— Nedesí vás počuť to z úst «humanitára», ktorý sám v tejto oblasti nie je kompetentný — tým skôr po Černobyle (apríl 1986) a Fukušime (marec 2011) na pozadí toho, že polčas rozpadu (*doba za ktorú sa objem zníži len o polovicu*) plutónia je 25 000 rokov, a celé ľudstvo produkuje každý rok približne 120 000 ton rádioaktívneho odpadu, na ktorý nemáme technológie neutralizácie a v súčasnom vedeckom oficióze sa ani neočakávajú? Pritom žiadna technika nebýva bezporuchová. Ani ľudia nie sú neomylní. T.j. dokonca ak aj nebudeme brať do úvahy teroristickú hrozbu a diverzie, tak havárie a katastrofy v atómovom priemysle, vrátane jeho atómovo-energetickej sekcie, sú objektívne neodvratné, otázka je len v tom: kedy, kde a v akom rozsahu prebehnú v budúcnosti havárie a katastrofy, ak tomu nezabráni Boh Sám alebo cez činnosť ľudí? — Takto už počas vyššie uvedeného výroku D.A.Medvedeva v auguste 2012 vyšli na verejnosť informácie o objavení neodstrániteľných makrotrhlín v tele reaktora jednej z AE v Belgicku.
Preto by sa žiadalo počuť zreteľné, faktologicky zdôvodnené výhrady zo strany D.A.Medvedeva a «Rosatoma» na cyklus prác člena-korešpondenta RAV A.V.Jablokova pod všeobecným názvom «Atómové mýty» alebo «Atómová mytológia» (zverejnené na internete).
A keďže «Jednotné Rusko» zvolilo D.A.Medvedeva za svojho lídra aj po tomto (a ešte tu bolo aj zjednotenie časových pásem a prechod na čas, ktorý je o dve hodiny v predstihu pred astronomickým a biologickým; vydanie Líbyjského ľudu do otroctva nadnárodných spoločností), tak táto voľba charakterizuje straníckych aktivistov aj zvyšnú masu nie práve najlepšie v aspekte intelektuálnej spôsobilosti, mravno-etického zdravia, kompetentnosti a zodpovednosti za svoju politiku, vrátane kádrovej politiky.
[560] «Korupcia, korupcia... No pošleme sedieť celú krajinu, a koho potom budem cárom?» — podľa svedectva A.V.Karaulova («Moment istiny», 5. kanál, 13.08.2012) patria tieto slová prezidentovi B.N.Jeľcinovi.
[561] Hoci sú aj takí, ktorí tomu neveria a sú presvedčení, že krajinu treba vydať do rúk Číňanom, Američanom alebo komu ešte, kto je «oveľa civilizovanejší» a preto dokáže urobiť poriadok v «krajine hlupákov».
[562] G.Ch.Popov — v čase prestavby bol jedným z lídrov medziregionálnej poslaneckej skupiny v Najvyššej Rade ZSSR, neskôr v čase agresívnej «demokratizácie» bol starostom Moskvy, dnes je prezidentom Medzinárodnej univerzity. V roku 1988, vystupujúc v programe «Názor» 1 kanála Ústrednej televízie ZSSR, vyhlásiclass="underline" «Ja nechápem túto fantazmagóriu, keď v krajine je všetko, zdroje sú, len nevzniká to, čo treba» — To je jeho vlastné priznanie v profesionálnej nespôsobilosti.
[563] S.V.Kirijenko — Od decembra 2007 je na čele «Rosatomu», majúc za sebou zjavne nie profilové vzdelanie pre prácu v «Rosatome» (Inštitút vodného transportu) a nie tú správnu prax («komsomolský vodca» a medzi «komsomolcami» jeden z prvých finančných podvodníkov-buržujov v kriminálnych 1990-tych rokoch). V r. 2010 príjem hlavy «Rosatomu» tvoril 18 mil. rubľov («Komsomolská pravda» z 10.05.2011: http://kp.ru/daily/25682/841933/) — Súdiac podľa všetkého, to je pláca za jeho lojálnosť a «technické premiérovanie» v období «defaultu» v auguste 1998. Jeho otec, B.J.Izraiteľ — predstaviteľ židovsko-judejskej diaspóry, doktor filozofie, zlostný prednášajúci internacizmu vo forme «vedeckého komunizmu», opustil rodinu, výsledkom čoho jeho syn začal používať matkine priezvisko.
Ďalší príklad menovania do funkcie vyžadujúcej si špecifické znalosti, úspešnej finančnej podvodníčky, ktorá nimi nedisponovala — ministerka poľnohospodárstva RF v rokoch 2009 až 2012 J.B.Skrynnik(ová) — lekárka bez praxe (hoci doktorka medicínskych vied), ktorá presedlala na finančný biznis a stala sa doktorkou ekonomických vied.
Ďalej tu máme ešte jedného «finančníka», nedisponujúceho profesionálnymi znalosťami. Je to minister obrany RF A.E.Serdjukov. Je zaťom bývalého premiéra a vicepremiéra V.A.Zubkova: t.j. ak by sa dcéra V.A.Zubkova vydala za iného človeka, tak A.E.Serdjukov by nebol ministrom obrany. V období zavŕšenia povinnej vojenskej služby pred odchodom do civilu zakončil krátky dôstojnícky kurz. Potom medzi rokmi 1985 až 2000 zbieral skúsenosti ako obchodník s nábytkom. Od roku 2000 bol v štátnej službe vo finančnom sektore (očividne, pod patronátom svojho svokra, ktorý tiež pracoval v štátnej službe vo finančnom sektore v období od r. 1993 do r. 2007). Ak budeme súdiť podľa dátumov, tak až po menovaní vo februári 2007 do funkcie ministra obrany ukončil A.E.Serdjukov nejaký Kurz v Akadémii generálneho štábu. Dovtedy ako civil stihol obhájiť kandidátsku aj doktorskú dizertáciu z ekonomiky — z financií, ale nie z organizácie fungovania reálneho sektoru.
Pričom v prípade S.V.Kirijenko a A.E.Serdjukova k momentu menovania do svojich funkcií si evidentne nemohli iniciatívne osvojiť znalosti potrebné na vykonávanie vedecko-výskumnej, technickej a reorganizačnej politiky vo funkciách, ktoré obsadili svojimi telami. Po prvé, z dôvodu zaneprázdnenosti záležitosťami vo funkciách, v ktorých boli predtým, a po druhé, z dôvodu utajenosti drvivej väčšiny informácií o tých oblastiach, ktoré sa tak nečakane ocitli v ich kompetencii. Nie je vylúčené, že obdobie «vstupu do funkcie», keď boli pracovne plne závislí od podriadených im profesionálov, u nich pokračuje doteraz; no je ešte viac pravdepodobné, že sú sami objektmi manipulácie zvonka. Čo sa týka J.B.Skrynnik(ovej), tak ona za niekoľko rokov zastupovania svojim telom funkcie ministra si aj tak nedokázala osvojiť podstatu veci — v zmysle, osvojiť si vedomosti potrebné na vykonávanie vo svojom rezorte vedecko-výskumnej, technickej a reorganizačnej politiky; a jej tvár z nejakého dôvodu vytvára dojem, že nie je všetko v poriadku ani s konzumáciou alkoholu v režime «kultúrneho pitia».
A takáto kádrová politika je pre režim, budujúci rodokmeňový klanovo-hierarchický systém, veriaci, že financie «vládnu» všetkým a všetky problémy sa redukujú len na financovanie a dosahovanie komerčnej efektívnosti — normou.
Isteže, financovanie je potrebné, a finančné ukazovatele sú manažérsky dôležité pre človeka znalého v problematike a gramotného v riadení (bez znalosti problematiky a riadiacej gramotnosti sami osebe nič neznamenajú, nadmerné zisky jedných podnikov a odvetví sú deštruktívne voči reálnemu sektoru celkového národného hospodárstva). Áno, vyskytujú sa aj riadiaci pracovníci-psychológovia, ktorí dokážu úspešne viesť akúkoľvek profesionálnu činnosť na tom základe, že «vnútorne vycítia» profesionálov a slušných ľudí, ktorým možno veriť a z takých ľudí si vytvoria tím, ktorého iniciatívu a činnosť potom riadia. No v davo-«elitárnych» kultúrach je tento druh riadiacich pracovníkov-psychológov — veľmi zriedkavým javom, a nie normou osobného rozvoja lokalizovanou v hraniciach výlučne «šľachetnej a blahovernej elity».
[564] Jeho vlastné priznanie v profesionálnej nespôsobilosti: «...podotýkam: my máme len Kudrina. Nie Kassandrina (*narážka na trójsku Kassandru - vedmu?*). Takého, ktorý by vedel presne vždy uhádnuť ceny ropy, kurz dolára, „JUKOSy“ a všetko ďalšie. Veď ekonomika je podobná žene. Vari ju možno pochopiť?» (zvýraznené nami hrubým v citáte. «A.Livšic: Ekonomika je podobná žene. Vari ju možno pochopiť?» — «Finančné zvesti» z 05.10.2005; viď tiež: http://www.fintraining.ru/modules.php?op=modload&name=News&file=article&sid=851&mode=thread&order=0&thold=0).