„Sú mŕtvi,“ povedal si prísne. „Sú mŕtvi a ozvena ich hlasov ti rodičov nevráti. Tak sa radšej vzchop, ak chceš získať ten metlobalový pohár.“
Vstal, strčil si do úst posledný kúsok čokolády a zamieril naspäť do Chrabromilskej veže.
Po prvom týždni nového polroka hral Bystrohlav so Slizolinom. Slizolin vyhral, hoci veľmi tesne. Podľa Wooda to bola pre Chrabromil dobrá správa, lebo keby porazili Bystrohlav, dostanú sa na druhé miesto. Preto zvýšil počet tréningov na päť týždenne. To znamenalo, že s Lupinovým protidementorským školením, ktoré samo osebe bolo vyčerpávajúcejšie než šesť metlobalových tréningov, Harrymu na všetky domáce úlohy zostával iba jeden večer. No ani tak sa na ňom to vypätie neprejavovalo tak veľmi ako na Hermione, ktorú nesmierne množstvo práce už zrejme začínalo zdolávať. Každučký večer vysedávala v kúte klubovne, kde mala na niekoľkých stoloch porozkladané knihy, aritmantické grafy, slovníky s magickými znakmi, obrázky muklov dvíhajúcich ťažké predmety a kopy a kopy rozsiahlych poznámok. Skoro s nikým sa nerozprávala, a keď ju vyrušili, na každého sa oborila.
„Ako to robí?“ potichu sa spýtal raz večer Ron Harryho, ktorý si dokončoval nepríjemnú úlohu o neodhaliteľných elixíroch pre Snapa. Harry zdvihol oči. Hermionu za kopou kníh skoro nebolo vidieť.
„Čo ako robí?“
„Chodí na všetky hodiny!“ povedal Ron. „Dnes ráno som ju počul, rozprávala sa s profesorkou Vectorovou, tou čarodejnicou, čo učí aritmanciu. Hovorili o včerajšej hodine, ale veď Hermiona tam predsa nemohla byť, lebo bola s nami na starostlivosti o zázračné tvory! A Ernie McMillan mi povedal, že nikdy nevynechala ani jednu hodinu života a zvykov muklov, hoci takmer polovica z nich je v tom istom čase ako veštenie, a na to predsa chodila!“
Harry v tejto chvíli nemal kedy pátrať po záhadách Hermioninho nemožného rozvrhu, lebo veľmi potreboval pohnúť s prácou pre Snapa. Vzápätí ho však vyrušili znova. Tentoraz to bol Wood.
„Zlé správy, Harry. Práve som bol za profesorkou McGonagallovou kvôli tomu Blesku. Bola na mňa... ehm... naštvaná. Vraj mám prevrátený rebríček hodnôt. Zrejme si myslela, že mi väčšmi záleží na tom, aby sme vyhrali pohár, než na tvojom živote. A to len preto, lebo som jej povedal, že je jedno, či ťa tá metla zhodí, len aby si chytil ohnivú strelu.“ Wood neveriacky pokrútil hlavou. „Čestné slovo... podľa toho, ako na mňa vrieskala... človek by si myslel, že som povedal niečo hrozné... Potom som sa jej spýtal, ako dlho si ho ešte nechá...“ Vykrivil tvár a napodobnil prísny hlas profesorky McGonagallovej. „ ‚Tak dlho, ako bude potrebné, Wood.‘ Podľa mňa je načase, aby si si objednal novú metlu, Harry. Vzadu v tej brožúrke, čo som ti požičal, je objednávací lístok... mohol by si si kúpiť Nimbus 2001, ako má Malfoy.“
„Nekúpim si nič, čo Malfoy považuje za dobré,“ odsekol Harry.
Január nebadane prekĺzol do februára a nepríjemne chladné počasie sa vôbec nezmenilo. Zápas proti Bystrohlavu sa blížil, ale Harry si doteraz novú metlu neobjednal. Zato sa po každej hodine transfigurácie vypytoval profesorky McGonagallovej na situáciu s Bleskom. Ron s nádejou postával pri ňom, no Hermiona sa vždy prehnala okolo nich s odvrátenou tvárou.
„Nie, Potter, ešte vám ju nemôžeme vrátiť,“ odpovedala profesorka McGonagallová po dvanásty raz prv, ako otvoril ústa. „Preverili sme ju z hľadiska väčšiny bežných zaklínaní, ale profesor Flitwick sa domnieva, že by v nej mohli byť ešte Čary šmary. Keď kontrolu skončíme, oznámim vám to. A teraz ma už, prosím, prestaňte otravovať.“
Na dôvažok ku všetkým tým nepríjemnostiam sa Harrymu na protidementorskom školení nedarilo tak, ako dúfal. Po niekoľkých hodinách dokázal síce vytvoriť nejasný striebristý tieň zakaždým, keď sa k nemu prízrak v podobe dementora približoval, ale jeho Patronus bol prislabý, aby ho odohnal. Iba sa vznášal ako polopriesvitný oblak, a tým, že sa Harry usiloval udržať ho, odčerpával mu energiu. Harry sa hneval sám na seba a prenasledoval ho pocit viny pre tú tajnú túžbu znovu počuť hlasy rodičov.
„Očakávaš od seba priveľa,“ povedal mu profesor Lupin na štvrtý týždeň. „Na trinásťročného čarodejníka je aj nejasný Patronus obrovský úspech. Už predsa ani nezamdlievaš.“
„Myslel som si, že Patronus na dementorov... zaútočí alebo čo,“ odvetil Harry sklamane. „Že ich donúti zmiznúť...“
„Skutočný Patronus to aj robí,“ potvrdil Lupin. „Ale aj tak si za taký krátky čas dosiahol veľmi veľa. Ak sa dementori naozaj zjavia na vašom ďalšom metlobalovom zápase, dokážeš si ich udržať od tela dostatočne dlho, aby si stihol zosadnúť na zem.“
„Hovorili ste, že je to ťažšie, keď ich je veľa,“ povedal Harry.
„Úplne ti dôverujem,“ usmial sa Lupin. „Tu máš... zasluhuješ si niečoho sa napiť... niečoho z Troch metiel. To si určite ešte neochutnal...“
Vytiahol z kufríka dve fľašky.
„Ďatelinové pivo!“ zvolal Harry bez rozmýšľania. „Áno, to mám rád!“
Lupin nadvihol obočie.
„Och, Ron a Hermiona mi ho priniesli z Rokvillu,“ rýchlo zaklamal Harry.
„Aha,“ povedal Lupin, hoci sa tváril trochu podozrievavo. „Tak sa teda napime na víťazstvo Chrabromilu nad Bystrohlavom... vlastne ako učiteľ by som nemal uprednostňovať ani jednu stranu...“ dodal rýchlo.
Mlčky pili pivo, až Harry vyslovil čosi, nad čím už dlho premýšľal.
„Čo je pod dementorovou kapucňou?“
Profesor Lupin zamyslene odložil fľašku.
„Hmmm... tí jediní, čo to vedia, nie sú vstave nám to povedať. Vieš, dementor si zloží kapucňu iba vtedy, ak má siahnuť po svojej poslednej a najhoršej zbrani.“
„A to je čo?“
„Volá sa to dementorov bozk,“ povedal Lupin s trochu pokriveným úsmevom. „Ten dementori uplatňujú vtedy, keď chcú niekoho celkom zničiť. Predpokladám, že pod tou kapucňou musia mať nejaké ústa, lebo sa prisajú čeľusťami na ústa obete... a vysajú z nej dušu.“
Harrymu vyprsklo trochu ďatelinového piva.
„Čo... oni zabíjajú...“
„Och, nie,“ povedal Lupin. „Oveľa horšie. Vieš, bez duše môžeš existovať, pokiaľ ti stále pracuje mozog a srdce. Ale už o sebe nevieš, strácaš pamäť, nemáš nijaké... nič. A je to nezvratné. Jednoducho... existuješ. Ibaže ako prázdna škrupina. Tvoja duša je navždy stratená.“
Lupin vypil ešte trochu ďatelinového piva a potom dodaclass="underline" „Taký osud čaká Siriusa Blacka. Písali to dnes ráno v Dennom Prorokovi. Ak ho dementori nájdu, majú od ministerstva povolenie vykonať tento trest.“
Harry chvíľu ohromene sedel a myslel na to, ako niekomu cez ústa vysajú dušu. Ale potom si spomenul na Blacka.
„Zasluhuje si to,“ povedal odrazu.
„Myslíš?“ potichu odvetil Lupin. „Naozaj si myslíš, že si to niekto zasluhuje?“
„Áno,“ prikývol Harry vzdorovite. „Za... za niektoré činy...“
Rád by bol Lupinovi povedal o rozhovore, ktorý si o Blackovi vypočul v Troch metlách, ako zradil jeho otca a mamu, lenže to by znamenalo odhaliť, že bez dovolenia šiel do Rokvillu, a vedel, že to by sa profesorovi nepáčilo. A tak dopil ďatelinové pivo, poďakoval a vyšiel z učebne dejín mágie.
Harry ľutoval, že sa spýtal, čo sa skrýva pod dementorovou kapucňou, lebo odpoveď bola taká hrozná, že teraz mu vírili hlavou iba nepríjemné myšlienky na to, aké to musí byť, keď človeku vysajú dušu, a tak v polovici schodiska narazil rovno do profesorky McGonagallovej.