„Nevšimol si si, že sa zhováraš so školským prefektom?“ rozčuľoval sa. „Tak sa láskavo podľa toho správaj!“
Malfoy sa opäť uškrnul a pokynul Harrymu s Ronom, aby ho nasledovali. Harry sa už-už chcel Percymu ospravedlniť, no našťastie sa včas spamätal. Spolu s Ronom sa náhlil za Malfoyom, ktorý práve zahol za roh a povedaclass="underline" „Ten Peter Weasley...“
„Percy,“ opravil ho Ron bez rozmýšľania.
„To je fuk,“ odvrkol Malfoy. „V poslednom čase som ho tu videl obšmietať sa už niekoľkokrát. Mám pocit, že viem, o čo mu ide. Dúfa, že sa mu podarí chytiť Slizolinovho potomka.“
Posmešne sa zasmial. Harry s Ronom si vymenili natešené pohľady.
Malfoy odrazu zastal pri holej zvlhnutej stene.
„Aké je to nové heslo?“ opýtal sa Harryho.
„Hm...“ zarazil sa Harry.
„Ach, už viem – čistá krv!“ zvolal Malfoy nevšímajúc si ho a kamenné dvere, ukryté v stene, sa otvorili. Malfoy vošiel dnu a Harry s Ronom ho nasledovali.
Slizolinská klubovňa bola dlhá, nízka podzemná miestnosť s nevľúdnymi kamennými stenami a stropom, z ktorého na reťaziach viseli guľaté zelenkasté lampáše. Pred nimi pod ozdobnou rímsou kozuba blkotal oheň a pri ňom v kreslách s vysokými operadlami zazreli niekoľkých slizolinských študentov.
„Počkajte tu,“ prikázal Malfoy Harrymu a Ronovi a ukázal na dve prázdne kreslá trochu bokom od ohňa. „Donesiem to... foter mi to poslal, dostal som to len pred chvíľou...“
Harry s Ronom si sadli, usilovali sa tváriť ako doma a premýšľali, čo také im chce Malfoy ukázať.
Malfoy bol asi o minútu späť a v ruke držal čosi, čo vyzeralo ako výstrižok z novín. Strčil to Ronovi pod nos.
„To sa narehocete,“ povedal.
Harry si všimol Ronov zhrozený pohľad. Ron si výstrižok rýchlo prečítal, silene sa zasmial a podal ho Harrymu.
Bol to článok z Denného Proroka, v ktorom sa písalo:
Artur Weasley, vedúci Oddelenia na odhaľovanie zneužitých muklovských artefaktov, musel dnes zaplatiť pokutu päťdesiat galleónov za to, že začaroval muklovské auto. Pán Lucius Malfoy, člen Správnej rady Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, kde toto auto pred niekoľkými mesiacmi havarovalo, dnes požiadal o odstúpenie pána Weasleyho.
„Weasley robí nášmu ministerstvu hanbu,“ povedal pán Malfoy nášmu spravodajcovi. „Je evidentne nespôsobilý navrhovať zákony a ten jeho pochybný Zákon na ochranu muklov by sa mal dať okamžite zošrotovať.“
Pána Weasleyho sa nám, žiaľ, zastihnúť nepodarilo, no jeho manželka sa novinárom vyhrážala, že ak okamžite nezmiznú, pošle na nich rodinného záhrobného ducha.
„No?“ spýtal sa Malfoy netrpezlivo, keď mu Harry podával výstrižok späť. „Nie je to sranda?“
„Ha, ha,“ zasmial sa Harry smutne.
„Artur Weasley je do tých svojich muklov taký zamilovaný, že si pokojne môže zlomiť prútik na dve polovice a pridať sa k nim,“ povedal Malfoy opovržlivo. „Keď tých Weasleyovcov človek pozoruje, ako sa správajú, v živote by nepovedal, že sú čistokrvní.“
Ronova – teda lepšie povedané Crabbova – tvár sa od zlosti zmrštila.
„Čo je s tebou, Crabbe?“ oboril sa naňho Malfoy.
„Bolí ma brucho,“ zavrčal Ron.
„Tak zbehni do nemocničného krídla a nakop za mňa všetkých tých humusákov do zadku,“ povedal Malfoy a škodoradostne sa uškrnul. „Čudujem sa, že v Dennom Prorokovi o tých útokoch ešte nepísali,“ pokračoval zamyslene. „Dumbledore sa to určite snaží udržať v tajnosti. Ak totiž tie útoky neprestanú, vyrazia ho. Môj foter vždy vravel, že starý Dumbledore je tá najväčšia pohroma, aká mohla túto školu postihnúť. Nadŕža tým, čo majú muklovský pôvod. Slušný riaditeľ by sem nikdy neprijal takého chudáka, ako je Creevey.“
Malfoy začal fotografovať s imaginárnym fotoaparátom a dosť surovým, aj keď verným spôsobom, napodobil Colina: „Potter, môžem si ťa odfotiť? Potter, však sa mi podpíšeš? Prosím, Potter, môžem ti olízať topánky?“
Spustil ruky a zahľadel sa na Harryho s Ronom.
„Čo je dnes s vami?“
Harry s Ronom sa, aj keď dosť oneskorene, začali nasilu smiať, no zdalo sa, že Malfoy je spokojný. Crabbe s Goylom zrejme tiež reagovali na všetko spomalene.
„Svätý Potter, ochranca všetkých muklov,“ povedal Malfoy afektovane. „To je tiež jeden z tých, čo nemajú čarodejnícke cítenie, inak by sa nepresúšal po škole s tou namyslenou humusáčkou Grangerovou. A všetci si myslia, že on je Slizolinovým potomkom!“
Harry s Ronom čakali so zatajeným dychom: Malfoy im teraz zaručene povie, že tým potomkom je on... no mýlili sa...
„Keby som tak vedel, kto to je,“ pokračoval Malfoy netrpezlivo.
Ronovi padla sánka, a tak Crabbe pôsobil ešte natvrdnutejším dojmom ako inokedy. Našťastie si to Malfoy nevšimol, Harry sa rýchlo spamätal a spýtal sa: „Ale musíš predsa tušiť, kto je za tým...“
„Dobre vieš, že netuším, koľkokrát ti to mám vravieť, Goyle?“ zavrčal Malfoy. „A foter mi nechce povedať, čo sa stalo, keď sa Tajomná komnata otvorila naposledy. Dobre, bolo to pred päťdesiatimi rokmi, teda ešte predtým, ako sem prišiel, on o tom však všetko vie, no povedal mi, že vtedy sa to vraj držalo v tajnosti, a bolo by teda veľmi podozrivé, keby som o tom vedel viac ako ostatní. Jedno však viem určite – keď otvorili Tajomnú komnatu naposledy, zomrela vraj nejaká humusáčka. Preto tipujem, že je len otázkou času, kedy skape jeden z nich... Dúfam, že to bude Grangerová,“ povedal natešene.
Ron zatínal Crabbove mohutné päste. Harry, ktorý si uvedomoval, že by bolo dosť podozrivé, keby Ron teraz Malfoyovi jednu tresol, naňho varovne pozrel a opýtal sa Malfoya: „A nevieš, či toho, kto naposledy otvoril Tajomnú komnatu, chytili?“
„Hej, chytili ho... a nech to bol ktokoľvek, vyrazili ho,“ odvetil Malfoy. „Možno je ešte stále v Azkabane.“
„V Azkabane?“ čudoval sa Harry.
„V Azkabane – v čarodejníckom väzení predsa, Goyle,“ povedal Malfoy a neveriacky naňho hľadel. „Prisámvačku, keby ti to myslelo ešte o trochu pomalšie, tak si už asi fakt zaostalý.“
Nervózne sa pomrvil v kresle a povedaclass="underline" „Foter vraví, aby som sa do toho nestaral a nechal to na Slizolinovho potomka, ten si s tým vraj poradí. Tvrdí, že škola potrebuje, aby ju niekto zbavil tej humusáckej špiny, ale že sa do toho netreba miešať. Celkom ho chápem, má toho naozaj veľa. Viete o tom, že minulý týždeň prišla z Ministerstva mágie na naše panstvo kontrola?“
Harry sa pokúsil vystrúhať na Goylovej tupej tvári ustarostený výraz.
„Veru...“ pokračoval Malfoy, „ešte šťastie, že toho veľa nenašli. Foter má totiž doma zopár veľmi vzácnych kúskov, týkajúcich sa čiernej mágie. Nevedeli však, že pod obývačkou máme vlastnú tajnú komnatu...“
„Au!“ vykríkol Ron.
Malfoy sa naňho prekvapene pozrel. Rovnako i Harry. Ron sa začervenal. Očerveneli mu dokonca i vlasy. Nos sa mu začal predlžovať – ich čas pomaly vypršal, Ron začal opäť získavať svoju starú podobu a súdiac podľa Ronovho vystrašeného pohľadu, to isté sa začínalo diať aj s Harrym.
Vyskočili na rovné nohy.
„Idem si vziať niečo proti boleniu brucha,“ zahundral Ron a bez ďalšieho otáľania obaja prebehli slizolinskoú klubovňou, vyrútili sa cez kamennú stenu a uháňali ozlomkrky chodbou dúfajúc, že Malfoy si nič nevšimol. Harry cítil, ako sa mu scvrkáva chodidlo a ločká mu v Goylovej ozrutánskej topánke sem a tam, musel si nadvihnúť habit, aby sa oň nepotkol. Vybehli po schodoch do vstupnej haly, ktorou sa rozliehal tlmený buchot vychádzajúci z kumbála, v ktorom boli zamknutí Crabbe a Goyle. Harry s Ronom im položili pred dvere topánky a len v ponožkách sa vyrútili hore mramorovým schodišťom k záchodom Umrnčanej Myrty.