Okolie školy bolo nehybné a tiché. Ani vetrík nestrapatil vrcholky stromov v Zakázanom lese, Zúrivá vŕba stála pokojne a vyzerala celkom nevinne. Zdalo sa, že podmienky na zápas budú vynikajúce.
Harry odložil pohár a už sa chcel otočiť a vrátiť sa do postele, keď kútikom oka čosi zbadal. Po striebristom trávniku sa zakrádalo nejaké zviera.
Harry letel k nočnému stolíku, schmatol okuliare, nasadil si ich a ponáhľal sa naspäť k oknu. To nemôže byť Bes... nie teraz... nie tesne pred zápasom...
Znovu vyzeral von, chvíľu mu pohľad horúčkovite lietal po okolí a vtom ho zbadal. Teraz sa zviera zakrádalo popri kraji Zakázaného lesa. Vôbec to nebol Bes... bola to mačka... Harry od úľavy až stisol podokenicu, keď spoznal dobre známy štetkovitý chvost. Bol to iba Krivolab...
Naozaj to bol iba Krivolab? Harry prižmuroval oči a pritláčal si nos na sklo. Krivolab zrazu zastal. Harry si bol istý, že aj on v tme medzi stromami postrehol nejaký pohyb.
A vtedy sa zjavil – v tráve sa zakrádal obrovský strapatý čierny pes a Krivolab docupkal k jeho boku. Harry z nich nespúšťal oči. Čo to má znamenať? Ak toho psa vidí aj Krivolab, nemôže byť predsa predzvesťou Harryho smrti.
„Ron!“ zasyčal. „Ron! Zobuď sa!“
„Hm?“
„Musíš mi povedať, či niečo vidíš!“
„Je tma, Harry,“ zachrípnuto šepkal rozospatý Ron. „O čo ti ide?“
„Tam dolu...“
Harry rýchlo znovu pozrel do okna.
Krivolab so psom zmizli. Harry vyliezol na podokenicu, že pozrie dolu do tieňa hradu, ale zvieratá tam neboli. Kam sa podeli?
Hlasné chrápanie mu prezradilo, že Ron znova zaspal.
Harry a zvyšok chrabromilského tímu vošli na druhý deň do Veľkej siene za obrovského potlesku. Harry sa nemohol ubrániť úsmevu, keď videl, že im tlieska aj bystrohlavský a bifľomorský stôl. Od slizolinského stola sa zasa ozývalo syčanie. Harry si všimol, že Malfoy je ešte bledší než zvyčajne.
Wood počas celých raňajok pobádal svojich hráčov do jedenia, kým on sám sa jedla ani nedotkol. Potom ich vyháňal na ihrisko prv, ako ostatní dojedli, aby sa zoznámili s podmienkami. Na odchode z Veľkej siene im znova všetci tlieskali.
„Veľa šťastia, Harry!“ volala za ním Čcho. Harry cítil, že sa červená.
„Dobre... nijaký vietor, čo by stál za reč, slnko je síce prijasné, to by ti mohlo oslabiť postreh... dávaj si na to pozor... zem je dosť tvrdá, to je fajn, dobre sa odrazíme...“
Wood sa prechádzal po ihrisku a rozhliadal sa, hráči za ním. Napokon videli, že sa hradná brána v diaľke otvorila a na trávnik vychádzajú všetci študenti.
„Šatne,“ zavelil Wood napäto.
Pri prezliekaní do jasne červených habitov nikto nepovedal ani slova. Harry bol zvedavý, či sa aj ostatní cítia ako on – ako keby na raňajky zjedol niečo živé a neposedné. Ani sa nenazdal a Wood oznámiclass="underline" „Dobre, už je čas, ide sa...“
Na ihrisko vyšli za strašného hluku. Tri štvrtiny divákov mali na habitoch pripnuté červené ružice a mávali červenými zástavami s chrabromilským levom, alebo držali transparenty s heslami ako „CHRABROMIL, DO TOHO!“ a „POHÁR LEVOM!“ Za slizolinskou bránkou však sedelo dvesto zelených habitov, na ich zelených zástavách sa ligotal strieborný slizolinský had a v celkom prvom rade sedel profesor Snape tiež v zelenom ako ostatní a s veľmi desivým úsmevom na tvári.
„A tu máme Chrabromil!“ vykrikoval Lee Jordan, ktorý ako zvyčajne komentoval. „Potter, Bellová, Johnsonová, Spinnetová, Weasley, Weasley a Wood. Vo všeobecnosti uznávaní ako najlepšie družstvo Chrabromilu za posledných niekoľko rokov...“
Leeho komentár zanikol vo vlne bučania zo slizolinskej strany.
„A teraz prichádza družstvo Slizolinu na čele s kapitánom Flintom. Urobil v zostave niekoľko zmien a zdá sa, že sa zameral skôr na veľkosť ako na zručnosť...“
Ďalšie bučanie slizolinských fanúšikov. Harry si však pomyslel, že Lee má pravdu. Malfoy bol v slizolinskom tíme neporovnateľne najmenší, ostatní hráči boli obrovskí.
„Kapitáni, podajte si ruky!“ vyzvala ich madam Hoochová.
Flint s Woodom pristúpili k sebe a veľmi pevne si podali ruky, akoby sa usilovali jeden druhému zlomiť prsty.
„Vysadnúť na metly!“ zavelila madam Hoochová. „Tri... dva... jeden!“
Zvuk jej píšťalky zanikol v reve davu, keď sa štrnásť metiel zdvihlo do vzduchu. Harry cítil, ako mu odfúklo vlasy z čela, a v tom vzrušení z letu ho nervozita opustila. Obzrel sa, za sebou videl Malfoya a trielil hľadať strelu.
„Chrabromil udáva tón, Alicia Spinnetová z Chrabromilu má prehadzovačku a mieri rovno k bránke Slizolinu. Vyzerá to dobre, Alicia! Á! Nie – prehadzovačky sa zmocnil Warrington, Warrington sa rúti ihriskom... BAACH! – George Weasley si výborne poradil s dorážačkou. Warrington púšťa prehadzovačku, chytila ju Johnsonová, Chrabromil zase útočí, poďme, Angelina – pekná kľučka okolo Montagua – uhni, Angelina, to je dorážačka! – GÓÓL! DESAŤ NULA PRE CHRABROMIL!“
Angelina víťazoslávne vytrčila ruku dohora a červené more pod ňou nadšene vrieskalo...
„AU!“
Po náraze Marcusa Flinta Angelina skoro spadla z metly.
„Prepáčte!“ ospravedlnil sa Flint, keď davy dolu rozhorčene hučali. „Prepáčte, nevidel som ju!“
O chvíľu zasa Fred Weasley tresol palicou Flinta do hlavy, až vrazil nosom do rukoväte metly a začala mu z neho tiecť krv.
„To stačí!“ zaškriekala madam Hoochová a vletela medzi nich. „Penalta proti Slizolinu za nevyprovokovaný útok proti súperovmu triafačovi! Penalta proti Chrabromilu za úmyselné ublíženie súperovmu triafačovi!“
„Nech sa ti to podarí!“ hulákal Fred, píšťalka madam Hoochovej zahvízdala a Alicia letela na penaltu.
„Poďme, Alicia!“ kričal Lee v tichu, ktoré zavládlo na štadióne. „ÁNO! PREHODILA STRÁŽCU! DVADSAŤ NULA PRE CHRABROMIL!“
Harry prudko otočil Blesk, aby sledoval Flinta, ktorý letel na slizolinskú penaltu a z nosa mu ešte stále tiekla krv. Wood sa vznášal vo vzduchu pred chrabromilskou bránkou a čeľuste mal tuho stisnuté.
„Samozrejme, Wood je vynikajúci strážca!“ komentoval Lee, kým Flint čakal na píšťalku madam Hoochovej. „Vynikajúci! Veľmi ťažko ho možno prekonať... naozaj veľmi ťažko... ÁNO! JE TO NEUVERITEĽNÉ! CHYTIL TO!“
Harrymu odľahlo a trielil preč, obzeral sa po ohnivej strele, no popritom striehol na každé slovo Leeho komentára. Kým Chrabromil nebude viesť o viac než päťdesiat bodov, musí Malfoyovi brániť v prístupe k ohnivej strele...
„Chrabromil zase útočí, nie, Slizolin... Nie!... zase Chrabromil a je to Katie Bellová, Katie Bellová za Chrabromil letí ihriskom s prehadzovačkou ... TO BOLO ÚMYSELNÉ!“
Slizolinský prehadzovač Montague to stočil pred Katie, a namiesto aby sa zmocnil prehadzovačky, chytil ju za hlavu. Katie urobila vo vzduchu salto, a hoci sa jej podarilo udržať sa na metle, prehadzovačka jej vypadla.
Znovu zaznela píšťalka madam Hoochovej, rozhodkyňa priletela k Montaguovi a rozkričala sa naňho. Nato Katie strelila slizolinskému strážcovi ďalšiu penaltu.
„TRIDSAŤ NULA! TAK TI TREBA, TY ODPORNÝ, ZRADNÝ...“
„Jordan, ak nedokážete komentovať nezaujato...!“
„Hovorím iba, ako to je, pani profesorka!“
Harryho sa zmocnilo obrovské nadšenie. Zbadal ohnivú strelu, ligotala sa dolu pri jednej z tyčí chrabromilskej bránky – ešte ju však nesmie chytiť... no ak by ju zbadal Malfoy ...
Odrazu predstieral hlboké sústredenie, otočil Blesk a uháňal na slizolinský koniec ihriska – zabralo to. Malfoy sa ponáhľal za ním, lebo si zjavne myslel, že Harry zbadal strelu tam...