Vtom zazvonilo a Lockhart vstal.
„Na domácu úlohu... napíšete oslavnú báseň o tom, ako som porazil vlkolaka z Wagga Wagga! Autor najlepšej práce dostane odo mňa podpísaný výtlačok knižky Som úžasný!“
Žiaci sa pomaly trúsili von. Harry sa vrátil do zadnej časti triedy, kde naňho čakali Ron s Hermionou.
„Ideme na to?“ spýtal sa ich Harry.
„Počkajme, kým všetci odídu,“ pošepla Hermiona nervózne. „Môžeme...“
Pristúpila k Lockhartovmu stolu, v ruke stískala kus papiera a Harry s Ronom stáli hneď za ňou.
„Hm... profesor Lockhart?“ vyjachtala. „Chcela by som... si požičať z knižnice túto knihu. Ako doplnkové čítanie.“ Keď mu podávala papier, ruka sa jej trochu chvela. „Majú ju však iba v Zakázanom oddelení a potrebujem preto súhlas učiteľa... podľa mňa mi táto knižka pomôže lepšie pochopiť pôsobenie jedov so spomaleným účinkom, o ktorých píšete v Debatách s démonmi...“
„Ach, Debaty s démonmi!“ vzdychol si Lockhart, vzal si od Hermiony kus papiera a doširoka sa na ňu usmial. „To je asi moja najobľúbenejšia kniha. Páčila sa vám?“
„Veľmi,“ povedala Hermiona bez váhania. „Úžasné, ako ste toho posledného uväznili v sitku na čaj...“
„Osobne si myslím, že nikto nebude nič namietať, ak najlepšej študentke ročníka trochu pomôžem,“ povedal Lockhart vrúcne a vytiahol obrovské pávie brko. „Pekné, však?“ opýtal sa Rona, pretože si nesprávne vysvetlil jeho znechutený výraz. „Používam ho, keď podpisujem svoje knižky.“
Na lístok so žiadosťou naškriabal obrovský podpis s nespočetnými kľučkami a slučkami a podal ho späť Hermione.
„Tak čo, Harry?“ pokračoval Lockhart, zatiaľ čo Hermiona si trasúcimi sa prstami skladala potvrdenie a dávala ho do tašky. „Ak sa nemýlim, tak zajtra hráte prvý metlobalový zápas sezóny, však? Chrabromil proti Slizolinu, je tak? Počul som, že ste veľmi užitočný hráč. Ja som bol kedysi tiež stíhačom. Chceli ma aj do národného mužstva, no rozhodol som sa zasvätiť svoj život boju proti temným silám. Ale ak by ste chceli, aby som vám dal nejaké súkromné hodiny, neváhajte ma o to požiadať. S radosťou odovzdám svoje odborné znalosti menej zdatným hráčom...“
Harry na to zareagoval nezrozumiteľným pazvukom a ponáhľal sa za Ronom a Hermionou.
„To azda nie je možné,“ zaskučal, keď všetci traja skúmali Lockhartov podpis. „On sa ani len nepozrel, akú knihu chceme.“
„Pretože je úplný pako,“ vyhlásil Ron. „Ale čo tam po ňom, hlavne, že máme, čo potrebujeme...“
„On nie je nijaký pako,“ zapišťala Hermiona, keď sa náhlili do knižnice.
„Jasné, lebo povedal, že si najlepšia v ročníku...“
Keď vošli do tlmeného ticha knižnice, pokračovali v rozhovore pošepky. Madam Pinceová, knihovníčka, bola vychudnutá, nervózna pani a svojím zovňajškom pripomínala podvyživeného šupa.
„Extra efektívne elixíry?“ spýtala sa podozrievavo a pokúšala sa vytrhnúť Hermione lístok z ruky, tá ho však nechcela ani za svet pustiť.
„Rada by som si ho nechala,“ povedala Hermiona takmer bez dychu.
„Prestaň, prosím ťa,“ zahriakol ju Ron, lístok jej vydrapil a podal ho madam Pinceovej. „Takých podpisov ti zoženieme, koľko len chceš. Lockhart podpíše všetko, na čom drží atrament.“
Madam Pinceová pridržala papier proti svetlu so zjavným úmyslom dokázať, že je to podvrh, no podpis v skúške obstál. Zmizla medzi policami zavalenými knihami a o niekoľko minút sa vrátila s objemnou knihou, ktorá vyzerala, že ledva drží pokope. Hermiona si ju opatrne vložila do tašky a všetci traja spoločne vyšli z knižnice, pričom si dávali pozor, aby nekráčali príliš rýchlo a netvárili sa previnilo.
O päť minút už boli zabarikádovaní v nefungujúcom záchode Umrnčanej Myrty. Hermione sa podarilo zlomiť Ronov odpor tvrdením, že toto je to posledné miesto, kde by ich niekto hľadal, a že ich tu zaručene nik nevyruší. Umrnčaná Myrta nahlas vzlykala vo svojej kabínke, oni si ju však nevšímali, rovnako ako ona ich.
Hermiona opatrne roztvorila Extra efektívne elixíry a všetci traja sa naklonili nad zvlhnuté stránky. Už na prvý pohľad im bolo jasné, prečo je tá kniha v Zakázanom oddelení. Účinky niektorých elixírov boli také, že už len pomyslieť na ne bolo príšerné, v knihe bolo niekoľko veľmi nechutných ilustrácií, bol tam napríklad muž, ktorý mal vnútrajšok vyvrátený von, a ježibaba, ktorej z hlavy vyrastal ďalší pár rúk.
„Tu je to,“ povedala Hermiona vzrušene, keď naďabila na stránku s nadpisom Odvar všehodžúsu. Ilustrácie zobrazovali ľudí v štádiu premeny na iných ľudí. Harry len dúfal, že tie bolestné výrazy na ich tvárach sú výsledkom maliarovej nezvyčajne veľkej predstavivosti.
„Tak toto je najzložitejší elixír, s akým som sa stretla,“ poznamenala Hermiona, len čo si zbežne prečítala recept. „Muchy zlatoočky, pijavice, úhorník liečivý a stavikrv vtáčí,“ hundrala si popod nos a prstom prechádzala po zozname prísad. „To získame ľahko, všetko je v študentskom príručnom sklade... ale, pozrite sa, drvený roh dvojrožca – veru neviem, kde ho zoženieme – kožu afrického hada Dispholidus typus – to bude tiež dosť problematické – a, to je jasné, kúsok toho, na koho sa chceme premeniť.“
„Prosím?“ zhrozil sa Ron. „Čo tým myslíš, kúsok niekoho, na koho sa chceme premeniť? Nevypijem nič, v čom budú plávať Crabbove nechty...“
Hermiona si ho nevšímala a pokračovala.
„S tým si teraz nemusíme lámať hlavu, to tam pridáme až celkom nakoniec...“
Ron sa mlčky obrátil na Harryho, ktorého však trápilo čosi iné.
„Uvedomuješ si, Hermiona, že kopu vecí z toho musíme ukradnúť? Koža z hada Dispholidus typus určite nebude v študentskom sklade. To sa chceš vlámať do Snapovho kabinetu? Neviem, či je to práve najlepší nápad...“
Hermiona knihu prudko zaklapla.
„Ak máte vy dvaja strach, dobre,“ vyhlásila. Na líca jej vystúpili červené fľaky a oči sa jej nezvyčajne leskli. „Nemám vo zvyku porušovať predpisy, to dobre viete. Môj názor však je, že zastrašovať ľudí s muklovským pôvodom je oveľa horšie ako namiešať zložitý elixír. No ak nechcete vedieť, či to bol Malfoy, hneď teraz zájdem za madam Pinceovou a tú knihu jej vrátim...“
„V živote by som neveril, že raz nadíde deň, keď nás ty budeš nahovárať, aby sme urobili niečo, čo sa nesmie,“ poznamenal Ron. „Dobre, ideme do toho. Ale nijaké nechty, jasné?“
„Ozaj, ako dlho trvá tá príprava?“ opýtal sa Harry Hermiony, ktorá s radostným výrazom na tvári opäť listovala v knihe.
„No, keďže úhorník treba trhať za splnu mesiaca a muchy sa musia variť dvadsaťjeden dní... za predpokladu, že sa nám podarí získať všetky ingrediencie, malo by to byť hotové tak o mesiac.“
„O mesiac?“ zhrozil sa Ron. „Dovtedy Malfoy zaútočí na polovicu žiakov z muklovských rodín, čo tu študujú!“ Hermionine oči sa však opäť nebezpečne zúžili, preto rýchlo dodaclass="underline" „No lepší plán nemáme, takže plnou parou vpred, priatelia.“