„Prečo si bežala za McGonagallovou?“
Hermiona odhodila knihu. Tvár mala ešte ružovú, ale vstala a vzdorovite sa postavila pred Rona.
„Lebo som si myslela – a profesorka McGonagallová so mnou súhlasí – že tú metlu Harrymu poslal pravdepodobne Sirius Black!“
12
Patronus
Harry vedel, že Hermiona to myslela dobre, ale to mu nebránilo hnevať sa na ňu. Niekoľko krátkych hodín bol majiteľom najlepšej metly na svete a teraz preto, že sa do toho zamiešala, nevedel, či ju ešte niekedy uvidí. Bol si istý, že teraz je Blesk celkom v poriadku, lenže v akom stave bude po ukončení protizaklínadlových testov?
Aj Ron bol na Hermionu nazúrený. Podľa neho sa rozoberanie novučičkého Blesku rovnalo trestnému činu. Hermiona, aj naďalej presvedčená, že konala v prospech dobrej veci, sa začala klubovni vyhýbať. Harry s Ronom predpokladali, že sa uchýlila do knižnice, a nepokúšali sa presvedčiť ju, aby sa k nim pripojila. Napokon sa už tešili, keď sa krátko po Novom roku vrátili ostatní žiaci a Chrabromilská veža znovu ožila.
Večer pred začiatkom nového polroka Harryho vyhľadal Wood.
„Aké si mal Vianoce?“ spýtal sa, ale ani nevyčkal na odpoveď, sadol si, stíšil hlas a povedaclass="underline" „Premýšľal som cez Vianoce, Harry. O poslednom zápase, veď vieš... Ak prídu dementori aj na ďalší... chcem povedať... no... nemôžeme si dovoliť, aby si... teda...“
Wood zmĺkol a tváril sa rozpačito.
„Pracujem na tom,“ rýchlo ho informoval Harry. „Profesor Lupin sľúbil, že ma naučí brániť sa dementorom. Mali by sme začať tento týždeň. Vraj po Vianociach bude mať čas.“
„Ach,“ Woodova tvár sa vyjasnila. „No tak v tom prípade... naozaj by som ťa nechcel ako stíhača stratiť, Harry. A už si si objednal novú metlu?“
„Nie,“ odvetil Harry.
„Čože?! Tak sa už konečne rozhýb, nemôžeš proti Bystrohlavu jazdiť na Svištiacej hviezde!“
„Dostal na Vianoce Blesk,“ vysypal Ron.
„Blesk?! Nie! Vážne? Naozajstný Blesk?“
„Len sa nevzrušuj, Oliver,“ zachmúrene povedal Harry. „Už ho nemám. Skonfiškovali mi ho.“ A porozprával mu, ako učitelia kontrolujú jeho novú metlu, či nie je začarovaná.
„Začarovaná? Ako by mohla byť začarovaná?“
„Sirius Black,“ unavene vysvetľoval Harry. „Údajne ide po mne. A tak sa McGonagallová domnieva, že mi ju mohol poslať on.“
Wood bez povšimnutia prešiel informáciu, že slávny vrah prenasleduje jeho stíhača, a povedaclass="underline" „Black predsa nemohol kúpiť Blesk! Veď je na úteku! Celá krajina ho hľadá! Ako by mohol vojsť do Mnohorakých metlobalových doplnkov a kúpiť metlu?“
„Ja viem,“ odvetil Harry, „ale McGonagallová ju napriek tomu chce rozobrať.“
Wood zbledol.
„Pôjdem za ňou, Harry,“ sľúbil. „Vysvetlím jej to... Blesk... skutočný Blesk v našom tíme... Chce, aby Chrabromil vyhral, rovnako ako my... Presvedčím ju, aby to pochopila. Blesk...“
Na druhý deň sa znovu začalo vyučovanie. To posledné, na čo všetci mali v to surové januárové ráno chuť, boli dve hodiny vonku, no Hagrid im pre potešenie pripravil vatru plnú plameňomilných salamandier a nezvyčajne vydarenú hodinu strávili zbieraním suchého dreva a lístia, aby oheň blčal, kým jašterice behali po rozpadávajúcich sa, dobiela rozpálených brvnách. Prvá hodina veštenia v novom roku bola však oveľa menej zábavná. Profesorka Trelawneyová ich tentoraz učila čítať z dlane, pričom nestrácala čas a ihneď Harryho informovala, že má najkratšiu čiaru života, akú kedy videla.
Obrany proti čiernej mágii sa Harry už nemohol dočkať. Po rozhovore s Woodom chcel čo najskôr začať s výukou obrany proti dementorom.
„Ach, áno,“ povedal Lupin, keď mu Harry na konci hodiny pripomenul jeho sľub. „Pozriem sa... mohol by si okolo ôsmej vo štvrtok večer? Učebňa dejín mágie nám hádam postačí... Musím si dobre premyslieť, ako to urobíme... nemôžeme priviesť do hradu skutočného dementora a skúšať to na ňom...“
„Stále vyzerá nezdravo, však?“ skonštatoval Ron, keď kráčali po chodbe na večeru. „Čo myslíš, čo mu je?“
Spoza nich sa ozvalo hlasné a netrpezlivé „Pche!“
Bola to Hermiona. Sedela pri nohách brnenia a nanovo si balila tašku, lebo do nej nastrkala toľko kníh, že sa nedala zavrieť.
„Prečo na nás pchkáš?“ rozčúlil sa Ron.
„Ale, nič,“ odsekla Hermiona povýšenecky a vyložila si tašku na plece.
„Ale pchkala si. Spytoval som sa, čo asi je Lupinovi, a ty si ...“
„No a nie je to zrejmé?“ vravela Hermiona a tvárila sa tak nadradene, až z toho mohol človeka trafiť šľak.
„Ak nám to nechceš povedať, nemusíš,“ odsekol Ron.
„Dobre,“ naduto odvetila Hermiona a odišla.
„Nevie to,“ Ron rozhorčene za ňou hľadel, „iba chce, aby sme sa s ňou zase rozprávali.“
Vo štvrtok o ôsmej večer sa Harry pobral z Chrabromilskej veže do učebne dejín mágie. Keď ta prišiel, bola tmavá a prázdna. Prútikom si teda rozsvietil lampy a čakal len päť minút, kým sa zjavil profesor Lupin s veľkou debnou, ktorú vyložil na stôl profesora Binnsa.
„Čo je to?“ spýtal sa Harry.
„Ďalší prízrak,“ odvetil Lupin a vyzliekol si plášť. „Od utorka som prečesával celý hrad a tohoto som našťastie našiel striehnuť v skrinke u pána Filcha. Nič bližšie skutočnému dementorovi nezoženieme. Keď ťa prízrak uvidí, premení sa na dementora, takže si to vyskúšame na ňom. Môžem ho potom uskladniť vo svojej pracovni, pod stolom mám skrinku, v tej sa mu bude páčiť.“
„Dobre,“ súhlasil Harry a usiloval sa, aby mu učiteľ v hlase nepostrehol obavy. Tváril sa, akoby bol iba rád, že Lupin našiel takú dobrú náhradu za skutočného dementora.
„Takže...“ Lupin vytiahol prútik a naznačil Harrymu, aby tak urobil aj on. „Kúzlo, ktoré sa pokúsim ťa naučiť, patrí do najnáročnejšej mágie pre pokročilých, Harry... značne presahuje Vynikajúcu čarodejnícku úroveň. Nazýva sa Patronus.“
„Ako to funguje?“ nervózne sa spýtal Harry.
„Nuž, keď to funguje správne, vyčaruje ti ochrancu,“ povedal Lupin, „a tým je akýsi antidementor – strážca, ktorý pôsobí ako štít medzi tebou a dementorom.“
Harry si odrazu predstavil sám seba, ako sa krčí za nejakou postavou s veľkou palicou v ruke, ozrutnou ako Hagrid. Profesor Lupin pokračoval. „Patronus je pozitívna sila, vidina dementorovej potravy – nádejí, šťastia, túžob prežiť – ale nepreciťuje zúfalstvo tak, ako ho cítia skutoční ľudia, takže dementor mu nemôže ublížiť. Ale musím ťa varovať, Harry, že to kúzlo je možno pre teba priveľmi pokročilé. Mnohí kvalifikovaní čarodejníci s ním majú problémy.“
„Ako vyzerá Patronus?“ zvedavo sa spýtal Harry.
„Každý je jedinečný, tak ako čarodejník, ktorý ho vyčaruje.“
„A ako ho vyčarúvate vy?“
„Zaklínadlom, ktoré funguje iba vtedy, ak sa zo všetkých síl sústredíš na jedinú šťastnú spomienku.“
Harry hľadal v duchu šťastné spomienky. Rozhodne sa nebude hodiť nič z toho, čo prežil u Dursleyovcov. Napokon sa rozhodol pre spomienku na prvý let na metle.
„Dobre,“ povedal a usiloval sa čo možno najpresnejšie si vybaviť ten nádherný nadnášajúci pocit.
„Zaklínadlo je takéto...“ Lupin si odkašlal. „Expecto patronum!“
„Expecto patronum,“ šeptom zopakoval Harry, „expecto patronum.“
„Zo všetkých síl sa sústreďuješ na šťastnú spomienku?“
„Och... áno,“ odpovedal Harry a rýchlo sa nútil myslieť na svoju prvú jazdu na metle. „Expecto patrono... och, nie... patronum... pardon... expecto patronum, expecto patronum...“