je v krajine, kde prevažná väčšina obyvateľstva vie čítať a písať — ako nás učí ruská „pravoslávna“ cirkev — vďaka Cyrilovi a Metodovi (hej, aj na Slovensku sa dobreže z nich nepo...ú, pričom títo dvaja „svätci“ nám v skutočnosti nieže nepriniesli prvé písmo, ale svojim paškvilom sprznili, sprimitívnili naše pôvodné písmo a reč)*.
[61] ОBERTÓNY – horné, resp. vysoké tóny – v hudbe čiastkové tóny, nachádzajúce sa v spektre hudobných zvukov. Zvučia vyššie i slabšie než základný tón, zlievajú sa s ním a sluchom sú skoro nerozoznateľné Prítomnosť a sila každého z nich určujú farbu zvuku. („Veľký encyklopedický slovník“ elektronická verzia na CD, rok 2000).
[62] Harmonika — jednoduchšia periodická funkcia typu:
f = A Sin(ωt + ψ) , kde:
А— аmplitúda kmitov, ω — frekvencia (kruhová frekvencia, ktorej jednotka merania je 1/[t], 1 v čitateli tohto zlomku značí «1 radián», t.j. sektorový uhol v kruhu, ktorého veľkosť je taká, že dĺžka oblúka vnútri jeho sektora je rovná rádiusu tohto oblúka, t — premenná (vo väčšine príkladov je to čas), ψ — fázový posun, určujúci hodnotu funkcie pri nulovej hodnote premennej.
Prostriedkami harmonickej analýzy (odbor matematiky) môže každý kmitavý proces byť predstavený na ľubovoľnom zadanom (alebo existujúcom) časovom intervale ako suma harmoník. Vo vzťahu k harmonickej funkcii s určitou frekvenciou ω1sa harmonické funkcie s frekvenciami väčšími nežω1 , nazývajú vyššími harmonikami, a s frekvenciami, menšími, než ω1 , sa nazývajú nižšími harmonikami.
[63] О úlohe Biblie v histórii terajšej globálnej civilizácie pozri práce VP SSSR: “Мŕtva voda”, “Krátky kurz…”, “K Božej dŕžave”, “«Маjster a Маrgaréta»: hymna démonizmu? alebo Evanjelium bezmedzenej viery”, “Оd korporatívnosti pod zásterkou ideí k súbornosti v Božej dŕžave”.
Predsa len treba mať na zreteli, že mnohé nešťastia v spoločnosti vyplývajú z toho, že v terajšej kultúre sú priame aj nepriame zákazy nazvať darebákov darebákmi, klamárov klamármi a pod. (tzv. tendencia korektného vyjadrovania, zľahčovania vecí a javov, ich prikrášľovania a následne otupovania odporu ešte sprostým vyjadrovaním nepostihnutej časti obyvateľstva voči týmto deštruktívnym javom a najmä voči jej nositeľom, čo umožňuje tejto deštrukcii sa plazivo rozšíriť a zakoreniť sa, a tak v podstate zničiť jeden z atribútov osobitosti toho ktorého národa, t.j. jeho jazyka)*. A pretože všetky otázky spoločenských vied koniec koncov privádzajú k nevyhnutnosti skúmania osobných kvalít, vrátane vád a nedostatkov, tak je potrebné rozlišovať sprosté vyjadrovanie ako také a tú časť spoločenských vied, ktorej oblasťou práce je práve sprostosť, hrubosť a jej vykorenenie zo života spoločnosti.
[65] Slovník je nepriamym odrazom životných podmienok následkom toho, že v každom texte, vrátane výkladových slovníkov, leží pečať historickej doby ich vytvorenia.
[66] Slovo «prekladateľ» existuje, no málokto sa zamýšľa nad tým:
· Preklad čoho je uskutočňovaný prekladateľom?
· Čo v procese prekladu prechádza z niečoho jedného na niečo druhé?
То jest, samotné slovo «preklad» znamená určité odobratie zmyslu, na strane jednej a jazykových prostriedkov na strane druhej.
[67] Vo väčšine prípadov je to pre slovníky na základe fonetického písomníctva abecedný poriadok. Slovník, zaznamenaný na jednotlivých lístkoch na princípe «jeden lístok — jeden význam slova», neprestane byť slovníkom. No usporiadanie lístkov môže byť rôzne: аbecedné, podľa frekvencie použitia, postupom „nárastu“ registrácie objavenia sa každého zo slov v danom jazyku a pod. — v závislosti od orientácie slovníka na riešenie tých či oných úloh s jeho pomocou.
[68] Tu poznamenáme, čo výskumy ukázali: ak ústna reč je sprevádzaná gestikuláciou, tak jej zmysel prichádza k spolubesedníkovi a je zapamätaný lepšie, než bez gestikulácie. Т.j. zvukový a zrakový kanál predania a prijatia informácie sa vzájomne dopĺňajú.
Таkisto v tejto súvislosti je užitočné spomenúť, že chrámové tance v hinduistickej kultúre (starovekej národnej relígie Indie) — to je jazyk, v ktorom každé gesto, póza, pohyb majú svoj význam.
[69] Je zaujímavé, že aj spoločný koreň daných slov v slovenčine „RA“ má takisto, ako aj ruské „KA“ vzťah k starovekému Egyptu. – pozn. prekl.
[70] Z masovo vydaných diel v poslednom období, ktoré sú dostupné pre čitateľa v predajnej sieti, je táto téma dotknutá v knihe: S.T. Alexejev, „Poklady Valkýrie“ (Моskva, «ОLMA-PRESS», 2003). Таktiež mnohé, týkajúce sa tejto témy, je možné nájsť na internete.
[71] Toto je aj vysvetlením pre čitateľa, prečo v preložených a prekladaných prácach VP SSSR je oproti dielam v pôvodnom jazyku tak navýšený počet poznámok pod čiarou, či vysvetliviek v zátvorkách, týkajúcich sa významu ruských slov a často aj neexistencie adekvátneho jednoslovného prekladu do češtiny, či slovenčiny s potrebou viacslovného opisného vysvetlenia. – pozn. prekl..
[72] (Idiom – svojrázny jazykový výraz, spravidla priamo nepreložiteľný.)* V kultúre reči ustálené zvraty a výrazy, ktoré sú chápané nie v priamom zmysle, ale v nejakom inom zmysle (tzv. dvojzmyselné reči, kde ten druhý zmysel prevažuje nad tým priamym, doslovným)*. Príklady idiom: ruský idiom «zjesť psa» (značí «niečo dokonale poznať») „nezodpovedá“ anglickému idiomu «hot dog» (v priamom preklade — «zapečený, horúci pes», aj keď v podstate sa chápe párok, zapečený v rožku).
[73] Príkladom krajne nepodareného alebo zámerne lživého (no v každom prípade uvádzajúceho do omylu) prekladu do ruštiny sú termíny «устойчивое развитие» (stabilný rozvoj), «концепция устойчивого развития» (koncepcia stabilného rozvoja).
Теrmín «устойчивое развитие» (stabilný rozvoj) je vymyslený nie nami — nie v Rusku, nie Rusmi. Zrodil sa v kultúre, kde jazykom medzinárodnej komunikácie je jazyk anglický. V anglickom jazyku originálny termín znie ako «sustainable development». No sloveso «to sustain» má význam «выдержать» (zniesť, uniesť, vydržať), prídavné meno «sustainable» má význam «стойкий» (neochvejný, pevný, stály, trvanlivý).
То jest, Západ hovorí nie o stabilnom rozvoji ľudstva v súlade s Bohom a Stavbou Sveta, čo si je možné pomyslieť, prečítajúc preklad tejto terminológie do ruštiny, ale o neochvejnom prežívaní pod tlakom okolností, vytváraných nesúladom civilizácie s jej život zahŕňajúcou Objektívnou realitou. Inými slovami, v ruskom jazyku tento termín má znieť ako «bojová neochvejnosť rozvoja ľudstva», čo privádza k otázke: „Ak boj, tak kto je nepriateľ?” — a odpovedi na ňu: „Nepriateľom je Boh a Stavba Sveta. Víťazstvo bude patriť Bohu“.