Malfoyovou tvárou prebleskol povýšenecký výraz.
„Nikto sa ťa nepýtal na tvoj názor, ty, krpatá, všivavá humusáčka,“ odvrkol.
Harry okamžite pochopil, že Malfoy povedal niečo strašne škaredé, pretože videl, ako na jeho slová zareagovali ostatní. Flint sa musel postaviť pred Malfoya, aby zastavil Freda a Georgea, ktorí naňho skočili, Alica zrúkla: „Čo si to dovoľuješ!“, Ron okamžite siahol do svojho habitu, vytiahol prútik a zvolaclass="underline" „Za toto zaplatíš, Malfoy!“ a namieril ním popod Flinovu pazuchu Malfoyovi na tvár.
Štadiónom sa rozľahol výbuch, z opačného konca Ronovho prútika vyšľahol prúd zeleného svetla, zasiahol Rona rovno do brucha, ten sa zapotácal a padol na zadok do trávy.
„Ron! Ron! Čo je s tebou?“ pišťala Hermiona.
Ron chcel niečo povedať, otvoril ústa, no nevydal nijaký zvuk. Ozvalo sa hlasité grgnutie, z úst mu vyliezlo niekoľko slimákov, ktoré mu dopadli na kolená.
Slizolinskí hráči sa až tak prehýbali od smiechu. Flint sa musel držať metly, aby nespadol. Malfoy bol na štyroch a trieskal päsťou do zeme. Hráči Chrabromilu medzitým obkolesili Rona, ktorý dávil veľké slizké slimáky. Ostatní akoby sa ho štítili čo i len dotknúť.
„Najlepšie bude, ak ho odnesieme k Hagridovi, to je najbližšie,“ povedal Harry Hermione, ktorá statočne prikývla, a spoločne chytili Rona pod pazuchy.
„Čo sa mu stalo, Harry? Čo je mu? Je chorý? Dostane sa z toho, však?“ Colin zbehol z tribúny a keď odchádzali z ihriska, celý čas poskakoval vedľa nich. Rona naplo a z úst mu vyliezli ďalšie slimáky.
„Ách,“ vzdychol užasnutý Colin a priložil si fotoaparát k oku. „Mohol by si ho chytiť tak, aby sa nehýbal, Harry?“
„Nezavadzaj, Colin!“ oboril sa naňho Harry. Spoločne s Hermionou podopierali Rona celú cestu od štadióna až k Zakázanému lesu.
„Už tam budeme, Ron,“ utešovala ho Hermiona a pred nimi sa vynorila hájnikova chatrč. „O chvíľu ti bude dobre – už sme skoro tam...“
Od Hagridovho príbytku ich delilo asi šesť-sedem metrov, keď sa dvere na chatrči odrazu otvorili, no neobjavil sa v nich Hagrid. V ústrety sa im blížil Gilderoy Lockhart v bledofialovom habite. „Rýchlo, schovajme sa,“ zasipel Harry a ťahal Rona k najbližšiemu kríku. Hermiona ho počúvla, no netvárila sa príliš nadšene.
„Je to celkom jednoduché, ak viete, čo máte robiť!“ povedal Lockhart nahlas Hagridovi. „Ak budete potrebovať moju pomoc, viete, kde ma nájdete! Potom vám dám jednu z mojich kníh. Prekvapuje ma, že ste ešte žiadnu nečítali – dnes večer jednu podpíšem a pošlem vám ju. Zatiaľ dovidenia!“ A vykročil smerom k hradu.
Harry počkal, kým Lockhart nezmizol z dohľadu, potom vytiahol Rona spoza kríka a teperil sa s ním k Hagridovým dverám. Mocne zabúchali.
Vzápätí sa zjavil Hagrid, tváril sa mrzuto, no keď ich zbadal, jeho tvár sa rozjasnila.
„Už som si, namojdušu, myslel, že ste sa na mňa vykašľali... len poďte ďalej, poďte... bál som sa, že je to profesor Lockhart...“
Harry s Ronom previedli Rona cez prah dverí do jednoizbovej chatrče; v jednom rohu stála obrovská posteľ, v druhom veselo blkotal ohník. Harry posadil Rona do kresla, v krátkosti Hagridovi vysvetlil, čo sa stalo, no nemal pocit, že by ho Ronov problém nejako znepokojil.
„Lepšie, keď lezú von, jak dnu,“ poznamenal dobrosrdečne a hodil pred Rona veľký lavór. „Tam ich vypľuj, Ron.“
„Osobne si myslím, že nám nezostáva nič iné, len čakať, kým prestanú vyliezať,“ povedala Hermiona s obavami a pozorovala Rona, ako sa nakláňa nad lavórom. „To je ťažké zaklínadlo samo osebe, nieto ešte so zlomeným prútikom...“
Hagrid horúčkovito pobiehal okolo nich a pripravoval čaj. Jeho lovecký pes Tesák slintal blahom, že opäť vidí Harryho.
„Hagrid, čo chcel od teba Lockhart?“ opýtal sa Harry, škrabkajúc Tesáka za ušami.
„Mudroval, ako sa mám zbaviť vodníkov, čo mi okupujú studňu,“ zabručal Hagrid, odsunul zo stola napoly ošklbanú sliepku a na jej miesto postavil čajovú kanvicu. „A čo som ja na hlavu? Furt mi tu vykladal čosi o nejakej víle banší, ktorú kamsi zahnal. Ak je z toho čo i len slovo pravda, zožeriem čajník, namojdušu.“
Nestávalo sa často, že by Hagrid kritizoval niektorého z rokfortských profesorov, Harryho preto jeho slová dosť prekvapili. Vzápätí sa ozvala Hermiona hlasom, o niečo tenším než inokedy: „Myslím si, že mu trochu krivdíš. Profesor Dumbledore ho podľa všetkého považuje za najspôsobilejšieho uchádzača o vyučovanie daného predmetu...“
„Bol totiž jediný,“ zahlásil Hagrid a ponúkol ich melasovými fondánovými pralinkami, Ron zatiaľ vytrvalo vykašliaval slimáky do lavóra.
„Namojdušu, že bol jediný. Je fakt ťažké zohnať profáka, čo by učil obranu proti čiernej mágii. O ten džob sa ľudia príliš netrhajú. Akoby bol začarovaný. Nik na tom fleku dlho nevydrží. A teraz s pravdou von,“ zmenil odrazu Hagrid tému. „Koho sa snažil zakliať?“
„Malfoy povedal Hermione, že je – muselo to byť niečo veľmi sprosté, lebo všetkých to riadne napálilo.“
„To si píš, že to bolo sprosté,“ povedal Ron chrapľavo a spod stola sa vynorila jeho bledá, spotená tvár. „Malfoy jej povedal, že je ‚humusáčka‘...“
Ron im opäť zmizol z dohľadu, pretože ho premohol príliv vychádzajúcich slimákov. Hagrid sa tváril dosť pobúrene.
„To je hovadina!“ zahučal na Hermionu.
„Naozaj mi to povedal,“ potvrdila mu to Hermiona. „Ale ja neviem, čo to znamená. Viem, že je to niečo neslušné, ale...“
„Je to tá najhoršia urážka, akú mohol vysloviť,“ dychčal Ron, ktorý sa medzitým opäť vynoril spod stola. „Humusák je veľmi sprosté označenie čarodejníka, ktorý sa narodil v muklovskej rodine – kto má rodičov nečarodejníkov. Niektorí čarodejníci – napríklad všetci Malfoyovci – si myslia, že sú lepší ako ostatní, pretože, ako oni vravia, majú čistú krv.“ Ron si slabo odgrgol a do nastavenej dlane mu vypadol jeden jediný slimák. Hodil ho do lavóra a pokračovaclass="underline" „Jasné, že my ostatní si o tom myslíme svoje. Pozri sa na Nevilla Longbottoma – ten má síce čistú krv, no nevie si ani poriadne rozložiť kotlík.“
„A aj keby sa pretrhli, také kúzlo ako naša Hermiona neurobia,“ dodal Hagrid hrdo, na čo Hermionina tvár nadobudla farbu krvavočervenej fuksie.
„Nazvať niekoho humusákom je nanajvýš nechutné,“ povedal Ron pobúrene a roztrasenou rukou si utrel spotené obočie. „Špinavá krv. Čistá krv. Veď je to smiešne. Väčšina čarodejníkov je dnes aj tak pol na pol. Keby sme sa nesobášili s muklami, vymreli by sme.“
Opäť ho naplo a zmizol pod stolom.
„Nevyčítam ti, že si ho chcel prekliať, Ron,“ povedal Hagrid a zvýšil pritom hlas, aby prehlušil slimáky, ktoré s pleskotom dopadali na dno lavóra. „Ale, namojdušu, je tuším lepšie, že ten tvoj prútik vystrelil z opačnej strany. Vieš, čo by bolo, keby sa Lucius Malfoy vrútil do školy s tým, že niekto začaroval jeho synáčika? Mal by si problém jak delo.“
Harry chcel podotknúť, že určite by to nebolo horšie, ako keď sa človeku z úst valia prúdy slimákov, no nemohol. Hagridov lepkavý fondán mu totiž dokonale zabetónoval sánky.
„Harry,“ strhol sa odrazu Hagrid, „si ma fakt naštval. Vraj si rozdával fotky s podpisom. A ja prečo žiadnu nemám?
To Harryho tak rozzúrilo, že sa mu prudkým trhnutím konečne podarilo od seba oddeliť zlepené zuby.
„Nerozdával som nijaké fotky,“ vyhlásil dotknuto. „Ak Lockhart chodí po škole a rozhlasuje to...“
No vtom si všimol, že sa Hagrid smeje.
„Šak ja len srandujem,“ povedal a potľapkal Harryho dobrosrdečne po chrbte, až si ten narazil hlavu do stola. „Ja viem, že je to somarina. Lockhartovi som povedal, že ty to nepotrebuješ. Si o moc slávnejší jak on a nemusíš si to dokazovať jak niektorí.“