[579] O tomto svedčia steny výťahov a podchodov, stav parkov a parčíkov po masových «kultúrnych podujatiach». A takýto dobytok prispel svojim dielom do rozpadu ZSSR: Aký postoj by mali zaujať etnickí Lotyši k nižšie opísanej situácii?
Koniec 1970-tych rokov. Študenti niekoľkých fakúlt, počtom niečo vyše stovky, cestujú po ukončení 5. kurzu na vojenské cvičenie pred získaním vojenských hodností dôstojníkov v zálohe. Velí im vedúci praxe — starší dôstojník v hodnosti kapitána 1. rangu (ekvivalent plukovníka). Nad ránom prichádzajú do Rigy, hlavného mesta lotyšskej SSR. Vlak, ktorý ich má odviezť na miesto vojenských cvičení, odchádza z Rigy až večer. Celý deň sú ponechaní sami sebe. Večer, pred odchodom vlaku sa všetci zišli na peróne. Nejaká časť budúcich dôstojníkov v rezerve bola opitá. Jeden z nich bol opitý navonok zjavne každému, kto naň pozrel, teda aj miestnym obyvateľom čakajúcim vlak na druhej strane nástupišťa, rovno na peróne vyťahuje svoju «hadicu» a vylieva na perón produkty spracovania alkoholických nápojov tlačiacich na jeho mechúr. Vedúci praxe, ktorý tam stál odetý v uniforme, červenel od hanby, no tváril sa, že sa nič nestalo, pretože bol pretvárkou brežnevskej epochy postavený do situácie, že ak by tento fakt nabral ohlas, a tým viac s privedením polície — tak zodpovednosť za opitosť študentov a ich výčiny by niesol on, a nie ten dobytok, čo doštudoval do 6. kurzu a chystal sa získať vojenské hodnosti dôstojníkov v zálohe. A na doplnenie témy ešte anekdota — tiež z tých čias:
NDR. Po ulici kráča sovietsky dôstojník. Čižmy sa ligocú, uniforma ako má byť, remene vŕzgajú. Oproti nemu kráča Nemka s dieťaťom. Krpec sa pýta: Mama, a to je kto?
— Dôstojník sovietskej armády.
— A prečo nie je opitý?
— Asi sa lieči z kvapavky.
To nie je žiadna ruská mladícka bujarosť, ale práve ten štýl správania, ktorému sa hovorí «russisch schwein» celkom zaslúžene. Pochopiteľne, že zďaleka nie všetci v národných republikách ZSSR chceli žiť v spoločnom štáte s takýmito «banderlogmi», a v beztrestnosti takýchto dobytkov a nezainteresovanosti ostatných «ruských» k takémuto správaniu svojich rodákov videli štátnu politiku poníženia pôvodného obyvateľstva národných republík absolútne oprávnene, o to viac, že opísaná situácia nie je výnimočný prípad, ale norma správania značnej časti etnických Veľkorusov.
[580] «V porovnaní s rokom 1990 sa hriech proti prikázaniu «nepokradni» (krádeže a lúpeže) vymrštil o 337 %, hriech proti prikázaniu «nezabi» (vraždy) podskočil o 120 %, neviera v Tvorcu (samovraždy) vyrástla o 85 %, hriech cudzoložstva (rozvody) sa zvýšil o 58 %» (I.A.Gundarov. Mala by sa cirkev kajať, alebo prečo Hospodin dopustil Pussy Riot? — http://www.km.ru/v-rossii/2012/08/14/dolzhna-li-tserkov-kayatsya-ili-zachem-gospod-popustil-pussy-riot).
A ešte je tu otázka, spojená s porušením prikázania «neklam»: Aká je štatistika prerozdelenia obyvateľstva podľa kritéria «trvanie časového intervalu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi aktmi vedomej lži» (*frekvencie klamania*), a ako sa táto štatistika mení? — Je to veľmi dôležitá otázka pre život spoločnosti a jej budúcnosť vo svetle Koranickej informácie: «221. Mám vám oznámiť, na koho zostupujú satani? 222. Zostupujú na každého klamára, hriešnika» (súra 26).
[581] A.G.Aganbegjan a T.I.Zaslavskaja — akademici AV ZSSR, ekonómovia. Patria do tej skupiny parazitov, ktorí si nepriali vytvoriť funkčnú teóriu štátneho plánovania a riadenia sociálno-ekonomického rozvoja, a bojovali za prechod na «samoriadiacu sa» trhovú ekonomiku. Im sa pripisuje autorstvo koncepcie «neperspektívnych dedín», ktorej uvedenie do života v rokoch 1960 až 1980 sa stalo jedným z generátorov demografických, ekonomických a kultúrnych problémov dnešnej RF, zosilnených prechodom krajiny na liberálno-trhový ekonomický model.
[582] V produkcii základných druhov tovarov, určujúcich kvalitu života, v prepočte na obyvateľa patril ZSSR v polovici 1980-tych rokov do prvej desiatky svetových ekonomík (vo svete je približne 200 formálno-právne suverénnych štátov, z ktorých veľká časť bola v 1980-tych rokoch kapitalistická). V súvislosti s týmto ukazovateľom nemajú reformátori pred Vlasťou žiadne zásluhy, a žiadne sa ani od nich neočakávajú. Len záškodníctvo. A kto zo záškodníkov sa na tom zúčastňoval z hlúposti, a kto zo zlého úmyslu, to nie je podstatné.
Pritom je nutné zdôrazniť ešte jednu okolnosť. Kým rozvité kapitalistické krajiny okrádali tretí svet pomocou diktovania cien svetového obchodu v podmienkach výrobnej špecializácie regiónov a krajín, tak ZSSR toto nielenže nerobil, ale ešte aj poskytoval značnú finančno-ekonomickú pomoc tým štátom, ktoré (nie vždy zaslúžene) považoval za svojich reálnych alebo potenciálnych spojencov.
[583] Práve preto, že toto sa stalo najpálčivejším problémom spoločnosti, bábkari M.S.Gorbačova, aby mu tak zabezpečili širokú podporu a dôveru medzi ľuďmi, ho primäli na «protialkoholovú kampaň», ktorú potom aj dohnali do absurda, aby znevážili a zdiskreditovali ideu triezveho životného štýlu ako BEZALTERNATÍVNEJ normy pre človeka.
[584] T.j. úprimne sa nadchýnať «elitou» a s nezlomnou dôverou si vážiť jej predstaviteľov osobne, používajúc svoj intelekt na ospravedlnenie ich hriešnosti v ľubovoľných prejavoch alebo tupo sa odkazujúc na prikázanie «nesúď, aby si nebol súdený» (Matúš, 7:1).
[585] A nakoľko tento «ideál» protirečí predurčeniu človeka byť námestníkom Boha na Zemi, tak davo-«elitarizmus» vždy spôsoboval vzbury prostého ľudu. S cieľom predchádzania takýchto excesov, začali byť rozvíjané systémy kanalizácie politickej aktivity prostých ľudí vo formách bezpečných pre davo-«elitarizmus»: najvyšším úspechom davo-«elitárnej» civilizácie v tejto oblasti sa stala mnohostranová falš-demokracia buržoázneho liberalizmu Západu, ktorá predstavuje zástenu, za ktorou sa skrýva reálna diktatúra klanov, páchnucich masonstvom z pokolenia na pokolenie, (a/alebo klanov národných znacharských systémov) a ich majiteľov.
[586] Nevoľník — jednotlivec nedisponujúci vôľou alebo ktorého vôľa je nejakým spôsobom podriadená vôli iného subjektu, alebo obmedzená niektorou egregoriálnou algoritmikou, alebo korporatívnou disciplínou.
[587] Na pokračovanie týchto slov apoštola Pavla: «A vy, páni, zaobchádzajte s nimi podobne, miernite prísnosť, vediac, že i nad vami samotnými, i nad nimi je na nebesiach Hospodin, Ktorý nikomu nenadŕža» (list apoštola Pavla Efezanom, 6:9) — hierarchovia cirkví, vrátane RPC, a pocirkevnená «elita» buď zabúda, alebo sa k nim stavia ako k «reklame», ktorá ich v živote k ničomu zaväzovať nemusí; nehovoriac už o tom, že ani predchádzajúce slová Pavla vôbec nedávajú «elite» v mene Boha práva na panské maniere a parazitovanie na Živote, utláčajúc pritom prostý ľud, ale navrhujú prostému ľudu to pretrpieť, aby sa nezmyselná vzbura a hnev nestali prekážkou uvedenia do života zmyslu istinného Kresťanstva: «Zákon a proroci do Jána; od tohto času Kráľovstvo Božie dobrozvestuje sa a každý (*vlastným*) úsilím doň vchádza» (Lukáš, 16:16). Lebo je jasne povedané: «... viete, že kniežatá panujú nad národmi, a veľmoži ich ovládajú; no medzi vami nech tak nie je...» (Matúš, 20:25, 26).