„Niečo tam je!“ šepkala profesorka Trelawneyová a sklonila tvár ku guli, takže sa v jej obrovských okuliaroch odrážala dvojmo. „Niečo sa tam hýbe... ale čo je to?“
Harry bol ochotný staviť všetko, čo má, vrátane Blesku, že nech je tá správa akákoľvek, nebude dobrá. A pravdaže...
„Och, joj...“ vzdychla profesorka Trelawneyová a uprene hľadela na Harryho. „Je tu, jasnejší ako kedykoľvek predtým... prepánajána, kráča k vám, je čoraz väčší... B.“
„Och, pre všetko na svete, len nie zas ten nezmysel s Besom!“ nahlas zvolala Hermiona.
Profesorka Trelawneyová zdvihla k Hermione svoje obrovské oči. Parvati niečo zašepkala Lavender a aj ony na Hermionu zazerali. Profesorka Trelawneyová vstala a premerala si Hermionu pohľadom, z ktorého sálal neskrývaný hnev.
„Mrzí ma, že to musím povedať, ale od chvíle, ako ste prišli do tejto triedy, moja drahá, bolo mi jasné, že nemáte v sebe predpoklady pre vznešené umenie veštenia. Skutočne sa nepamätám, že by som sa niekedy stretla so študentom s tak beznádejne pozemskou mysľou.“
Chvíľu bolo ticho. Potom...
„Fajn!“ ozvala sa Hermiona odrazu, vstala a napchala si Odhaľovanie zahalenej budúcnosti do tašky.
„Fajn!“ zopakovala, prehodila si tašku cez plece a skoro zhodila Rona zo stoličky. „Vzdávam to! Odchádzam!“
A na údiv celej triedy zamierila k padacím dverám, kopnutím ich otvorila, zliezla po rebríku a stratila sa im z dohľadu.
Profesorka Trelawneyová celkom zabudla na Besa. Prudko sa odvrátila od Ronovho a Harryho stola a trochu namáhavejšie dýchajúc si pritiahla priesvitnú štólu.
„Óóóó!“ zvolala Lavender odrazu a všetci sa zľakli.
„Óóó. Pani profesorka, práve som si spomenula! Vy ste predvídali, že odíde. Všakže, pani profesorka? ‚Okolo Veľkej noci jeden z nás navždy opustí naše rady.‘ Vy ste to povedali už dávno, pani profesorka!“
Profesorka Trelawneyová sa na ňu s dôverou usmiala. „Áno, moja milá, naozaj som vedela, že nás slečna Grangerová opustí. Človek však dúfa, že si pomýlil znamenia... Vnútorné oko môže byť niekedy bremenom...“
Zdalo sa, že na Lavender a Parvati to hlboko zapôsobilo, a posunuli sa, aby si profesorka Trelawneyová mohla prisadnúť k ich stolíku.
„Tá Hermiona sa niekedy nedá, čo?“ zašepkal Ron Harrymu a na tvári sa mu zračil obdiv. „Veru...“
Harry pozrel do krištáľovej gule, ale nevidel nič iba prevaľujúcu sa bielu hmlu. Naozaj profesorka Trelawneyová videla Besa? Uvidí ho aj on? Pretože finále metlobalového pohára sa rýchlo blížilo, nejaká skoro smrteľná nehoda bola to posledné, čo potreboval.
Cez veľkonočné prázdniny si vôbec neoddýchli. Tretiaci ešte nikdy nemali toľko úloh. Neville Longbottom bol na pokraji nervového zrútenia, a nebol jediný.
„A vraj prázdniny!“ zreval Seamus Finnigan v jedno popoludnie v klubovni. „Čo bláznia, veď skúšky sú ešte za horami.“
No nikto nebol zavalený prácou tak ako Hermiona. Aj bez veštenia mala viac predmetov ako ostatní. Večer zvyčajne odchádzala z klubovne posledná a na druhý deň ráno prvá prichádzala do knižnice, pod očami mala kruhy ako profesor Lupin a stále sa zdalo, že má slzy na krajíčku.
Ron prevzal zodpovednosť za Hrdozobcovo odvolanie. Keď si nerobil úlohy, prehrabával sa v hrubočizných zväzkoch s názvami ako Príručka psychológie hipogrifov a Vták či netvor? Štúdia o brutalite hipogrifov. Tak sa do toho zahĺbil, že dokonca zabudol byť protivný ku Krivolabovi.
Harry si medzitým musel zladiť domáce úlohy s každodennými metlobalovými tréningmi, nehovoriac o nekonečných diskusiách o taktike s Woodom. Zápas Chrabromil – Slizolin sa mal konať v prvú nedeľu po veľkonočných prázdninách.
Slizolin v turnaji viedol presne o dvesto bodov. To znamenalo (ako Wood tímu ustavične pripomínal), že ak chcú získať pohár, musia vyhrať o viac ako dvesto bodov. Bremeno víťazstva teda spočívalo do značnej miery na Harrym, pretože za získanie ohnivej strely bolo stopäťdesiat bodov.
„Takže ju musíš chytiť, iba ak budeme mať viac ako päťdesiatbodový náskok,“ ustavične pripomínal Harrymu. „Iba s vyše päťdesiatbodovým náskokom, Harry, inak síce vyhráme zápas, ale prídeme o pohár. Pochopil si to, však? Musíš chytiť ohnivú strelu, iba ak budeme...
„JA VIEM, OLIVER!“ zreval Harry.
Celý Chrabromil bol posadnutý blížiacim sa zápasom. Chrabromilská fakulta nevyhrala metlobalový pohár od čias legendárneho stíhača Charlieho Weasleyho (Ronov druhý najstarší brat). Harry však pochyboval, že ktokoľvek zo spolužiakov, vrátane Wooda, tak veľmi túži vyhrať zápas ako on. Nepriateľstvo medzi Harrym a Malfoyom vrcholilo. Malfoya stále škrela tá šarvátka s blatom v Rokville a ešte väčšmi ho štvalo, že Harrymu sa nejako podarilo uniknúť trestu. Harry zase Malfoyovi nezabudol pokus o sabotáž na zápase s Bystrohlavom, ale najväčšmi jeho rozhodnutie poraziť Malfoya pred celou školou ovplyvňoval Hrdozobcov prípad.
Nikto si nespomínal, že by sa nejaký zápas chystal v takej nabitej atmosfére. Do konca prázdnin napätie medzi oboma družstvami a ich fakultami kulminovalo. Na chodbách došlo k niekoľkým drobným šarvátkam a vyvrcholili nepríjemnou zrážkou, po ktorej jeden chrabromilský štvrták a slizolinský šiestak skončili v nemocničnom krídle, lebo z uší im vyrastal pór.
Harry prežíval zvlášť ťažké chvíle. Nemohol ísť na hodinu, ktorú mali so Slizolinčanmi, bez toho, aby mu niekto nepodložil nohu, všade naňho striehli Crabbe a Goyle, ale zakaždým im ovisli nosy a tvárili sa sklamane, lebo vždy bol v hlúčiku spolužiakov. Wood vydal inštrukcie, aby Harry mal všade sprievodcov pre prípad, že by sa ho Slizolinčania pokúsili vyradiť. Celý Chrabromil sa s nadšením ujal tejto úlohy, takže Harry nemohol nikam prísť načas, lebo ho stále obklopoval obrovský hlučný húf spolužiakov. Harry sa však väčšmi obával o bezpečnosť svojho Blesku než o svoju. Keď na ňom nelietal, zamykal si ho do kufra a cez prestávku sa takmer vždy hnal do Chrabromilskej veže kontrolovať, či je ešte tam.
Večer pred zápasom sa nikto nevenoval zvyčajným činnostiam. Ešte aj Hermiona odložila knihy.
„Nemôžem pracovať, nemôžem sa sústrediť,“ ponosovala sa nervózne.
Všade bolo hlučno. Fred a George Weasleyovci sa vyrovnávali s napätím tak, že boli ešte hlučnejší a bujnejší než zvyčajne. Oliver Wood sa v kúte krčil nad modelom metlobalového ihriska, prútikom posúval figúrky a niečo si hundral. Angelina, Alicia a Katie sa smiali na Fredových a Georgeových žartoch. Harry sedel s Ronom a Hermionou trochu bokom a usiloval sa nemyslieť na zajtrajšok, lebo keď to urobil, mal pocit, že sa mu zo žalúdka derie čosi velikánske.
„Všetko to dobre dopadne,“ ubezpečovala ho Hermiona, hoci navidomoči bola vyplašená.
„Máš Blesk!“ pripomínal mu Ron.
„Áno...“ prikývol Harry a žalúdok sa mu krútil.
Celkom mu odľahlo, keď Wood odrazu vstal a zaveliclass="underline" „Družstvo! Do postele!“
Harry spal zle. Najprv sa mu snívalo, že zaspal a Wood naňho kričaclass="underline" „Kde si bol? Museli sme namiesto teba postaviť Nevilla!“ V ďalšom sne Malfoy a ostatní Slizolinčania prileteli na zápas na drakoch a Harry musel ozlomkrky letieť, aby unikol plameňom z papule Malfoyovho tátoša, ale v tej chvíli zistil, že si zabudol Blesk. Padal vzduchom a vtom sa zobudil.
Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že zápas sa ešte nekonal, že je v bezpečí postele a že Slizolinčanom určite nedovolia hrať na drakoch. Bol smädný. Čo najtichšie vstal a šiel si zo strieborného džbána pod oknom naliať vody.