Znova si poklepal po nose a odišiel.
Čo mal Lockhart na mysli, keď vravel o zlepšovaní nálady, to sa ukázalo štrnásteho februára pri raňajkách. Harry si veľa nepospal, pretože deň predtým mal dlho do noci metlobalový tréning, teraz trochu meškal a náhlivo schádzal do Veľkej siene. Chvíľu si myslel, že vošiel do nesprávnych dverí.
Všetky steny boli vyzdobené velikánskymi sýtoružovými kvetmi. Čo však bolo horšie, z bledomodrého stropu padali konfety v tvare malých srdiečok. Harry zamieril ku chrabromilskému stolu a našiel tam Rona, ktorý sa tváril, akoby mu bolo zle od žalúdka, zatiaľ čo Hermiona sa chichotala ako pomätená.
„Čo sa tu robí?“ opýtal sa Harry, prisadol si k nim a odhrnul si konfety zo svojej porcie slaninky.
Ron ukázal k profesorskému stolu a bol taký znechutený, že ani nevládal hovoriť. Lockhart mal na sebe krikľavoružový habit, zrejme aby ladil s okolitou výzdobou, a práve študentom naznačoval, aby sa utíšili. Učitelia, sediaci z jednej i druhej strany, mali kamenné tváre. Harry zo svojej stoličky videl vážnu tvár profesorky McGonagallovej. Snape sa tváril, akoby mu dal práve niekto vypiť veľkú odmerku Kostro-rastu.
„Prajem vám šťastného Valentína!“ zvolal Lockhart. „Zároveň ďakujem štyridsiatim šiestim dámam, ktoré mi poslali valentínky! Takže, dovolil som si pripraviť pre vás toto malé prekvapenie – ale to ešte nie je všetko!“
Lockhart zatlieskal a zo vstupnej haly vpochodovalo dovnútra dvanásť nevrlo sa tváriacich škriatkov. Neboli to však ledajakí škriatkovia. Lockhart im zrejme prikázal, že všetci musia mať zlaté krídla a harfu.
„Moji milí, toto sú kupidovia, roznášajúci kartičky s odkazmi!“ žiaril Lockhart. „Dnes budú chodiť po škole a doručovať vaše valentínky! A ešte niečo! Pevne verím, že aj moji kolegovia budú chcieť niečím prispieť do atmosféry tohto jedinečného sviatku! Požiadajte preto profesora Snapa, aby vás naučil, ako sa pripravuje Nápoj lásky! A keď sme už pri tom, profesor Flitwick, ten starý prešibaný lišiak, pozná viac Zaklínadiel zamilovania než ktorýkoľvek iný čarodejník!“
Profesor Flitwick si zaboril tvár do dlaní. Výraz na Snapovej tvári naznačoval, že prvému človeku, ktorý si dovolí požiadať ho o Nápoj lásky, vleje do krku jed.
„Hermiona, prosím ťa, povedz, že nie si jednou z tých štyridsiatich šiestich,“ obrátil sa na ňu Ron, keď vyšli z Veľkej siene a ponáhľali sa na prvú hodinu. Hermiona sa v tej chvíli začala intenzívne hrabať v taške, tváriac sa, že hľadá rozvrh, a neodpovedala.
Počas celého dňa sa neprestajne otvárali dvere na jednotlivých triedach a dnu vchádzali škriatkovia s valentínkami, z čoho veru učitelia veľkú radosť nemali, a keď sa popoludní chrabromilskí študenti presúvali na hodinu čarovania, jeden zo škriatkov pristavil aj Harryho.
„’ej ty! ’Arry Potter!“ zakričal na Harryho jeden mimoriadne odpudzujúci škriatok a lakťami si k nemu razil cestu.
Harryho obliala horúčava už len pri pomyslení, že dostane valentínku priamo pred zízajúcimi prvákmi, medzi ktorými bola aj Ginny Weasleyová, a preto sa rozhodol ujsť. Škriatok mu však odrezal ústupovú cestu, kopol niekoľkých žiakov do píšťaly a bol pri Harrym skôr, než ten stihol urobiť dva kroky.
„Mám tu z’udobnenú správu, ktorú musím odovzdať do rúk ’Arryho Pottera osobne,“ oznámil mu a výhražne zabrnkal na harfe.
„Tu nie,“ zasyčal Harry a pokúšal sa znova zdupkať.
„Ani sa nepo’ni!“ zavrčal škriatok, zdrapil Harryho za tašku a ťahal ho naspäť.
„Okamžite ma pusť!“ oboril sa naňho Harry, mykajúc sa z celej sily.
Odrazu čosi prasklo a Harryho taška sa rozletela na dva kusy. Knihy, prútik, pergamen i brko sa mu vysypali na zem a na to všetko sa vylial atrament z rozbitého kalamára.
Harry sa spustil na všetky štyri a usiloval sa pozbierať si všetko skôr, ako začne škriatok spievať a spôsobí na chodbe zápchu.
„Čo sa to tu deje?“ ozval sa mrazivý preafektovaný hlas Draca Malfoya. Harry začal horúčkovito pchať veci do roztrhnutej tašky v zúfalej snahe zmiznúť skôr, než by Malfoy mohol počuť jeho zhudobnenú valentínku.
„Čo je to tu za zmätok?“ ozval sa ďalší známy hlas a hneď nato sa objavil Percy Weasley.
Harry celkom stratil hlavu, rozbehol sa kade ľahšie, no škriatok ho chytil okolo kolien a on sa s buchotom zvalil na zem.
„Takže,“ povedal spokojne, sediac Harrymu na členkoch. „Tu je tvoja spievajúca valentínka.“
„Zelené oči ropúch, čerstvo naložených, a tabuľovo čierne vlasy má. Len po ňom túžim, on je pravý ženích, Temného lorda zdolal, hrdina.“
Harry by dal všetko svoje zlato v Gringottbanke za to, keby sa mohol na mieste vypariť. Hrdinsky sa pokúsil smiať spolu s ostatnými, postavil sa, chodidlá mu stŕpli od toho, ako mu škriatok na nich sedel. Percy Weasley sa medzitým usiloval prinútiť ostatných študentov, z ktorých väčšina od smiechu plakala, aby sa rozišli.
„Ponáhľajte sa, ponáhľajte sa, už zvonilo pred piatimi minútami,“ zaháňal mladších študentov. „Aj už ty, Malfoy...“
Harry sa pozrel tým smerom a zbadal Malfoya, ako sa poobzeral a vzápätí čosi uchmatol. So škodoradostným výrazom to ukazoval Crabbovi a Goylovi a Harry si uvedomil, že je to Riddlov zápisník.
„Okamžite mi to vráť,“ povedal Harry potichu.
„Čo také si tam ten Potter môže zapisovať?“ povedal posmešne Malfoy, ktorý si zjavne nevšimol dátum na obale a bol presvedčený, že drží Harryho zápisník. Okolostojaci študenti stíchli. Ginny preskakovala pohľadom zo zápisníka na Harryho a tvárila sa veľmi vystrašene.
„Daj mu to, Malfoy,“ prikázal mu Percy prísne.
„Až keď si ho prečítam,“ odvrkol Malfoy a provokatívne zamával zápisníkom Harrymu pred nosom.
Percy sa nevzdávaclass="underline" „Ako školský prefekt...“ – no Harry už stratil trpezlivosť. Vytiahol svoj prútik a zvolaclass="underline" „Expelliarmus!“ a podobným spôsobom, ako Snape odzbrojil Lockharta, aj Malfoyovi odrazu vyskočil zápisník z ruky a vyletel do vzduchu. Ron sa spokojne uškrnul a chytil ho.
„Harry!“ zvolal Percy nahnevane. „Na chodbách sa nečaruje. Budem to musieť nahlásiť!“
Harrymu to však bolo fuk, podarilo sa mu Malfoya prekabátiť a to mu za tých päť bodov, o ktoré Chrabromil príde, stálo. Malfoy zúril, a keď Ginny prešla popri ňom, aby sa dostala do triedy, zlomyseľne za ňou volaclass="underline" „Potterovi sa tuším tá tvoja valentínka nepáčila!“
Ginny si skryla tvár do dlaní a vbehla do triedy. Ron zavrčal a vytiahol svoj prútik, ale Harry ho zadržal. Nechcel, aby Ron celú hodinu čarovania strávil tým, že bude dáviť slimáky.
Keď prišli pred učebňu profesora Flitwicka, Harry si uvedomil, že s Riddlovým zápisníkom sa stalo čosi nezvyčajné. Všetky knihy mal zababrané od šarlátovočerveného atramentu. Jedine zápisník bol rovnako čistý ako predtým, než sa naň vylial kalamár. Chcel to povedať Ronovi, no ten opäť bojoval so svojím prútikom. Z jeho konca vychádzali veľké purpurové bubliny a Ron zjavne nemal náladu počúvať o Riddlovom zápisníku.
Harry šiel v ten večer spať ako prvý z ich izby. Bolo to čiastočne aj preto, že už nemohol počúvať, ako Fred s Georgeom v klubovni stále dokola vyspevujú „Zelené oči ropúch, čerstvo naložených“, a jednak i preto, že chcel znova preskúmať Riddlov zápisník a vedel, že Ron by to považoval iba za stratu času.