Myrte takmer oči vypadli, keď ich zbadala.
„Ty žiješ,“ povedala neprítomne Harrymu.
„Neviem, prečo to vravíš takým sklamaným tónom,“ zamračil sa na ňu a utieral si z okuliarov krv a sliz.
„Keď ja... myslela som si... keby si bol býval zomrel, veľmi rada by som sa s tebou podelila o svoj záchod,“ povedala Myrta a začervenala sa.
„Fuj!“ povedal Ron znechutene, keď vyšli zo záchodov na opustenú chodbu. „Harry! Mám taký pocit, že Myrta sa do teba zabuchla! Máš konkurenciu, Ginny!“
Ginny sa však po lícach stále kotúľali slzy.
„Kam teraz?“ spýtal sa Ron a ustarostene hľadel na Ginny. Harry ukázal na Félixa.
Fénix ich viedol a osvecoval chodbu zlatistou žiarou. Kráčali za ním a onedlho sa ocitli pred pracovnou profesorky McGonagallovej.
Harry zaklopal a otvoril dvere.
18
Dobbyho odmena
Harry, Ron, Ginny a Lockhart stáli vo dverách, celí od blata, slizu a (v Harryho prípade aj) krvi. Potom sa ozval výkrik.
„Ginny!“
To skríkla pani Weasleyová, ktorá práve sedela pri kozube a plakala. Vyskočila na rovné nohy, rozbehla sa i s pánom Weasleym k svojej dcére a obaja sa na ňu vrhli.
Harry sa však díval akoby cez nich. Pri rímse kozuba stál profesor Dumbledore a celý žiaril, vedľa neho stála profesorka McGonagallová, od prekvapenia zalapala po dychu a chytila sa za srdce. Félix presvišťal Harrymu popri uchu a posadil sa Dumbledorovi na plece práve vo chvíli, keď sa Harry s Ronom ocitli v tuhom objatí pani Weasleyovej.
„Vy ste ju zachránili! Vy ste ju zachránili! Ako ste to dokázali?“
„To by som veru aj ja rada vedela,“ hlesla profesorka McGonagallová.
Pani Weasleyová Harryho pustila, ten chvíľu zaváhal, no potom podišiel k stolu a položil naň Rokfortský klobúk, rubínmi zdobený meč a zvyšky Riddlovho zápisníka.
Vzápätí sa pustil do rozprávania. Hovoril asi pätnásť minút a odrazu sa z ničoho nič odmlčal; povedal im o tom, ako počul hlas bez tela, ako Hermiona napokon prišla na to, že v potrubí je bazilisk; ako spolu s Ronom sledovali pavúky až do Zakázaného lesa, ako im Aragog povedal, kde zomrela posledná baziliskova obeť; ako zistil, že tou obeťou bola Umrnčaná Myrta a že vchod do Tajomnej komnaty bude zrejme v jej záchodoch...
„Takže,“ pokračovala profesorka McGonagallová, keď Harry stíchol, „zistili ste, kde je ten vchod – dovtedy ste minimálne stokrát porušili školský poriadok – ale ako sa vám odtiaľ podarilo vyjsť živým?“
A tak im Harry hlasom, zachrípnutým od toľkého rozprávania, povedal o Félixovom presne načasovanom prílete, i o tom, ako mu Rokfortský klobúk daroval meč. No potom sa znova odmlčal. Doposiaľ nespomenul Riddlov zápisník – ani Ginny. Tá stála pri pani Weasleyovej, hlavu si opierala o jej plece a po lícach jej stále potichučky tiekli slzy. Čo ak ju vylúčia? Harryho sa zmocnila panika. Riddlov zápisník už nik neprečíta... Nemôžu teda dokázať, že to on ju k tomu všetkému donútil.
Harry sa inštinktívne pozrel na Dumbledora, ten sa slabo usmial a za polmesiačikovými sklami okuliarov mu zažiarili iskierky.
„Mňa zaujíma hlavne to,“ povedal Dumbledore milo, „ako sa lordovi Voldemortovi podarilo začarovať Ginny, keď podľa mojich informácií sa práve teraz ukrýva v lesoch kdesi v Albánsku.“
Harrymu odľahlo – prenikol ho úžasný, teplý pocit úľavy.
„Ako prosím?“ opýtal sa pán Weasley, neveriac vlastným ušiam. „Veď-Viete-Kto? Začaroval našu Ginny? Ale veď Ginny... Ginny predsa... alebo áno?“
„Môže za to tento zápisník,“ povedal Harry náhlivo, zobral ho zo stola a ukázal ho Dumbledorovi. „Riddle si doň písal, keď mal šestnásť...“
Dumbledore si vzal od Harryho zápisník a sklonil medzi spálené a zvlhnuté stránky svoj dlhý, pokrútený nos.
„Úžasné,“ povedal potichu. „Pravdaže, bol to s najväčšou pravdepodobnosťou ten najtalentovanejší študent, akého som tu na Rokforte učil.“ Obrátil sa k Weasleyovcom, ktorí sa tvárili nanajvýš nechápavo.
„Len veľmi málo ľudí vie, že lord Voldemort sa kedysi volal Tom Riddle. Učil som ho pred päťdesiatimi rokmi. Keď skončil školu, zmizol... dlhý čas cestoval po ďalekých krajinách... prenikol hlboko do tajov čiernej mágie, stýkal sa s tými najobávanejšími čarodejmi, podnikol mnoho nebezpečných a tajomných premien, takže keď sa znova objavil ako lord Voldemort, takmer nik ho nepoznal. Takmer nik nespájal lorda Voldemorta s tým šikovným, inteligentným chlapcom, ktorý bol kedysi na tejto škole prefektom.“
„Ale Ginny,“ nechápala pani Weasleyová. „Čo s ním... čo s ním mala... spoločné... Ginny?“
„Ten zá-pis-ník!“ vzlykala Ginny. „Ja som doň-ho pí-sa-la a on mi ce-lý rok pí-sal späť...“
„Ginny!“ zvolal pán Weasley ohromene. „To som ťa naozaj nič nenaučil?! Čo som ti vždy vravel? Nikdy never ničomu, čo vie samo myslieť, pokiaľ sa nepresvedčíš, kde má mozog. Prečo si ten zápisník neukázala mne alebo mame? Taký podozrivý predmet, bolo predsa úplne jasné, že je plný čiernej mágie...“
„Ne-viem,“ vzlykala Ginny. „Našla som ho v jednej z kníh, čo mi mama kúpila. Mys-le-la som si, že si ho tam niekto založil a potom naň zabudol...“
„Slečna Weasleyová by mala ísť hneď a zaraz do nemocničného krídla,“ prerušil ju Dumbledore prísnym hlasom. „Bol to pre ňu hrozný zážitok. Potrestaná nebude. Lord Voldemort prekabátil aj oveľa starších a múdrejších čarodejníkov.“ Vykročil k dverám a otvoril ich. „Potrebuje oddych a možno i veľkú šálku horúcej čokolády. Teda aspoň mne to vždy pomáha,“ dodal a milo sa na ňu usmial. „Madam Pomfreyová je určite hore. Podáva pacientom mandragorový odvar – dovolím si tvrdiť, že baziliskové obete by mali každú chvíľu precitnúť.“
„Takže Hermiona ožije!“ potešil sa Ron.
„Nebojte sa, Ginny, čoskoro budete úplne v poriadku,“ ubezpečil ju Dumbledore.
Pani Weasleyová vyviedla Ginny von a pán Weasley, ešte vždy veľmi otrasený, ich nasledoval.
„Počujte, Minerva,“ povedal profesor Dumbledore zamyslene profesorke McGonagallovej, „podľa mňa si toto všetko zaslúži riadnu oslavu. Mohli by ste zísť do kuchyne a zobudiť personál?“
„Samozrejme,“ odvetila profesorka McGonagallová pohotovo a vykročila k dverám. „Takže s Potterom a Weasleym to vybavíte vy sám, dobre?“
„Pravdaže“, odvetil Dumbledore.
Len čo odišla, Harry s Ronom sa nechápavo pozreli na Dumbledora. Čo tým profesorka McGonagallová myslela, keď vravela, že to má s nimi vybaviť? Hádam... hádam ich len nepotrestá?
„Matne si spomínam, ako som vám povedal, že ak ešte raz porušíte školský poriadok, tak vás vylúčim zo školy,“ začal profesor Dumbledore.
Ronovi v hrôze padla sánka.
„A teraz sa ukázalo, že aj tí najlepší z nás sa niekedy mýlia a musia vziať svoje slová späť,“ pokračoval Dumbledore s úsmevom. „Obaja dostanete cenu Za zásluhy o rozvoj školy a... počkajte... áno, každý z vás získava pre Chrabromil dvesto bodov.“