Ak dá Dumbledore za pravdu Filchovi, Harryho vylúčia zo školy.
Dumbledore si hundral popod nos nejaké čudné slová, klepkal po pani Norrisovej prútikom, no nič sa nestalo: mačka i naďalej vyzerala, akoby bola vypchatá.
„Pamätám sa, že niečo podobné sa stalo aj v Ouagadogou,“ poznamenal Lockhart, „išlo o niekoľko podobných útokov za sebou, podrobne o tom píšem vo svojej biografii, miestnych ľudí sa mi podarilo zachrániť pomocou viacerých amuletov, ktoré ich od tých útokov ochránili...“
Lockhartovia na stenách horlivo prikyvovali. Jeden z nich si zabudol dať z hlavy dolu sieťku na vlasy.
Napokon sa Dumbledore vzpriamil.
„Nie je mŕtva, Argus,“ povedal potichu.
Lockhart od prekvapenia prestal počítať vraždy, ktorým sám zabránil.
„Nie je mŕtva?“ opýtal sa neveriacky Filch a zadíval sa na pani Norrisovú pomedzi prsty. „Ale prečo je potom... taká meravá a tuhá?“
„Skamenela,“ odvetil Dumbledore („Ach! Hneď som si to myslel!“ zvolal Lockhart). „Ako, to však nedokážem povedať...“
„Spýtajte sa jeho!“ zvrieskol Filch a obrátil uslzenú a fľakatú tvár k Harrymu.
„Žiaden druhák by takéto niečo nedokázal,“ povedal Dumbledore dôrazne. „To má na svedomí niekto, kto sa veľmi dobre vyzná v čiernej mágii...“
„On to bol, on to bol!“ prskal Filch a jeho napuchnutá tvár ofialovela. „Videli ste, čo napísal na stenu! Dozvedel sa... u mňa v kancelárii... on vie, že ja... že ja,“ Filchova tvár sa skrútila do hroznej grimasy. „On vie, že som šmukel!“ vyletelo z neho.
„Pani Norrisovej som sa ani nedotkol!“ vykríkol Harry a cítil sa veľmi nesvoj, lebo všetci sa naňho pozerali, dokonca aj Lockhartovia na stenách. „A ani neviem, čo to šmukel je.“
„Klame!“ zavrčal Filch. „Videl list, čo mi prišiel z Kúzlokurzu!“
„Rád by som k tomu niečo povedal, pán riaditeľ,“ ozval sa z tieňa Snape a Harryho neblahá predtucha len vzrástla. Bol si totiž istý, že nech už povie Snape čokoľvek, určite to nebude v jeho prospech.
„Potter so svojimi priateľmi bol možno len v nesprávny čas na nesprávnom mieste,“ poznamenal a úškrn na jeho perách prezrádzal, že o tom dosť pochybuje. „Ale je tu celý rad podozrivých okolností. Čo robil na tej chodbe? Prečo nebol spolu s ostatnými na halloweenskom večierku?“
Harry, Ron a Hermiona začali vysvetľovať, že boli na oslave úmrtín. „... videlo nás tam niekoľko stoviek duchov, tí vám potvrdia, že sme tam boli...“
„Ale prečo ste neprišli na večierok ani potom?“ opýtal sa Snape a čierne oči sa mu v svetle sviečok hrozivo blýskali. „Prečo ste šli na tú chodbu?“
Ron s Hermionou sa pozreli na Harryho.
„Pretože... pretože...“ začal Harry a srdce mu búšilo. Čosi mu navrávalo, že ak im začne rozprávať o tom hlase bez tela, ktorý nepočuje nik iný len on, bude to znieť veľmi nepravdepodobne.
„Pretože sme boli unavení a chceli sme ísť spať,“ povedal napokon.
„Bez večere?“ opýtal sa Snape a vyziabnutou tvárou mu prebleskol víťazoslávny úsmev. „Pokiaľ viem, jedlo duchov nie je pre živých tvorov veľmi jedlé.“
„Neboli sme hladní,“ vyhlásil Ron a v bruchu mu hlasno zaškŕkalo.
Snape sa škodoradostne usmieval od ucha k uchu.
„Domnievam sa, pán riaditeľ, že Potter nehovorí pravdu,“ povedal. „Navrhujem zbaviť ho na čas určitých privilégií, kým nám nepovie, ako to naozaj bolo. Osobne si myslím, že kým nám nepovie pravdu, mal by byť vylúčený z chrabromilského metlobalového družstva.“
„Ale, Severus,“ ozvala sa profesorka McGonagallová, „nevidím dôvod, prečo by ten chlapec nemohol hrať metlobal. Nezrazil predsa tú mačku metlou. Nemáme nijaký dôkaz, že by sa Potter niečím previnil.“
Dumbledore sa zahľadel na Harryho spýtavým pohľadom. Keď sa Harry pozrel do jeho trblietavých svetlomodrých očí, mal pocit, akoby bol na röntgene.
„Kým sa nepreukáže jeho vina, je nevinný,“ povedal Dumbledore dôrazne.
Snape zúril. Rovnako ako Filch.
„Niekto mi premenil mačku na skamenelinu!“ skríkol a zagúľal očami. „Žiadam spravodlivý trest!“
„Dostaneme ju z toho, Argus,“ upokojoval ho trpezlivo Dumbledore. „Profesorka Sproutová zaobstarala nejaké mandragory. Len čo dorastú do normálnej veľkosti, uvarím z nich elixír, ktorý pani Norrisovú oživí.“
„Ja ho uvarím,“ ozval sa Lockhart. „Pripravoval som ho najmenej stokrát. Životodarný odvar z mandragory dokážem namiešať aj v spánku...“
„Prepáčte,“ prerušil ho Snape ľadovým hlasom. „Mám taký pocit, že profesorom elixírov na tejto škole som ja.“
Nastalo trápne ticho.
„Môžete ísť,“ povedal Dumbledore Harrymu, Ronovi a Hermione. Opustili miestnosť tak rýchlo, ako len bolo možné, pričom si dali záležať na tom, aby nebežali. Keď vyšli o poschodie vyššie nad Lockhartovu pracovňu, vošli do prázdnej učebne a potichu za sebou zavreli dvere.
„Podľa vás som im mal povedať o tom hlase, čo som počul?“
„Nie!“ zvolal Ron bez váhania. „Počuť hlasy, ktoré iní nepočujú, je aj v čarodejníckom svete zlé znamenie.“
Niečo v Ronovom hlase však Harryho primalo, aby sa ho spýtaclass="underline" „Ale ty mi veríš, však?“
„Jasné, že ti verím,“ povedal Ron rýchlo. „Ale... musíš uznať, že je to trochu čudné...“
„Viem, že je to čudné,“ pripustil Harry. „Celé je to nejaké čudné. Čo mal znamenať ten nápis na stene? ,Tajomná komnata je otvorená...‘ Čo to značí?“
„Je mi to trochu povedomé,“ povedal Ron váhavo. „Mám taký pocit, že mi už o rokfortskej Tajomnej komnate niekto rozprával... tuším Bill...“
„A čo je to ten šmukel?“ chcel vedieť Harry.
Ron sa na jeho prekvapenie začal chichotať.
„No... vieš, ono to nie je veľmi smiešne... ale keď sa to týka Filcha,“ vysvetľoval, „šmukel je niekto, kto sa narodil v čarodejníckej rodine, no nezdedil čarovnú moc. Je to opak čarodejníka, ktorý sa narodil v muklovskej rodine, no šmuklovia sú oveľa zriedkavejší. Ak sa Filch chce naučiť čarovať v Kúzlokurze, potom je na betón šmukel. To vysvetľuje mnohé. Napríklad, prečo tak nenávidí študentov.“ Ron sa spokojne usmial. „Zanevrel na nich.“
Kdesi začali odbíjať hodiny.
„Polnoc,“ povedal Harry. „Radšej už poďme na izbu, lebo sa môže stať, že nás tu nájde Snape a bude nám chcieť opäť niečo prišiť.“ Celá škola niekoľko dní nehovorila o ničom inom, len o útoku na pani Norrisovú. Filch tú udalosť všetkým pripomínal, pretože vo dne v noci hliadkoval na mieste, kde sa tragédia odohrala, akoby čakal, že tu pristihne útočníka. Harry ho videl, ako sa so Zázračným univerzálnym všečistiacim prostriedkom usiluje odstrániť nápis na stene, no bezúspešne, slová na kameni boli stále rovnako výrazné. Ak Filch náhodou nebol na mieste činu, sliedil svojimi krvavočervenými očami po chodbách a každú chvíľu sa vyrútil sa nejakého nič netušiaceho študenta a chcel ho potrestať za to, že ,nahlas dýchal‘ alebo ,budil dojem, že je šťastný‘.
Ginny Weasleyová veľmi ťažko niesla osud pani Norrisovej. Ron si to vysvetľoval tým, že je veľkou milovníčkou mačiek.
„Veď si pani Norrisovú ani nepoznala,“ utešoval ju Ron. „Ak mám byť úprimný, tak bez nej nám bude lepšie.“ Ginny sa zachvela pera. „Takéto veci sa nestávajú na Rokforte často,“ ubezpečoval ju Ron. „Toho maniaka, čo to spravil, chytia a okamžite ho vyrazia. Len dúfam, že sa mu ešte predtým podarí urobiť skamenelinu aj z Filcha. To som len žartoval...“ dodal rýchlo, keď videl, že Ginny od hrôzy zbledla.