Takto sa chvíľu rozplývala, až ju napokon Wood prerušiclass="underline" „Ehm... madam Hoochová, mohli by ste, prosím, Harrymu Blesk vrátiť? Musíme trénovať...“
„Ach... áno... pravdaže, tu máte, Potter,“ spamätala sa madam Hoochová. „Ja si sadnem sem k Weasleymu...“
Madam Hoochová s Ronom odišli z ihriska, sadli si za bariéru a chrabromilský tím sa zhŕkol okolo Wooda, ktorý im dával posledné pokyny k zajtrajšiemu zápasu.
„Harry, práve som zistil, kto hrá za Bystrohlav na poste stíhača. Je to Čcho Čchang. Je štvrtáčka a je veľmi dobrá... Veril som, že sa nedá do poriadku, mala totiž nejaké problémy po zraneniach...“ Wood sa nepokojne mračil, že Čcho Čchang sa celkom zotavila, a potom dodaclass="underline" „Na druhej strane, jazdí na Kométe 260 a tá bude popri Blesku vyzerať smiešne...“ Vrhol na Harryho metlu pohľad plný vášnivého obdivu a zaveliclass="underline" „Tak teda poďme na to...“
Harry konečne nasadol na svoju novú metlu a odrazil sa od zeme.
Bolo to oveľa lepšie než v jeho predstavách. Blesk zatáčal pri najmenšom dotyku, zdalo sa, akoby reagoval skôr na jeho myšlienky než na dotyk, rútil sa ponad ihrisko takou rýchlosťou, že štadión sa zmenil na zelenosivý rozmazaný fľak. Harry zatočil tak prudko, až Alicia Spinnetová vykríkla, vzápätí dokonale zvládol šípku nadol, končekmi prstov na nohách sa dotkol trávy a vzápätí stúpal do vzduchu desať, pätnásť, dvadsať metrov...
„Harry, vypúšťam ohnivú strelu,“ kričal Wood. Harry sa otočil a hnal sa za dorážačkou, ktorá smerovala k bránke, ľahko ju predbehol, pričom mu neušlo, že ohnivá strela vyletela spoza Wooda, a o desať sekúnd ju už pevne držal v ruke.
Družstvo mu ako šialené volalo na slávu. Harry ohnivú strelu znova pustil, dal jej náskok, potom sa vrhol za ňou, kľučkoval pomedzi ostatných, zbadal ju, ako striehne pri kolene Katie Bellovej, zľahka sa obrátil a znova ju chytil.
Bol to najlepší tréning, aký doteraz zažil, a družstvo posmelené prítomnosťou Blesku sa vypälo k bezchybnému výkonu. A kým znova zosadli na zem, Wood nemal jedinú kritickú pripomienku, čo sa, ako podotkol George Weasley, stalo po prvý raz.
„Neviem, čo by nás mohlo zajtra zastaviť!“ vyhlásil Wood. „Ak len... Harry, už si vyriešil ten problém s dementormi, však?“
„Áno,“ odvetil Harry, pričom si predstavil svojho slabého Patronusa a prial si, aby bol silnejší.
„Dementori sa tu už druhý raz neukážu, Oliver. Dumbledore by explodoval,“ tvrdil Fred s istotou.
„No, dúfajme, že nie,“ povedal Wood. „V každom prípade, všetci ste boli dobrí. Vráťme sa teraz do veže a choďte spať zavčasu...“
„Ja ešte chvíľu zostanem vonku, Ron sa chce povoziť na Blesku,“ oznámil Harry Woodovi a zvyšok tímu sa pobral do šatní. Harry zamieril k Ronovi, ktorý preskočil ohradu a šiel mu oproti. Madam Hoochová zaspala na sedadle.
„Tu máš,“ povedal Harry Ronovi a podával mu Blesk.
Ron s nadšeným výrazom na tvári vysadol na metlu a odletel do hustnúcej tmy, kým Harry obchádzal ihrisko a sledoval ho. Už sa zotmelo, keď sa madam Hoochová náhle prebrala, vyhrešila Harryho a Rona, že ju nezobudili, a trvala na tom, aby sa vrátili do hradu.
Harry si vyložil Blesk na plece, vyšli s Ronom z tmavého štadióna a rozprávali sa o tom, ako hladko metla funguje, aké má fantastické zrýchlenie a dokonale presnú obrátku. Boli práve na polceste k hradu, keď Harry pozrel vľavo a zazrel čosi, od čoho mu stislo srdce – z tmy naňho hľadeli dve žiarivé oči.
Prudko zastal a srdce v hrudi mu tíklo ako splašené.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Ron.
Harry ukazoval do tmy. Ron zdvihol prútik a zamumlaclass="underline" „Lumos!“
Na trávu dopadol lúč svetla, osvetlil strom i konáre a... medzi konármi sa krčil Krivolab.
„Zmizni!“ zreval Ron, potom sa zohol, zdvihol z trávy najbližší kameň, ale kým ho stihol hodiť, Krivolab ubzikol, len sa tak po jeho dlhom ryšavom chvoste zaprášilo.
„Videl si?“ povedal zlostne a pustil kameň na zem. „Hermiona ho necháva potulovať sa, kade sa mu chce – asi si Prašivca zajedal nejakými vtáčikmi...“
Harry mlčal. Zhlboka sa nadýchol, čo mu tak odľahlo. Chvíľu si bol istý, že tie oči patria Besovi.
Znova vykročili k hradu. Harry sa trochu hanbil za tú chvíľu strachu a nepovedal Ronovi nič, no kým nedošli do osvetlenej vstupnej haly, neobzeral sa ani napravo, ani naľavo.
Na druhý deň ráno Harryho sprevádzali na raňajky chlapci z ich spálne, lebo sa všetci nazdávali, že Blesk si zasluhuje akúsi čestnú stráž. Keď Harry vošiel do Veľkej siene, všetky hlavy sa otáčali za Bleskom a odvšadiaľ bolo počuť vzrušený šepot. Harry s nesmiernym uspokojením postrehol, že slizolinské mužstvo hľadí ako obarené.
„Videl si jeho ksicht?“ natešene poznamenal Ron, keď pozrel na Malfoya. „Neverí vlastným očiam! To je úžasné!“
Aj Wood sa vyhrieval v žiare slávy Blesku.
„Daj ju sem, Harry,“ povedal, položil metlu na prostriedok stola a opatrne ju otáčal tak, aby bola menovkou nahor. Onedlho sa k nim chodili pozerať žiaci od stolov Bystrohlavu i Bifľomoru. Cedric Diggory Harrymu pogratuloval, že získal takú perfektnú náhradu za Nimbus, a Percyho dievča z Bystrohlavu, Penelopa Clearwaterová, sa spýtala, či si môže Blesk podržať.
„Penny, len žiadnu sabotáž!“ priateľsky ju napomínal Percy, keď si Blesk pozorne prezerala. „Stavili sme sa s Penelopou,“ vysvetľoval tímu. „Desať galleónov na výsledok zápasu.“
Penelopa znovu Blesk odložila, poďakovala Harrymu a vrátila sa k svojmu stolu.
„Harry... musíš vyhrať,“ naliehavo mu šepkal Percy. „Nemám desať galleónov. Áno, už idem, Penny!“ A ponáhľal sa za ňou.
„Vieš tú metlu vôbec ovládať, Potter?“ ozval sa chladný ťahavý hlas.
Aj Draco Malfoy sa prišiel pozrieť zblízka, samozrejme s Crabbom a Goylom za pätami.
„Áno, myslím, že áno,“ odvetil Harry nedbanlivo.
„Má kopu všelijakých špeciálnych vlastností, čo?“ rýpal Malfoy a oči sa mu zlovestne leskli. „Škoda, že ju nedodávajú aj s padákom... pre prípad, že by si narazil na nejakého dementora.“
Crabbe a Goyle sa uškrnuli.
„Škoda, že ty si k tej svojej nemôžeš pripevniť ešte jeden pár rúk, Malfoy,“ vrátil mu to Harry. „Mohla by chytiť ohnivú strelu namiesto teba.“
Chrabromilský tím sa nahlas zasmial. Malfoy prižmúril bledé oči a odišiel. Videli, ako sa pripojil k ostatným Slizolinčanom, ktorí sa zhŕkli okolo neho a nepochybne sa spytovali, či je Harryho metla naozaj Blesk.
O trištvrte na jedenásť sa chrabromilské družstvo pobralo do šatní. Počasie bolo celkom iné ako pri zápase s Bifľomorom. Bol jasný chladný deň a fúkal len slabý vetrík. Tentoraz nebudú problémy s viditeľnosťou a Harryho, hoci bol nervózny, sa pomaly zmocňovalo vzrušenie, aké mohol vyvolať iba metlobalový zápas. Počuli, ako ostatní žiaci prichádzajú na štadión za nimi. Harry si vyzliekol čierny školský habit, vytiahol z vrecka prútik a zastrčil si ho pod tričko, na ktoré si oblečie metlobalový habit. Dúfal len, že ho nebude potrebovať. Odrazu bol zvedavý, či je medzi divákmi aj profesor Lupin.
„Viete, čo treba robiť,“ povedal Wood na odchode zo šatní. „Ak tento zápas prehráme, vypadli sme z boja o pohár. Len... len lietajte tak ako včera na tréningu a bude to dobre!“
Vyšli na ihrisko za búrlivého potlesku. Tím Bystrohlavu v modrých habitoch už stál na prostriedku ihriska. Ich stíhačka Čcho Čchang bola jediným dievčaťom v družstve. Harry ju prevyšoval asi o hlavu, a napriek tomu, aký bol nervózny, všimol si, že je veľmi pekná. Keď sa družstvá postavili oproti sebe za svojich kapitánov, usmiala sa naňho a on cítil, ako sa mu zachvel žalúdok. Vedel, že to nemá nič spoločné s nervozitou.