„Ja neviem,“ pomaly povedala Hermiona a Harry videl, že letmo pozrela naňho.
„Po areáli školy smiem chodiť,“ zdôraznil. „Zatiaľ sa Sirius Black cez dementorov nedostal.“
A tak si odložili veci, vyšli cez portrét a boli radi, že cestou k hlavnému východu nikoho nestretli, lebo si neboli celkom istí, čí môžu ísť von.
Tráva bola ešte mokrá a za súmraku sa zdala skoro čierna. Keď prišli k Hagridovej chalupe, zaklopali a zvnútra to zahučalo: „Ďalej!“
Hagrid sedel pri drsnom drevenom stole iba v košeli a jeho pes Tesák mal hlavu položenú na jeho kolenách. Na prvý pohľad zbadali, že Hagrid si poriadne vypil. Pred ním stál cínový korbeľ veľký skoro ako vedro a zdalo sa, že sa mu nedarí zaostriť pohľad.
„Fakticky to bude rekord,“ povedal zachrípnute, keď ich spoznal. „Bezpečne tu ešte nemali učiteľa, čo vydržal len jeden deň.“
„Veď ťa nevyhodili, Hagrid!“ zaúpela Hermiona.
„Ešte nie,“ povedal Hagrid nešťastne a poriadne si logol z korbeľa, „no to je len otázkou času, no nie? Keď Malfoy...“
„Ako sa má?“ spýtal sa Ron, keď sa usadili. „Nebolo to vážne, však nie?“
„Madam Pomfreyová ho dala do poriadku, ako najlepšie vedela,“ odvetil Hagrid otupene, „ale on tvrdí, že stále trpí... celý je obviazaný... stene...“
„Predstiera to,“ povedal Harry. „Madam Pomfreyová napraví čokoľvek. Vlani mi nechala nanovo narásť polovicu kostí. No na to môžete vziať jed, že Malfoy z toho vyťaží, čo sa dá.“
„Museli, pravda, informovať školskú radu,“ nešťastne pokračoval Hagrid. „Vraj som začal s moc veľkými tvormi. Hipogrify som mal nechať na neskôr... radšej nejaké nemotorné červíky alebo čosik iné... Šmária, a ja som si myslel, že to bude dobrá prvá hodina... Je to moja vina...“
„Za všetko môže Malfoy, Hagrid!“ vážne povedala Hermiona.
„My sme svedkovia,“ podporil ju Harry. „Povedal si, že hipogrify zaútočia, keď ich urazíš. Malfoy si je sám na vine, že nepočúval. Porozprávame Dumbledorovi, čo sa naozaj stalo.“
„Áno, neboj sa, Hagrid, my ťa podržíme,“ ubezpečoval ho Ron.
Z vráskavých kútikov Hagridových čiernych očí tiekli slzy. Chytil Harryho i Rona a oboch zovrel v objatí, že im div nepopraskali kosti.
„Myslím, že si pil už dosť, Hagrid,“ zasiahla Hermiona energicky. Zobrala korbeľ zo stola a išla ho von vyliať.
„Namojdušu má pravdu,“ povedal Hagrid, pustil Harryho a Rona a obaja sa odtackali, šúchajúc si rebrá. Hagrid vstal zo stoličky a neisto kráčal von za Hermionou. Počuli hlasné žblnknutie.
„Čo urobil?“ spýtal sa Harry nervózne, keď sa Hermiona vrátila dnu s prázdnym korbeľom.
„Strčil si hlavu do suda s vodou,“ oznámila im Hermiona a odložila korbeľ.
Hagrid sa vrátil, z dlhých vlasov a z brady mu kvapkala voda a utieral si vodu z očí.
„To je fakticky lepšie,“ povedal, potriasol hlavou ako pes a všetkých ich oprskal. „Počujte, dobre, že ste prišli, šak som...“
Hagrid sa zrazu zasekol a civel na Harryho, akoby si až teraz uvedomil, že je tam.
„JAKO SI TO PREDSTAVUJEŠ?“ zreval tak odrazu, až všetci nadskočili. „NEMÁŠ SA ČO POTULOVAŤ PO ZOTMENÍ! A VY DVAJA TIEŽ! JAKO STE TO MOHLI DOVOLIŤ?!“
Hagrid šiel k Harrymu, chytil ho za ruku a ťahal k dverám.
„Pome!“ povedal nahnevane. „Odvediem ťa pekne do školy, a nie aby som ťa prichytil, jako ešte raz po zotmení ideš za mnou! Ja za to nestojím!“
7
Prízrak v skrini
Malfoy nechodil na vyučovanie, zjavil sa až vo štvrtok dopoludnia v polovici hodiny elixírov. Pyšne vošiel do triedy v podzemnom žalári, pravú ruku mal celú obviazanú a visela mu v páske a podľa Harryho sa správal ako hrdina, ktorý prežil nejakú hroznú bitku.
„Ako sa máš, Draco?“ zaškerila sa Pansy Parkinsonová. „Veľmi to bolí?“
„Áno,“ povedal Malfoy a vystrúhal grimasu statočného trpiteľa. No Harry zbadal, ako žmurkol na Crabba a Goyla, keď sa Pansy pozerala inam.
„Sadnite si, sadnite si,“ vyzval ich profesor Snape bezvýrazne.
Harry a Ron sa na seba pozreli a zamračili sa. Keby oni dvaja vošli neskoro, Snape by nepovedal „sadnite si“, ale dal by im trest. No Malfoyovi u Snapa vždy všetko prešlo. Snape bol vedúci Slizolinu a vo všeobecnosti svojich študentov zvýhodňoval.
Dnes pripravovali nový elixír, scvrkávací roztok. Malfoy si postavil kotlík hneď vedľa Harryho a Rona, takže si prísady pripravovali na tom istom stole.
„Pán profesor,“ zavolal Malfoy, „pán profesor, potrebujem, aby mi niekto pomohol nakrájať korene sedmokrásky, lebo s tou rukou...“
„Weasley, nakrájajte Malfoyovi korene,“ prikázal Snape, ani na nich nepozrel.
Ron očervenel ako cvikla.
„Tvojej ruke nič nie je,“ zasyčal na Malfoya.
Malfoy sa naňho uškrnul.
„Weasley, počul si profesora Snapa, nakrájaj tie korene.“
Ron chytil nožík, pritiahol si Malfoyove korene a začal ich nahrubo krájať, takže každý kúsok mal inú veľkosť.
„Pán profesor,“ zatiahol Malfoy, „Weasley mi ničí korene.“
Snape podišiel k ich stolu, ponad ohnutý nos pozrel na korene a potom sa na Rona nepríjemne usmial spod dlhých mastných čiernych vlasov.
„Vymeňte si korene s Malfoyom, Weasley.“
„Ale, pán profesor...“
Ron si štvrť hodiny starostlivo sekal korienky na presne rovnaké kúsky.
„A hneď!“ nebezpečným tónom prikázal Snape. Ron posunul po stole svoje krásne nakrájané korene a potom znovu zobral do ruky nôž.
„Pán profesor, treba mi ešte olúpať scvrkávaciu figu,“ žiadal si zase Malfoy a v hlase mu zaznieval zlomyseľný posmech.
„Potter, môžete Malfoyovi olúpať figu,“ povedal mu Snape a pozrel naňho s nenávisťou, ktorú si vyhradil iba preňho.
Harry zobral Malfoyovu scvrkávaciu figu, kým Ron sa usiloval napraviť škody na koreňoch, ktoré mal teraz použiť sám. Harry čo najrýchlejšie olúpal scvrkávaciu figu a bez slova ju hodil Malfoyovi na stôl. Malfoy sa naňho ceril.
„Videli ste v poslednom čase svojho kamoša Hagrida?“ spýtal sa ich potichu.
„Čo ťa do toho?“ odsekol mu Ron, ani naňho nepozrel.
„Obávam sa, že dlho už učiť nebude,“ rýpal do nich Malfoy posmešne predstierajúc ľútosť. „Otca moje zranenie veľmi nepotešilo...“
„Ak si nezavrieš hubu, Malfoy, prídeš k naozajstnému zraneniu,“ zavrčal Ron.
„...sťažoval sa na správnej rade. A na Ministerstve mágie. Otec má značný vplyv, ako iste viete. A dlhodobé zranenie, ako je toto,“ falošne vzdychol, „ktovie, či sa mi tá ruka dakedy zahojí.“
„Tak preto hráš to divadlo,“ povedal Harry a omylom odťal hlavu mŕtvej húsenici, lebo ruka sa mu od hnevu triasla. „Pokúšaš sa dosiahnuť, aby Hagrida vyrazili.“
„Čiastočne, Potter,“ povedal Malfoy a šepkaclass="underline" „Ale má to aj iné výhody. Weasley, nakrájaj mi húsenicu.“
O pár kotlíkov ďalej mal Neville problémy. Na hodinách elixírov sa pravidelne zrútil. Bol to jeho najhorší predmet, a pretože sa tak veľmi bál profesora Snapa, dopadlo to vždy ešte desať ráz horšie. Jeho elixír, ktorý mal byť ostrozelený bol...
„Oranžový, Longbottom!“ zavrčal Snape, trochu z neho nabral a vzápätí šplechol do kotlíka, aby to každý videl. „Oranžový! Povedzte mi, chlapče, prenikne niečo do tej vašej tupej hlavy? Nepočuli ste ma, keď som celkom jasne povedal, že sa tam dáva len jedna potkania slezina? Nepovedal som zreteľne, že postačí štipka šťavy z pijavice? Čo mám urobiť, aby ste to pochopili, Longbottom?“
Neville bol celý ružový a triasol sa. Vyzeral, akoby mal plač na krajíčku.
„Pane, prosím,“ ozvala sa Hermiona, „mohla by som, prosím, Nevillovi pomôcť...“