„Á, tamto je Penelopa!“ povedal Percy, uhladil si vlasy a zase zružovel. Ginny zachytila Harryho pohľad a obaja sa odvrátili, aby nebolo vidieť, že sa smejú, keď Percy kráčal k dievčaťu s dlhými kučeravými vlasmi a hruď mal pritom tak vystrčenú, že jeho ligotavý odznak si musela všimnúť, aj keby bola slepá.
Keď sa k nim pripojili aj ostatní Weasleyovci, Hermiona, Harry a Ron zamierili popri plných kupé na koniec vlaku k vagónu, ktorý sa zdal pomerne prázdny. Naložili kufre, vyložili Hedvigu a Krivolaba na batožinovú policu a vrátili sa na nástupište rozlúčiť sa s pánom a paňou Weasleyovcami.
Pani Weasleyová pobozkala všetky svoje deti, potom Hermionu a napokon Harryho. Zrozpačitel, ale vlastne mu bolo celkom príjemné, keď ho objala ešte raz.
„Budeš si dávať pozor, však, Harry?“ povedala, keď sa odtiahla a oči sa jej čudne leskli. Potom otvorila obrovskú kabelku a povedala: „Všetkým som vám urobila chlebíčky... Tu máš, Ron... nie, nie sú s hovädzím z konzervy... Fred? Kde je Fred? Tu máš, môj milý...“
„Harry,“ potichu ho oslovil pán Weasley, „poď sem na chvíľku.“
Ukázal hlavou na stĺp, Harry s ním zašiel zaň a ostatných nechali pri pani Weasleyovej.
„Prv než odídeš, musím ti niečo povedať...“ začal pán Weasley napätým hlasom.
„Nemusíte, pán Weasley,“ povedal Harry. „Ja to už viem.“
„Vieš? Ako by si mohol vedieť?“
„Ja... ehm... počul som vás včera večer, keď ste sa s pani Weasleyovou rozprávali. Ale nebolo to náročky,“ dodal rýchlo. „Mrzí ma to...“
„Nechcel som, aby si sa to dozvedel takto,“ povedal pán Weasley a tváril sa znepokojene.
„To nič, čestné slovo. Takto ste aspoň neporušili slovo ministrovi Fudgeovi, a ja viem, čo sa deje.“
„Harry, určite si veľmi vystrašený...“
„Nie som,“ úprimne povedal Harry. „Naozaj,“ dodal, lebo pán Weasley sa tváril neveriacky. „Nechcem sa hrať na hrdinu, ale vážne, Sirius Black nemôže byť horší ako Voldemort, či áno?“
Pán Weasley sa pri tom mene strhol, ale preniesol sa cez to.
„Harry, ja som vedel, že ty si... no že si pevnejšia nátura, než si myslí Fudge, a som naozaj rád, že nie si vystrašený, ale...“
„Artur!“ zavolala pani Weasleyová, ktorá už ostatných hnala do vlaku. „Artur, čo robíš? Už treba ísť!“
„Už ide, Molly!“ odvetil pán Weasley, ale znovu sa obrátil k Harrymu a rozprával potichšie a rýchlejšie. „Počúvaj, chcem, aby si mi niečo sľúbil...“
„...že budem poslušný a zostanem v hrade?“ povedal Harry nešťastne.
„Nie celkom,“ pokračoval pán Weasley a tváril sa tak vážne, ako ho ešte Harry nevidel. „Harry, prisahaj mi, že nebudeš hľadať Blacka.“
Harry civel naňho. „Čože?“
Ozvalo sa hlasné pískanie. Sprievodcovia prechádzali okolo vlaku a zatvárali dvere.
„Sľúb mi, Harry,“ povedal pán Weasley ešte rýchlejšie, „že nech sa stane čokoľvek...“
„Prečo by som mal hľadať niekoho, kto ma chce zabiť?“ nechápavo sa spýtal Harry.
„Prisahaj mi, že nech by si počul čokoľvek...“
„Artur, rýchlo!“ kričala pani Weasleyová.
Z vlaku sa valila para a pohýnal sa. Harry bežal k dverám, Ron mu ich otvoril a odstúpil, aby mohol naskočiť. Vyklonili sa z okna a kývali pánovi a panej Weasleyovcom, až kým vlak nezabočil a nestratili ich z dohľadu.
„Musím sa s vami porozprávať osamote,“ zašepkal Ronovi a Hermione, keď vlak zrýchlil.
„Choď inde, Ginny,“ prikázal Ron.
„No to je milé,“ mrzuto povedala Ginny a odišla. Harry, Ron a Hermiona sa vybrali po chodbe hľadať prázdne kupé, ale okrem jedného celkom na konci vlaku boli všetky plné.
V tom sedel len nejaký muž pri okne a tvrdo spal. Harry, Ron a Hermiona na prahu zastali. Rokfortský expres bol zvyčajne vyhradený len pre študentov a nikdy predtým v ňom okrem čarodejnice s jedálenským vozíkom dospelého nevideli.
Neznámy mal na sebe nesmierne obnosený čarodejnícky habit, na niekoľkých miestach poplátaný. Vyzeral, akoby bol chorý a vyčerpaný. Hoci bol pomerne mladý, v svetlohnedých vlasoch mu semtam svietil sivý vlas.
„Čo myslíte, kto je to?“ zašepkal Ron, keď zavreli dvere a sadli si čo najďalej od okna.
„Profesor R. J. Lupin,“ ihneď zašepkala Hermiona.
„Ako si to vedela?“
„Má to na kufri,“ odvetila a ukazovala na policu nad mužovou hlavou, kde ležal malý ošúchaný kufrík previazaný množstvom úhľadne pozväzovaných špagátov. V jednom rohu bolo olupujúcimi sa písmenami vytlačené Profesor R. J. Lupin.
„Ktovie, čo učí,“ povedal Ron a mračil sa na bledý profesorov profil.
„To je predsa jasné,“ zašepkala Hermiona. „Je voľné len jedno miesto. Obrana proti čiernej mágii.“
Harry, Ron a Hermiona už mali dvoch učiteľov obrany proti čiernej mágii, ale každý z nich vydržal len jeden rok. Žiadny sa neuchytil. Rozchyrovalo sa, že to miesto prináša smolu.
„Dúfam, že na to má,“ vravel Ron pochybovačne. „Vyzerá, že ho odrovná aj jedno obyčajné dobre mierené zaklínadlo. Takže...“ a otočil sa k Harrymu. „Čo si nám to chcel povedať?“
Harry im porozprával o hádke Weasleyovcov a o varovaní pána Weasleyho. Keď dohovoril, Ron vyzeral, akoby ho niekto omráčil, a Hermiona si rukou prikrývala ústa. Napokon si ju zložila a povedala: „Sirius Black utiekol, aby chytil teba? Och, Harry... musíš byť naozaj veľmi, veľmi opatrný. Nevyhľadávaj žiadne problémy. Harry...“
„Ja ich nevyhľadávam,“ namietal Harry rozčúlene. „Ony zvyčajne vyhľadávajú mňa.“
„Harry by musel byť predsa načisto na hlavu padnutý, aby hľadal šialenca, čo ho chce zabiť,“ roztrasene namietal Ron.
Prijali tú správu horšie, než Harry očakával. Zdalo sa, že Ron a Hermiona sú z Blacka vystrašenejší než on sám.
„Nikto nevie, ako sa dostal z Azkabanu,“ povedal Ron celý nesvoj. „Nikomu predtým sa to nepodarilo. A okrem toho patril k väzňom s najvyšším stupňom ochrany.“
„Ale chytia ho, však?“ vážne sa spytovala Hermiona. „Hľadajú ho aj všetci muklovia...“
„Čo je to za zvuk?“ spýtal sa odrazu Ron.
Odkiaľsi sa ozývalo akési slabé tenké pískanie. Obzerali sa po kupé.
„Vychádza to z tvojho kufra, Harry,“ povedal Ron, vstal a načiahol sa na batožinovu policu. O chvíľu vytiahol spomedzi Harryho habitov vreckový špiónoskop. Veľmi rýchlo sa krútil v Ronovej dlani a jasne žiaril.
„To je špiónoskop?“ so záujmom sa spytovala Hermiona a vstala, aby sa lepšie pozrela.
„Áno... samozrejme veľmi lacný,“ vysvetľoval Ron. „Začal sa blázniť, už keď som ho priväzoval Elvíre na nohu, aby ho zaniesla Harrymu.“
„Robil si vtedy niečo, čo si nemal?“ prefíkane sa spýtala Hermiona.
„Nie! Vlastne... nemal som použiť Elvíru. Vieš, nevydrží dlhé cesty... ale ako som mal Harrymu doručiť darček?“
„Strč ho naspäť do kufra,“ radil mu Harry, pretože špiónoskop prenikavo pískal, „lebo ho zobudí.“
Kývol hlavou na profesora Lupina. Ron napchal špiónoskop do jedných zvlášť hrozných ponožiek po strýkovi Vernonovi, ktoré zvuk stlmili, a potom zavrel kufor.
„Mohli by sme ho dať v Rokville skontrolovať,“ povedal Ron a zase si sadol. „Také veci vraj predávajú u Derviša a Bangeša, čarovné nástroje a rozličný tovar. Fred a George mi to povedali.“
„Vieš niečo o Rokville?“ spýtala sa so záujmom Hermiona. „Čítala som, že je to jediné nemuklovské sídlo v Británií...“
„Áno, myslím, že áno,“ povedal Ron len tak akoby mimochodom, „ale nie preto ta chcem ísť. Chcem sa dostať do Medových labiek.“