Zvyšní hráči chrabromilského družstva sedeli už v šatni. No Wood bol jediný, čo vyzeral, že je naozaj prebratý. Fred a George Weasleyovci sedeli s opuchnutými očami a strapatými vlasmi vedľa štvrtáčky Alice Spinnetovej, ktorá sa opierala hlavou o stenu a driemala. Oproti nej sedeli vedľa seba jej kolegyne triafačky Katie Bellova a Angelina Johnsonová a zívali.
„No konečne, Harry, kde toľko trčíš?“ zvolal nedočkavo Wood. „Takže, skôr ako vyjdeme na ihrisko, chcel by som vám povedať pár slov. Celé leto som totiž pracoval na celkom novom tréningovom pláne, o ktorom som presvedčený, že prinesie zásadný obrat...“
Wood im ukázal veľký nákres metlobalového ihriska, na ktorom boli rôznofarebným atramentom pokreslené samé čiary, šípky a krížiky. Vytiahol čarodejnícky prútik, poklepal ním po náčrtku a šípky na papieri sa začali mrviť sťa húsenice. Keď sa Wood rozhovoril o svojej novej taktike, Fred Weasley si oprel hlavu Alici Spinetovej o plece a začal chrápať.
Vysvetlenie prvého nákresu trvalo Woodovi takmer dvadsať minút, no pod ním bol ďalší a pod tým ešte jeden. Wood rozprával a rozprával a Harry tam otupene sedel a nič z toho nevnímal.
„Takže,“ zvolal Wood napokon a vytrhol Harryho z príjemného snenia o tom, čo by práve v tejto chvíli v hrade asi tak raňajkoval. „Je to jasné? Nejaké otázky?“
„Ja mám jednu, Oliver,“ ozval sa George, ktorý sa práve strhol zo spánku. „Prečo si nám toto všetko nemohol povedať včera večer, keď sme boli hore?“
Woodovi sa to však vôbec nezdalo vtipné.
„Teraz ma dobre počúvajte,“ povedal a zlostne sa na nich zadíval. „Minulý rok sme mali metlobalový pohár vyhrať. Boli sme jednoznačne najlepší. Žiaľ – vzhľadom na nepríjemné okolnosti, ktoré sa vyskytli...“
Harry sa previnilo pomrvil na stoličke. Minulý rok ležal totiž počas posledného zápasu v nemocničnom krídle v bezvedomí, Chrabromil teda hral oslabený o jedného hráča a utrpel najzdrvujúcejšiu porážku za posledných tristo rokov.
Woodovi chvíľu trvalo, kým sa opäť upokojil. Bolo nad slnko jasnejšie, že tá posledná prehra mu stále nedá spávať.
„Preto budeme tento rok trénovať oveľa tvrdšie ako doteraz... Fajn, takže ideme na to a predveďte moju novú teóriu v praxi!“ zvolal Wood, schmatol svoju metlu a opustil šatňu ako prvý. Jeho družstvo meravo kráčalo za ním a odušu zívalo.
V šatni boli tak dlho, že slnko medzitým vyšlo vysoko na oblohu, no nad trávnikom sa doteraz vznášali zvyšky rannej hmly. Keď Harry prichádzal na ihrisko, zbadal na tribúne Rona s Hermionou.
„Ešte ste neskončili?“ volal naňho Ron začudovane.
„Ešte sme nezačali,“ zakričal Harry a závistlive hľadel na hrianky s lekvárom, ktoré si Ron s Hermionou priniesli z Veľkej siene. „Wood nás učil nové finty.“
Nasadol na metlu, odrazil sa od zeme a vyletel do vzduchu. Studený ranný vzduch mu šľahal do tváre a prebral ho oveľa účinnejšie ako Woodov dlhý monológ. Bol to skvelý pocit byť opäť na metlobalovom ihrisku. Plnou rýchlosťou obletel celý štadión, v tesnom závese za Fredom a Georgeom.
„Čo to tu tak čudne cvaká?“ zvolal Fred, keď v plnej rýchlosti vyberali zákrutu.
Harry sa pozrel na tribúny. Colin sedel na jednom z najvyšších sedadiel, fotoaparát mal pri oku a cvakal ako divý, niekoľkokrát znásobená ozvena toho zvuku sa rozliehala po prázdnom štadióne.
„Pozri sa sem, Harry! Sem sa pozri!“ vykrikoval Colin nadšene.
„Moje nervy, to je kto?“ opýtal sa Fred.
„Čo ja viem,“ zaklamal Harry a obrovskou rýchlosťou uháňal čo najďalej od Colina.
„Čo to má znamenať?“ mračil sa Wood, keď sa rútil povetrím za nimi. „Prečo tu ten prvák fotí? Nepáči sa mi to. Možno je to slizolinský špión a má za úlohu vyzistiť naše tajné tréningové metódy.“
„Je z Chrabromilu,“ vyviedol ho Harry rýchlo z omylu.
„Slizolinčania nepotrebujú špióna, Oliver,“ poznamenal George.
„Ako to vieš?“ opýtal sa Wood podráždene.
„Lebo sem prišli osobne,“ odvetil George a ukázal nadol.
Po trávniku kráčalo niekoľko postáv v zelených habitoch s metlami v ruke.
„Tak to hádam nie!“ zasyčal Wood pobúrene. „Na dnes som si predsa rezervoval ihrisko ja! Hneď im to vytmavím!“
Wood vystrelil smerom k zemi, v hneve pristál o niečo tvrdšie, než chcel, a keď zosadal z metly, mierne sa zatackal. Harry, Fred a George ho nasledovali.
„Flint!“ zahučal Wood na slizolinského kapitána. „Teraz máme tréning my! Štadión sme si dopredu rezervovali! Takže láskavo vypadnite!“
Marcus Flint bol dokonca ešte vyšší ako Wood. S výrazom zákerného trola povedaclass="underline" „Je tu dosť miesta pre všetkých, Wood.“
Angelina, Alica a Katie medzitým pristáli tiež. V tíme Slizolinu dievčatá nemali. Slizolinčania stáli zoči-voči Chrabromilčanom a posmešne na nich zazerali...
„Ja som si to ihrisko rezervoval!“ kričal Wood a od jedu až pľul. „Mám ho rezervované!“
„Hm,“ uškrnul sa Flint. „Ale ja tu mám povolenie od profesora Snapa. Ja, profesor S. Snape, povoľujem dnes Slizolinu mimoriadny tréning na metlobalovom ihrisku, pretože musia zaškoliť svojho nového stíhača.“
„Vy máte nového stíhača?“ opýtal sa Wood znepokojene. „Kde?“
Spoza šiestich veľkých postáv sa vynoril o niečo menší chalan a na bledej špicatej tvári sa mu zjavil škodoradostný úškrn. Bol to Draco Malfoy.
„Nie si ty náhodou syn Luciusa Malfoya?“ opýtal sa Fred a vrhol na Malfoya pohŕdavý pohľad.
„Čudné, že práve vy spomínate Dracovho otca,“ poznamenal uštipačne Flint a jeho hráči sa škerili od ucha k uchu. „Dovoľte, aby sme vám ukázali, aký štedrý dar dostalo od neho naše družstvo.“
A všetkých sedem hráčov Slizolinu natrčilo svoje metly. Hráči Chrabromilu zazreli sedem novučičkých rúčok s vysokým leskom, na ktorom sa v rannom slnku lesklo sedem zlatých nápisov Nimbus 2001.
„Najnovší model. Vyrába sa iba mesiac,“ povedal Flint len tak ledabolo a odfúkol z konca svojej metly smietku prachu. „Osobne si myslím, že v mnohom predčí starú 2000-ku. A čo sa prastarých Ometiel týka,“ usmial sa škodoradostne na Freda a Georgea, ktorí v rukách zvierali svoje Ometlá 5, „vymetie s nimi štadión.“
Hráči Chrabromilu sa hodnú chvíľu nezmohli na slovo. Malfoy sa tak rehotal, až mu z očí zostali len uzučké štrbinky.
„Pozrimeže,“ ozval sa Flint, „tuším budeme musieť čeliť invázii.“
Po trávniku sa k nim blížili Ron s Hermionou, zvedaví, čo sa deje.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa Ron Harryho. „Prečo nehráte? A čo tu robí tento tu?“
Hľadel na Malfoya, ktorý si práve obliekal slizolinský metlobalový habit.
„Som nový stíhač Slizolinu, Weasley,“ uškrnul sa Malfoy. „Všetci práve obdivujú metly, ktoré nám kúpil môj otecko.“
Ron zalapal po dychu a keď zbadal sedem špičkových metiel, zabudol zavrieť ústa.
„Čo povieš? Dobré, nie?“ opýtal sa ho Malfoy úlisne. „Možno sa aj chrabromilskému družstvu podarí zozbierať nejaké to zlato na nové metly. Môžete ponúknuť do dražby tie svoje Ometlá 5, určite bude mať o ne záujem niektoré múzeum.“
Slizolinské družstvo sa išlo popučiť od smiechu.
„Ešte šťastie, že ani jeden hráč Chrabromilu nie je odkázaný na to, aby si musel svoje miesto v družstve kupovať,“ poznamenala Hermiona ostro. „Vystačia si totiž so svojím talentom.“