„O chvíľu bude všetko inak,“ ozvala sa Hermiona a v jej hlase bolo cítiť spokojnosť. „Odvar všehodžúsu je takmer hotový. Už len pár dní a Malfoy nám vyklopí pravdu.“
Škola sa konečne skončila a na hrad sa znieslo ticho hlboké ako sneh na priľahlých pozemkoch. Harry z toho nemal stiesnený pocit, naopak, to ticho považoval za upokojujúce a tešil sa, že on, Hermiona a Weasleyovci sú teraz pánmi Chrabromilskej veže, čo znamenalo, že mohli hrať hlučnú Rachotiacu sedmu a nikoho tým nerozčuľovali, a nikým nerušení usporadúvali súboje vo dvojiciach. Fred, George a Ginny mali možnosť ísť s pánom a pani Weasleyovcami za Billom do Egypta, no rozhodli sa, že zostanú radšej v škole. Percy, ktorý odsudzoval, ako to on nazval, ich ,detinské správanie‘, netrávil v chrabromilskej klubovni veľa času. Nezabudol im tým svojím povýšeneckým spôsobom oznámiť, že on zostal počas Vianoc na Rokforte len preto, že je prefekt a jeho povinnosťou je pomôcť učiteľom počas tohto – pre nich veľmi náročného – obdobia.
Slnko práve vychádzalo do chladného, bieleho sviatočného dňa. Harryho s Ronom, ktorí zostali na izbe sami, zobudila zavčas rána Hermiona, ktorá k nim vtrhla, dávno prezlečená, s plným náručím darčekov.
„Hore sa!“ zvolala rozťahujúc závesy.
„Hermiona – toto je chalanská izba...“ zavrčal Ron a zakrýval si oči pred svetlom.
„Ja som hore už hodinu, prisypala som do odvaru ešte trochu múch. Je hotový.“
Harry sa posadil na posteli, čulý ako rybička.
„To myslíš vážne?“
„Jasné,“ odvetila Hermiona a odsunula potkana Prašivca tak, aby si mohla sadnúť na jeden zo štyroch rohov Ronovej baldachýnovej postele. „Ak to chceme urobiť, navrhujem, aby sme to spravili dnes večer.“
V tej chvíli vletela do izby Hedviga a v zobáku niesla maličký balíček.
„Ahoj,“ pozdravil ju Harry natešene, keď pristála na jeho posteli. „Tak ty sa so mnou už rozprávaš?“
Ďobla ho nežne do ucha a z toho mal oveľa väčšiu radosť ako z darčeka, čo mu priniesla – ukázalo sa, že je od Dursleyovcov. Poslali mu špáradlo na zuby s odkazom, nech zistí, či by na Rokforte nemohol zostať aj počas letných prázdnin.
Ostatné darčeky, čo dostal, ho potešili oveľa viac. Hagrid mu poslal veľkú plechovicu fondánových praliniek. Harry sa rozhodol, že skôr než ich začne konzumovať, nechá ich zmäknúť na ohni; Ron mu dal Lietanie s kanónmi, knižku zaujímavostí o svojom obľúbenom metlobalovom klube, a Hermiona mu kúpila luxusné orlie brko. Harry si rozbalil aj posledný darček a našiel tam nový, ručne pletený pulóver od pani Weasleyovej a obrovský kus slivkového koláča. Keď Harry čítal kartičku, čo mu tam priložila, spomenul si na auto pána Weasleyho (ktoré od tej kolízie so Zúrivou vŕbou nik nevidel) a na ďalšie niekoľkonásobné porušenie školského poriadku, ktoré s Ronom práve plánovali, a opäť pocítil výčitky svedomia.
Všetci, čo zostali na Rokforte, dokonca i tí, ktorých desila predstava, že čoskoro požijú odvar všehodžúsu, sa počas štedrovečernej hostiny skvele zabávali.
Veľká sieň vyzerala fantasticky. Okrem tucta vianočných stromčekov, ktoré pokrýval srieň, a hustých girlánd z cezmíny a imela, križujúcich sálu, padal zo začarovaného stropu aj teplý, suchý sneh. Hagrid bol s každou čašou vaječného koňaku o niečo hlučnejší. Percy, ktorý si nevšimol, že mu Fred začaroval prefektský odznak, na ktorom teraz stálo namiesto hlavný prefekt – v hlave defekt, sa ustavične všetkých vypytoval, na čom sa smejú. Harry dokonca ignoroval Draca Malfoya, ktorý mal pri slizolinskom stole hlučné narážky na jeho nový pulóver. Pri troche šťastia stihne Malfoya už o niekoľko hodín zaslúžený trest.
Harry s Ronom ešte ani poriadne nedojedli tretiu porciu vianočného pudingu, keď ich Hermiona vyháňala zo siene von, aby išli dokonať svoj večerný plán.
„Už nám chýbajú len kúsky z ľudí, na ktorých sa chceme premeniť,“ oznámila im Hermiona vecným tónom, akoby ich posielala do supermarketu po prací prášok. „A najlepšie by bolo, keby ste získali niečo z Crabba a Goyla. Sú to Malfoyovi najlepší kamoši, tým povie všetko. A tiež treba zabezpečiť, aby nám tam Crabbe s Goylom nevošli, keď budeme z Malfoya ťahať rozumy.“ Zmĺkla.
„Všetko som premyslela,“ pokračovala o chvíľu, nevšímajúc si Harryho a Ronove ohromené pohľady. Vytiahla dva pomliaždené kúsky čokoládovej torty. „Pridala som do nich obyčajný Odvar spánku. Vašou úlohou je postarať sa o to, aby to Crabbe s Goylom našli. Viete, akí sú pažraví, určite na to skočia. Len čo zaspia, vytrhnete im zopár vlasov a oboch schováte v kumbále.“
Harry s Ronom na seba neveriacky pozreli.
„Hermiona, ale veď...“
„To sa nemusí dobre skončiť...“
Hermione sa však v očiach zračilo mrazivé odhodlanie, nie nepodobné tomu, aké mávala niekedy i profesorka McGonagallová.
„Bez Crabbových a Goylových vlasov nám bude ten odvar nanič,“ povedala prísne. „Chcete sa predsa od Malfoya niečo dozvedieť, alebo nie?“
„No, dobre, dobre,“ upokojoval ju Harry. „A čo ty? Komu budeš šklbať vlasy?“
„Ja už mám, čo potrebujem!“ pochválila sa im Hermiona natešene, vytiahla z vrecka malú fľaštičku a ukázala im vlas, čo v nej mala. „Pamätáte sa, ako som na prvej hodine Klubu duelantov bojovala s Millicent Bulstrodovou? Tak toto zanechala na mojom habite, keď sa ma pokúšala uškrtiť! A na Vianoce odišla domov – takže stačí, keď Slizolinčanom poviem, že som si to rozmyslela a vrátila som sa.“
Keď sa Hermiona vychytila, že ide ešte raz skontrolovať odvar všehodžúsu, Ron sa otočil k Harrymu s tragickým výrazom v tvári.
„Už si niekedy počul o pláne, v ktorom môže zlyhať toľko vecí?“
A na Harryho a Ronovo obrovské prekvapenie prvý krok operácie prebehol presne tak hladko, ako hovorila Hermiona. Striehli za vianočným stromčekom v opustenej vstupnej hale a čakali na Crabba a Goyla, ktorí sedeli pri slizolinskom stole sami a hltali už štvrtý ovocný pohár s piškótami a so šľahačkou. Harry položil čokoládovú tortu na koniec zábradlia. Keď zbadali, že Crabbe s Goylom vychádzajú z Veľkej siene, rýchlo sa skryli za brnením stojacim oproti hlavnému vchodu.
„Tí chcú mať azda sto kíl,“ zašepkal Ron, keď Crabbe natešene ukázal na tortu. Obaja po nej skočili. Hlúpo sa usmievali a napchali si tortu do svojich obrovských papúľ. Chvíľu obaja zúrivo prežúvali a na tvári sa im zjavil víťazoslávny výraz. A v nasledujúcej chvíli, s tým istým výrazom na tvárí, padli na zem ako podťatí.
Najťažšie na celej úlohe bolo dostať ich do kumbála na opačnej strane vstupnej haly. Keď boli bezpečne uskladnení medzi vedrami a metlami, Harry vykmasol Goylovi dve štetiny z ofiny a Ron vyšklbol niekoľko vlasov Crabbovi. Zobrali obom topánky, pretože tie ich boli oveľa menšie a s Crabbovými a Goylovými nohami by ich určite neobuli. Chvíľu žasli nad tým, čo práve urobili, a potom vyštartovali k záchodu Umrnčanej Myrty.
Z kabínky, v ktorej Hermiona miešala odvar v kotlíku, sa valil hustý čierny dym, cez ktorý takmer nič nevideli. Prehodili si habity cez hlavy a jemne zaklopali na dvere.
„Hermiona?“
Počuli zaštrkotať zámok a vzápätí sa objavila Hermionina rozžiarená tvár. Lepkavý odvar za ňou hlasito bublal. Na záchodovej doske stáli pripravené tri sklenené poháre.
„Tak čo, máte?“ opýtala sa bez dychu Hermiona.
Harry jej ukázal Goylov vlas.