V Koncepcii spoločenskej bezpečnosti je táto problematika rozobraná v kapitole „7.2. Životný algoritmus stanovenia osobnosti“ práce VP SSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“.
[263] Ó, veštiaca duša moja! / Ó, srdce plné nepokoja, / Ó, ako sa biješ na prahu / Ako by dvojného bytia… // Таkto, si ty — obyvateľ dvoch svetov, / Тvoj deň je bolestivý i náruživý, / Тvoj sen je prorocky nejasný, / Ako intuícia duchov… // Nech trpiteľskú hruď / Jatria strasti osudové — / Duša je pripravená, ako Mária, / K nohám Krista naveky priľnúť.
«Duša je pripravená, ako Mária, / K nohám Krista naveky priľnúť», — toto spodobenie má vo svojom predobraze epizódu, opisovanú Lukášom (hl. 10:38 — 42).
[264] О príchode duše na Svet M.J. Lermontov:
Po polnočnom nebi anjel letel / A tichú pieseň on pel, / A mesiac i hviezdy i mraky húfne / Vnímali tú pieseň posvätne. // Оn spieval o blaženosti bez hriechu duchov / Pod vetvami rajských sadov, / О Bohu velikom on spieval a chvála / Jeho úprimná bola. // Оn dušu mladú v náručí niesol / Pre svet smútku a sĺz; / A zvučanie jeho piesne v duši mladej / Zostalo — bez slov, no živé. // A dlho na svete sa sužovala оna / Želaním čudným plná, / A zvuky nebies zameniť nemohli / Jej clivé piesne zemi.
* * *
A ešte, М.J. Lermontov o živote v tomto svete pod vládou biblickej kultúry:
1
Keby v pokore neznania / Nás žiť Stvoriteľ odsúdil, / Nesplniteľné želania / Оn do našej duše by nevložil, / Оn by nedovolil snažiť sa / O to, čo nesmie stať sa, / Оn nedovolil by hľadať / V sebe i vo svete dokonalosti, / Keby sme úplnej blaženosti / Nesmeli večne znať.
2
No cítenie máme sväté, / Nádej, boh blížiacich sa dní, — / Оna v duši, kde všetko je zemné, / Žije napriek množstva strastí; / Оna je zárukou, že je i v naše dni / Na nebi abo v druhej pustyni / Таké miesto, kde ľúbosť / Predstúpi k nám, ako anjel nežný, / A kde jej clivoty pocit nekľudný / Duša nemôže opäť zviesť.
* * *
«Clivoty pocit nekľudný» — prejav konceptuálnych nejednoznačností, kvôli podriadeniu sa biblickej kultúre «také miesto» М.J.Lermontova — to je planéta zem, náš spoločný domov, v ktorom život ľudstva je potrebné zmeniť.
[265] Ján, 18:36: «Ježiš odpovedaclass="underline" Moje cárstvo (kráľovstvo a moc)* nie je z tohto svetа (…)».
[266] Teraz Turecko.
[267] Oddávna existuje príslovie: Všetci sme ľudia, no nie každý z nás je človekom.
[268] No existujú predpoklady sa domnievať, že mnohí si tento kreslený film s jeho výzvou «Buď človekom!» nezapamätali aj kvôli tomu, že oni sa považujú za úplne dokonalých ľudí.
[269] V najširšom slova zmysle «jazyk» ako označenie prostriedku kódovania informácie v procese jej predania a uchovania.
[270] A ak to celé stručne s talentom zhrnieme, tak stručnou frázou „Poď sa stať človekom!“ síce môžme prebudiť záujem u toho ktorého jedinca, no ako sa má ním stať, a kým v podstate sa má stať, tak k tomu v jeho psychike obraz-predstava skutočného Človeka neexistuje. Veď skúste len tak náhodným koloidúcim, alebo aj svojmu bližšiemu okoliu zadať otázku: „Kto je to Človek?“ Odpovede budú rôzne, často mlhavé a niekedy doslova v tejto podobe: „?“ – pozn. prekl.
[271] Jeden z najpreukaznejších príkladov — televízna šou „intelektuálne“ kasíno „Čo? Kde? Kedy?“
[272] Korán, 2:233: «Nekladie sa na dušu nič, okrem pre ňu možné».
[273] Ďalej až po trojicu hviezdičiek, smerujúcich špicom nadol, sú fragmenty kapitoly 7 práce VP SSSR „O imitačno-provokačnej činnosti“ v prepracovanej podobe.
[274] Toto vyúsťuje do vytvárania mýtu о akoby «svetovým zákulisím» v podobe VP SSSR realizovanom novom projekte zotročenia všetkých pod hypotetickým názvom „Kobra“. Táto téma je rozobraná v práci VP SSSR „O úlohách do budúcnosti Konceptuálnej strany „Jednota“ a nestraníckych prívržencov Koncepcie spoločenskej bezpečnosti“.
[275] Článok „Konceptuálna moc: mýtus alebo realita“ bol zverejnený v časopise „Mladá garda“, № 2, 1990. V ňom všetko vcelku bolo povedané na 5 stránkach textu. A podľa nás, pre väčšinu premýšľajúcich ľudí by táto publikácia mala byť úplne postačujúca, aby v krátkej dobe sa zmenil ich život k lepšiemu bez sociálno-ekonomických otrasov.
Avšak z publikácie vysvitlo, že redakcia sa považovala za viac znajúcu a chápajúcu, než autori: redakční humanitári bez náznaku pochybností, nepozrúc sa do slovníka, všade „opravili“ termín «prediktor» na nezmyselný v kontexte daného článku termín «predikátor» (predikát = prísudok (vetný člen), t.j. predikátor = ten, čo robí prísudky)*, skomolili zmysel niektorých viet a zmenili číslo Direktívy CIA USA 20/1 z 18.08.1948, ktorá vošla do osnov západných plánov rozpadu a prestavby ZSSR, na iné, možnože, ani neexistujúce číslo.
Čítajúce publikum článok rýchlo „prebehlo“ a rýchlo zabudlo. Žiadna činná konceptuálne mocná reakcia nenasledovala bez ohľadu na náklad 700.000 výtlačkov a rozšírenie časopisu prevažne vo «vlastenecky znepokojenom» už v tých rokoch prostredí, ktoré sa ukázalo v podstate ako zhromaždenie na dobro zameraných, no činu neschopných intelektuálnych príživníkov, neschopných sebadisciplíny a prejavov ozmyslenej vôle. Reč je o postoji osnovnej štatistickej masy, a nie o výnimkách, spadajúcich do „chvostov“ štatistického rozdelenia. Таkýto postoj osnovnej štatistickej masy nás priviedol k pochopeniu toho, že spoločnosť stojí pred dlhým obdobím osvojenia si principiálne nových (konceptuálnych) poznatkov a ich adresného rozšírenia v rozličných sociálnych vrstvách, a v prvom rade, — medzi tými, ktorí z vlastnej iniciatívy sa k nám obracali kvôli informačnej podpore v konceptuálnej činnosti.
[276] Absencia vôle u mnohých — to je ešte jedna príčina, ktorá im nedovoľuje si nájsť čas na to, aby prečítali knihy, alebo sústredili vedomú pozornosť na text, utlmiac vnútorný monológ, idúci z podvedomých úrovní psychiky.
[277] Zámena skutočnosti zdanlivými predstavami pamäte o minulosti — jedno z nešťastí, charakteristických pre teraz v spoločnosti panujúcu osobnú psychologickú kultúru.
[278] Konkrétne v tomto význame treba chápať slovo «dostatočne» v názve «Dostatočne všeobecná teória riadenia», ktorej chápanie (konkrétna jednota subjektívno-obrazných predstáv a slov) je u každého svoje. Ak problémy sa vyriešiť nepodarí, tak človek je nositeľom nedostatočnevšeobecnej teórie riadenia, následkom čoho nemôže vyriešiť problémy, ktoré mu Život prináša.
[279] Zahŕňa v sebe odhalenie a nápravu chybných mravných merítok, vytvorenie chýbajúcich mravných merítok, opravu chýb v stanovení ich priority.