No napriek deklaráciám predstaviteľov diaspór i štátnej moci o mieri vo vzťahoch medzi národmi ako o atribúte mnohonárodného spôsobu života Ruska v priebehu storočí, štatistika trestných činov je taká, že všade:
· v nej vedú tí, čo prišli[18], a nie predstavitelia obyvateľstva trvale žijúceho v príslušnom meste v priebehu mnohých rokov;
· tí, čo prišli, sú vo svojej väčšine predstavitelia iných národností, a nie národností štatisticky prevládajúcich v danom regióne následkom jeho historického rozvoja v priebehu mnohých storočí alebo aspoň niekoľkých predchádzajúcich desaťročí.
Pritom masovo korumpovaným byrokratom (vrátane aj v dôsledku de-ideologizácie zakotvenej v Ústave RF[19]) — štátnym úradným osobám — je jednoduchšie vyberať daň «integrálne», t.j. od lídrov národných diaspór a zastrešovanej kriminality bez rozlišovania národností kriminálnych skupín, než sa naháňať za každým domorodým obyvateľom kvôli tomu, aby od neho vymáhali úplatky.
A nato, aby kriminálne štruktúry aj diaspóry boli solventné, úradné osoby tak musia funkciu dodatočného[20] okrádania domorodého obyvateľstva klásť na prichádzajúce národné diaspóry a kriminálne štruktúry bez rozlíšenia národnosti. K tomu navyše, v kádrovej zostave orgánov činných v trestnom konaní v regiónoch post-sovietskej RF (a to aj vrátane vedúcich pozícií) prudko behom posledných 20 rokov stúpol podiel predstaviteľov diaspór prišlých do regiónu, ktorí sa tiež zúčastňujú v utláčaní domorodého obyvateľstva a v ochrane kriminálnej činnosti príslušných diaspór.
Vlastne v odpore určitej časti obyvateľstva voči takémuto zotročeniu (odpore podmienenom prevažne emóciami, epizodickom, avšak nie analyticky-vôľovom — politicko-strategicky účelovom) aj spočíva algoritmika generovania takzvaných «medzinárodných konfliktov» v RosSiónii v priebehu všetkých post-sovietskych rokov: «Kondopoga»[21]dozrieva prakticky vo všetkých mestách i obciach mestského typu.
Pritom predstavitelia diaspór cítia, že:
· ruská kultúra bola v mnohom nahradená ruskojazyčnou kultúrou rôznorodého „lumpen-u“[22] a preto stratila kvalitu systémotvornej kultúry, spoločnej pre všetky ľudy krajiny, tak ako tomu bolo v Ruskom impériu a ZSSR;
· z toho dôvodu aj štátna moc na perifériách sa tiež zlumpačila a zamerala sa na oddanosť k «mňam-mňam, šuk-šuk, hamty-hamty», nemajúc záujem ochraňovať domorodé obyvateľstvo regiónov RF od mafióznej činnosti predstaviteľov diaspór, nech už by jej úrady prednášali hocaké krásne slová o mnohonárodnej RF, vzájomnom súlade a pomoci medzi národmi.
Cítiac to, účastníci profesionálno-kriminálnych zoskupení diaspór a ich dorast, páchajúci pre všetkých nečakané zločiny bez predbežného úmyslu, sa správajú k domorodému obyvateľstvu nesmierne drzo, čo aj spôsobuje excesy vo vzájomných vzťahoch medzi národmi, a len malé číslo z nich sa dostane do médií za celú post-sovietsku dobu.
A realita je taká, že v tomto vedú skutočne Kaukazania — občania RF, a nie predstavitelia diaspór zo zahraničia, bývalých sovietskych republík a ostatných zahraničných štátov[23].
Na potvrdenie tohto faktu uvedieme novinový oznam o takýchto excesoch:
«Dmitrij Derunec, moderátor športových správ televízneho kanálu „TV-Center“, bol vo Vianočné ráno zbitý v bare, kde slávil s priateľmi svoje narodeniny. S novinárom «Komsomoľky» sa spojil jeden zo zranených v tejto bitke — redaktor a komentátor stránky «Time out» Alexander Mitjajev. Jeho rozprávanie uvedieme doslovne.
— Bol som v bare «Papa John's» spoločne so svojou priateľkou. Dohromady sme boli traja muži, ale Mitja (športový žurnalista Dmitrij Derunec. — Red.) oslavoval svoje narodeniny už celý deň a celé toto stretnutie prakticky prespal na pohovke. A keď sa pred neho postavil ktosi z provokujúcej nás skupiny Severokaukazanov, že sa vraj na kohosi zle pozrel, Mitja sa len začal smiať.
— Kto vás provokoval?
— Severokaukazania, ako som pochopil. Ich bolo 12 ľudí, zámerne nás provokovali. Jeden z nich niekoľko ráz, prechádzajúc okolo mojej priateľky... ako by som to povedal najslušnejšie... grgal, bolo jasné, čo Kaukazania chcú. No priateľka sa ma pevne chytila a prinútila ma zavolať na milíciu. Zvonili sme trikrát, no milícia dorazila až hodinu po bitke. Potom neskôr, ako som sa rozprával s príslušníkmi milície, som sa dozvedel, že počas tej noci bolo z tohto baru niekoľko hlásení na milíciu. Som presvedčený, že všetky telefonáty na milíciu sú zaznamenané, ale prečo na ne nereagovali, to je veľká otázka. Mimochodom, videokamery zachytili všetko, čo sa stalo v to ráno, záznam sa zachoval, teraz s ním pracuje vyšetrovateľ.
— Kde sa nakoniec odohrala tá bitka? Na ulici alebo v bare?
— V bare, v miestnosti.
— A kde bola ochranka?
— Keď som sa, už zakrvavený, dostal k ochrankárovi, on len rozpažil ruky a povedaclass="underline" «A čo ja s tým môžem spraviť?»
— Skúšali ste si vyjasniť, čo vlastne od vás chcú? Príčinu konfliktu?
— K našej partii pristúpil jeden z Kaukazanov a opýtal sa, kto je z nás starší a kto nemá strach s ním ísť na ulicu. Tam mi tento Kaukazan oznámil, že moji priatelia sa škaredo pozreli na jeho priateľov a sú k nim otázky. No, a na mňa otázky nemajú, pretože som smelý chlapík. Mimochodom, jeden z Kaukazanov sa bozkával s čašníčkou baru, bolo vidno, že sa dobre poznajú, a ja dúfam, že ich vyšetrovatelia nájdu. Po tomto rozhovore, zhruba asi za hodinu, sa Kaukazania začali usádzať okolo našej partie. Brali si stoličky a sadali si vedľa, dookola. Potom zrazu vidím, ako Mitju bijú po hlave, vyskočil som a tiež som dostal úder odzadu do hlavy. Pravdepodobne, udierali boxerom. Teraz idem do Sklifosovskej, nechať si urobiť röntgen a zafixovať zranenia. Nakoľko viem, trestné stíhanie bolo zahájené, pracujú na tom vyšetrovatelia» (Žurnalistu Dmitrija Derunca surovo zbili, keď oslavoval svoje narodeniny». «Komsomolská pravda», 08.01.2011: http://www.kp.ru/daily/25618.08/785783/).
Toto sa udialo už po udalostiach na Manéžnom námestí, po tom, ako zasadala Štátna rada 27.12.2011 a lídri diaspór vyjadrili svoj názor ohľadom vzťahov medzi národmi.
O niekoľko dní nato Vyšetrovacia komisia oznámila:
«V priebehu vyšetrovania vraždy fanúšika „Spartaka“ Jegora Sviridova bolo zistené, že rodáci severokaukazských republík úmyselne vyprovokovali bitku, počas ktorej vystavili zbitiu piatich Moskovčanov pred očami ich známej dievčiny, hovorí sa v ozname Vyšetrovacej komisie RF, umiestnenom na stránke úradu v sobotu <15. januára>» (http://www.newsru.com/russia/15jan2011/svr_print.html).[24]
A dovtedy:
«Terénne vozidlo Land Rover[25] okolo polnoci vletelo vo vysokej rýchlosti na teritórium Alexandrovského sadu, otočilo sa na ploche vedľa Večného ohňa a zmizlo. V meste bola vyhlásená akcia „Zachytenie“ a behom pol hodiny bol automobil zadržaný na Farebnom bulvári, oznamuje „Interfax“ s odkazom na orgány činné v trestnom konaní.
Za volantom Land Roveru sa nachádzal 19-ročný študent štátnej inštitúcie medzinárodných vzťahov. Podľa niektorých údajov, ide o syna podnikateľa z Čečenska. Spolu s ním sa vo vozidle nachádzali 20-ročný nezamestnaný Moskovčan, 18-ročná obyvateľka podmoskovských Chimok a 17-ročné dievča, ktoré prišlo do Moskvy zo Saranska[26].