Keď sa blížili ku stanici King’s Cross, Harry si odrazu na niečo spomenul.
„Ginny... čo také robil Percy, že to nechcel nikomu povedať?“
„Ach, to,“ začala sa Ginny chichotať, „no... Percy má frajerku.“ Fred v tej chvíli pustil Georgeovi na hlavu kopu učebníc.
„Čože?“
„Tú prefektku z Bystrohlavu, Penelopu Clearwaterovú,“ povedala Ginny. „To jej celé leto písal. V škole sa s ňou tajne stretával. A raz som ho načapala, ako sa s ňou bozkáva v prázdnej triede. Bol z toho úplne hotový, keď ju, však viete – keď skamenela. Ale nebudete si z neho uťahovať, však?“ opýtala sa ustrašene.
„Také niečo by nám v živote nenapadlo,“ povedal Fred, ktorý sa tváril, akoby mal čo nevidieť oslavovať narodeniny.
„Za koho nás máš?“ uškrnul sa George.
Rokfortský expres spomalil a o chvíľu zastal.
Harry vytiahol brko a kúsok pergamenu a obrátil sa k Ronovi a Hermione.
„Toto je telefónne číslo,“ povedal Ronovi, napísal dvakrát to isté, roztrhol pergamen na dve polovice a podal každému jednu. „Tvojmu otcovi som minulý rok vysvetľoval, ako sa telefonuje... opýtaj sa ho. Zavolajte mi k Dursleyovcom, dobre? Keby som sa najbližšie dva mesiace mal rozprávať iba s Dudleym, asi by som to neprežil...“
„Tvoja teta a strýko budú na teba hrdí,“ usúdila Hermiona, keď vystúpili z vlaku a spolu s davom študentov sa blížili k začarovanej deliacej prepážke, „keď sa dozvedia, čo si urobil, však?“
„Hrdí?“ opýtal sa Harry začudovane. „Zbláznila si sa? Toľkokrát som mohol umrieť, a nepodarilo sa to! Budú zúriť...“
Spoločne vyšli bránou a vykročili do sveta muklov.