Harry a Ron sa jej už prestali vypytovať, ako zvláda chodiť na niekoľko predmetov naraz, ale nezdržali sa, keď videli jej vlastnoručne napísaný rozvrh skúšok. V prvom stípci stálo:
PONDELOK
9.00 aritmancia
9.00 transfigurácia
Obed
13.00 čarovanie
13.00 magické znaky
„Hermiona?“ opatrne ju oslovil Ron, lebo v poslednom čase, ak ju niekto vyrušil, vždy vybuchovala. „Ehm... si si istá, že si si tieto časy opísala správne?“
„Čo?“ odsekla Hermiona, zobrala rozpis a skontrolovala ho. „Áno, pravdaže.“
„Malo by zmysel, keby som sa ťa spýtal, ako chceš robiť dve skúšky naraz?“ vyzvedal sa Harry.
„Nie,“ stručne odvetila Hermiona. „Nevideli ste niekto moju Numerológiu a aritmanciu?“
„Ó, áno, požičal som si ju, aby som mal čo čítať pred spaním,“ prihlásil sa Ron, ale celkom potichučky. Hermiona začala presúvať po stole hŕby pergamenu a hľadala knihu. Vtom sa pri okne ozval šuchot, vletela dnu Hedviga a v zobáku pevne držala lístok.
„To je od Hagrida,“ oznámil Harry a otvoril ho. „Hrdozobcovo odvolanie – stanovili ho na šiesteho.“
„Práve v posledný deň skúšok,“ poznamenala Hermiona a stále hľadala aritmanciu.
„A prídu to vykonať sem,“ povedal Harry, pričom ešte čítal lístok. „Niekto z Ministerstva mágie a... a kat.“
Hermiona zdesene pozrela naňho.
„Na odvolacie konanie privedú kata?! Ale to je, ako keby už rozhodli!“
„Áno, vyzerá to tak,“ pomaly potvrdil Harry.
„To nemôžu!“ zakričal Ron. „Veď som strávil celú večnosť nad knihami, kým som preňho niečo našiel, nemôžu to jednoducho všetko ignorovať!“
Harry mal však nepríjemný pocit, že za Výbor pre likvidáciu nebezpečných tvorov už rozhodol pán Malfoy. Draco, niekoľko dní po chrabromilskom víťazstve vo finále metlobalového pohára viditeľne zakríknutý, sa v nasledujúcich dňoch zase začal naparovať ako predtým. Podľa posmešných poznámok, ktoré Harry začul, si Malfoy bol istý Hrdozobcovou popravou, a zdalo sa, že o tom hovorí s veľkým potešením. Harry mal v takých chvíľach čo robiť, aby si nevzal príklad z Hermiony a nevyslovil Malfoyovi zaucho. A najhoršie na tom bolo, že nemali ani čas, ani príležitosť zájsť za Hagridom, pretože nové prístne bezpečnostné opatrenia nezrušili a Harry sa neopovážil vytiahnuť si z chodby pod Jednookou čarodejnicou svoj neviditeľný plášť.
Začal sa skúšobný týždeň a na hrade zavládlo neprirodzené ticho. V pondelok pred obedom vyšli tretiaci z učebne transfigurácie povädnutí a s popolavými tvárami, porovnávali si výsledky a ponosovali sa na ťažké úlohy, okrem iného aj premenu čajníka na korytnačku. Ostatných rozčúlilo, keď sa Hermiona vzrušovala nad tým, že jej korytnačka sa podobá skôr na vodnú než na suchozemskú, lebo to ich trápilo najmenej.
„Mojej namiesto chvosta zostalo hrdlo čajníka, to je hrozné...“
„A môžu korytnačky vyfukovať paru?“
„Mojej zostal na pancieri ružičkový vzor. Myslíte, že mi za to strhnú body?“
Po rýchlom obede sa pobrali rovno na skúšku z čarovania. Hermiona mala pravdu – profesor Flitwick ich naozaj skúšal z Rozveseľujúceho kúzla. Harry to trochu prehnal a jeho partner Ron skončil v záchvatoch hysterického smiechu, a tak ho na hodinu museli odviesť do tichej miestnosti, kým bol schopný predviesť to kúzlo sám. Po večeri sa študenti ponáhľali do svojich klubovní, nie aby si oddýchli, ale aby sa pripravovali na starostlivosť o zázračné tvory, elixíry a astronómiu.
Na druhý deň ráno Hagrid skúšal zo starostlivosti o zázračné tvory celkom zamyslený. Zdalo sa, že je duchom niekde celkom inde. Priniesol veľké vedro nových červoplazov a povedal im, že na to, aby urobili skúšku, ich červoplaz musí byť ešte po hodine nažive. Keďže červoplazom sa najlepšie darilo, ak ich človek ponechal samých na seba, bola to najľahšia zo všetkých skúšok a Harrymu, Ronovi a Hermione zároveň poskytla dostatočnú príležitosť porozprávať sa s Hagridom.
„Hrdozobec začína byť jakýsi smutný,“ povedal im Hagrid a hlboko sa pritom sklonil predstierajúc, že kontroluje, či je Harryho červoplaz ešte nažive. „Moc dlho je zavretý. No aj tak... zajtra uvidíme – tak, či onak...“
Popoludní mali skúšku z elixírov a to bola úplná katastrofa. Čo ako sa Harry usiloval, jeho mätúca zmes nie a nie zhustnúť a Snape, ktorý sa od neho nepohol a sledoval ho s pomstychtivým zadosťučinením, si do poznámok načarbal čosi, čo sa podozrivo podobalo na nulu. Až potom sa presunul k ďalšiemu žiakovi.
O polnoci prišla na rad astronómia v najvyššej veži. V stredu predpoludním dejiny mágie. Harry načarbal všetko, čo mu porozprával Florián Fortescue o stredovekých honbách na čarodejnice, a sníval pritom v dusnej učebni o pohári orieškovej zmrzliny. Streda popoludní bola vyhradená herbológii v skleníkoch a pod pečúcim slnkom. Do klubovne sa vrátili so spálenými krkmi a túžobne mysleli na to, aby už bolo zajtra o tomto čase, keď budú mať všetko za sebou.
Predposledná skúška vo štvrtok predpoludním bola z obrany proti čiernej mágii. Profesor Lupin im pripravil najnezvyčajnejší test, aký v živote robili. Vonku im zostavil akúsi prekážkovú trať – najprv sa museli prebrodiť cez hlbokú bahnistú jamu, v ktorej striehol hlbočník, potom prekonávali výmole s červenými pikulíkmi, čvachtali sa cez močiar, pričom nesmeli dovoliť svetlonosovi, aby ich zviedol z cesty, a napokon museli vliezť do starej truhlice a bojovať proti prízraku.
„Výborne, Harry,“ potichu ho pochválil Lupin, keď Harry vyliezol z truhlice s úsmevom. „Plný počet bodov.“
Harry, zapýrený od úspechu, tam ešte zostal, aby sledoval Rona a Hermionu. Ronovi to išlo dobre, až kým sa nedostal po svetlonosa. Ten ho úspešne vylákal do bažiny, v ktorej po pás zapadol. Hermiona robila všetko výborne až po truhlicu s prízrakom. Po chvíli odtiaľ vyletela s krikom.
„Hermiona!“ prekvapene zvolal Lupin. „Čo sa stalo?“
„P...p...profesorka McGonagallová!“ zhíkla Hermiona a ukazovala do truhlice. „Po...povedala mi, že som neurobila ani jednu skúšku!“
Trvalo dobrú chvíľu, kým Hermionu upokojili. Keď konečne bola zase vo svojej koži, vrátila sa s Ronom a Harrym do hradu. Ronovi bolo ešte stále do smiechu z Hermioninho prízraku, ale hroziacu hádku odvrátil výjav na schodoch pred hradom.
Stál tam trochu spotený Kornelius Fudge vo svojom pásikavom plášti a rozhliadal sa po okolí. Keď zbadal Harryho, zarazil sa.
„Zdravím ťa, Harry!“ pozdravil. „Mali ste práve skúšky, však? Už končíte?“
„Áno,“ prikývol Harry. Hermiona a Ron, ktorí sa s ministrom mágie osobne nepoznali, rozpačito postávali v úzadí.
„Krásny deň,“ prehodil Fudge a vrhol pohľad ponad jazero. „Škoda... škoda...“
Zhlboka si vzdychol a pozrel na Harryho.
„Prišiel som sem s nepríjemným poslaním, Harry. Výbor pre likvidáciu nebezpečných tvorov požaduje, aby som bol svedkom pri poprave akéhosi bláznivého hipogrifa. Pretože musím skontrolovať situáciu na Rokforte v súvislosti s Blackom, požiadali ma, aby som vybavil aj toto.“