Ani jeden z nich nestihol nič povedať. Okolo Harryho preletelo niečo ryšavé, Krivolab skočil Blackovi na prsia a usadil sa na mieste, kde mal Black srdce. Black zažmurkal a pozrel na mačku.
„Choď preč,“ zašepkal a pokúsil sa Krivolaba odohnať.
No Krivolab si zaboril pazúry do Blackovho čierneho habitu a nechcel sa pohnúť. Kocúr obrátil svoju nepeknú sploštenú tvár k Harrymu a pozrel naňho tými svojimi veľkými žltými očami. Hermiona vpravo od neho vzlykla.
Harry hľadel na Blacka a Krivolaba a pevnejšie zvieral prútik. No a čo, keby musel zabiť aj mačku? Bola predsa Blackovým spojencom. Ak je odhodlaná položiť za Blacka život, Harryho do toho nič nie je. A že ju Black chce zachrániť, to iba dokazuje, že mu väčšmi záleží na kocúrovi než na živote Harryho rodičov...
Harry zdvihol prútik. Teraz nastala tá chvíľa. Teraz nastala chvíľa pomstiť mamu a otca. Zabije Blacka. Musí Blacka zabiť. Toto je jeho príležitosť.
Sekundy plynuli. No Harry tam stále meravo stál s pripraveným prútikom a Black, s Krivolabom na prsiach, hľadel naňho. Od postele sa ozýval Ronov prerývaný dych, Hermiona bola celkom ticho. A vtedy sa ozval ďalší zvuk...
Spod podlahy bolo počuť tlmené kroky – niekto dolu chodil.
„SME TU HORE!“ vykríkla odrazu Hermiona. „SME TU HORE... SIRIUS BLACK... RÝCHLO!“
Black sa prudko pohol, takže skoro zhodil Krivolaba. Harry kŕčovite zvieral prútik... Urob to teraz! velil mu vnútorný hlas, ale kroky už dupotali po schodoch a Harry sa ani nepohol.
Dvere sa prudko otvorili v spŕške červených iskier a Harry sa zvrtol, keď sa do miestnosti vrútil profesor Lupin s tvárou bielou ako krieda a prútikom zdvihnutým a pripraveným. Šibol pohľadom na Rona ležiaceho na zemi, na Hermionu skrčenú pri dverách, na Harryho s prútikom namiereným na Blacka i na samotného Blacka skrčeného a krvácajúceho pri Harryho nohách.
„Expelliarmus!“ vykríkol.
Harrymu aj Hermione prútiky znova vyleteli z rúk, Lupin ich všetky tri šikovne chytil, potom vošiel do izby, hľadel na Blacka, ktorému ešte stále ležal na prsiach Krivolab a chránil ho.
Harry tam len stál a odrazu pocítil prázdnotu. Neurobil to. Stratil odvahu. Blacka odovzdajú dementorom.
Vtedy Lupin veľmi napätým hlasom povedaclass="underline"
„Kde je, Sirius?“
Harry rýchlo pozrel na Lupina. Nechápal, na čo sa Lupin pýta. O kom to hovorí? Otočil sa a znovu pozrel na Blacka.
Blackova tvár bola celkom bezvýrazná. Chvíľu sa vôbec nehýbal. Potom veľmi pomaly zdvihol ruku a ukázal na Rona. Zmätený Harry pozrel na svojho ohromeného priateľa.
„Ale...“ hundral Lupin a tak uprene hľadel na Blacka, akoby sa pokúšal čítať jeho myšlienky, „prečo sa doteraz neukázal? Ibaže...“ Lupin odrazu vyvalil oči, akoby videl za Blackom niečo, čo ostatní nevideli, „ibaže on bol ten... ibaže by ste sa vymenili... a mne ste nepovedali!“
Black veľmi pomaly prikývol a svoje vpadnuté oči neodtŕhal od Lupinovej tváre.
„Pán profesor,“ nahlas ich prerušil Harry, „nerozumiem, čo sa deje!“
Nestihol však dokončiť otázku, pretože od toho, čo videl, sa mu hlas zasekol v hrdle. Lupin odložil prútik a uprene hľadel na Blacka. Potom šiel k nemu, chytil ho za ruku, zdvihol, takže Krivolab spadol na zem, a objal ho ako brata.
Harry mal pocit, akoby keby mu vypadlo dno žalúdka.
„JA TOMU NEMÔŽEM UVERIŤ!“ zvreskla hystericky Hermiona.
Lupin pustil Blacka a otočil sa k nej. Vstala zo zeme a s vyvalenými očami ukazovala na Lupina: „Vy... vy...“
„Hermiona...“
„... vy a on!“
„Hermiona, upokoj sa!“
„Nikomu som to nepovedala!“ vrieskala Hermiona. „Kryla som vás...“
„Hermiona, prosím ťa, vypočuj ma!“ kričal Lupin. „Môžem to vysvetliť...“
Harry cítil, že aj on sa trasie, nie však od strachu, ale od nového prívalu zlosti.
„Veril som vám,“ kričal aj on na Lupina a hlas mu nekontrolovateľne preskakoval. „A vy ste celý ten čas boli jeho priateľom!“
„Mýliš sa,“ povedal Lupin. „Nebol som Siriusovým priateľom, ale teraz som. Vysvetlím ti to...“
„NIE!“ kričala Hermiona. „Harry, never mu, pomáhal Blackovi preniknúť do hradu, aj on chce tvoju smrť. Je to vlkolak!“
Nastalo ohlušujúce ticho. Všetky oči sa upierali na Lupina, pozoruhodne pokojného, hoci dosť bledého.
„Vôbec nedosahuješ svoju zvyčajnú úroveň, Hermiona,“ povedal. „Žiaľ, správne je len jedno. Nepomáhal som Siriusovi dostať sa do hradu a rozhodne si neprajem Harryho smrť.“ A tvárou mu preletela čudná triaška. „No nepopieram, že som vlkolak.“
Ron sa statočne pokúsil vstať, ale znovu spadol a zaskučal od bolesti. Lupin ustarane naňho pozrel a pohol sa k nemu, no Ron skríkoclass="underline"
„Choď odo mňa preč, vlkolak!“
Lupin okamžite zastal. Potom sa s viditeľnou námahou otočil k Hermione a spýtal sa: „Ako dlho si to vedela?“
„Dávno,“ zašepkala Hermiona. „Odvtedy, ako som písala prácu pre profesora Snapa.“
„Bude rád,“ chladne poznamenal Lupin. „Zadal tú úlohu v nádeji, že niekto príde na to, čo znamenajú moje príznaky... Pozrela si do lunárnej tabuľky a uvedomila si si, že som vždy ochorel za splnu mesiaca? Alebo si prišla na to, že predo mnou sa prízrak vždy zmení na mesiac?“
„Jedno i druhé,“ potichu povedala Hermiona.
Lupin sa nasilu zasmial.
„Si najmúdrejšia čarodejnica v tvojom veku, s akou som sa v živote stretol, Hermiona.“
„Nie som,“ zašepkala. „Keby som bola trošku múdrejšia, bola by som každému povedala, kto ste!“
„Ale oni to už vedia,“ odvetil Lupin. „Prinajmenšom učitelia.“
„Dumbledore vás zamestnal, aj keď vedel, že ste vlkolak?“ zhíkol Ron. „Zbláznil sa?“
„Niektorí členovia učiteľského zboru si to tiež mysleli,“ povedal Lupin. „Dalo mu veľa práce, kým ich presvedčil, že som spoľahlivý...“
„A MÝLIL SA!“ skríkol Harry. „CELÝ ČAS STE POMÁHALI JEMU!“ ukazoval na Blacka, ktorý odrazu prešiel k posteli, klesol na ňu a tvár si skryl v trasúcej sa ruke. Krivolab skočil k nemu, vyliezol mu na kolená a priadol. Ron sa od nich odtiahol, vlečúc nohu za sebou.
„Ja som Siriusovi nepomáhal,“ vravel Lupin. „Ak mi dáte príležitosť, vysvetlím vám to. Pozrite...“
Rozdelil prútiky a každý hodil jeho majiteľovi. Ohromený Harry chytil svoj.
„No vidíš,“ povedal Lupin a svoj prútik si zastrčil za opasok. „Vy ste ozbrojení, my nie. Budete teraz počúvať?“
Harry nevedel, čo si má myslieť. Je to trik?
„Ak ste mu nepomáhali,“ povedal a zlostne pozrel na Blacka, „ako ste vedeli, že je tu?“
„Podľa mapy,“ odvetil Lupin. „Záškodníckej mapy. Práve som si ju prezeral vo svojej pracovni...“
„Viete, ako funguje?“ podozrievavo sa spýtal Harry.
„Pravdaže viem, ako funguje,“ povedal Lupin a netrpezlivo mávol rukou. „Pomáhal som ju tvoriť. Ja som Námesačník... tak ma volali priatelia v škole.“
„Vy ste kreslili...“
„Dôležité je, že som si ju dnes večer pozorne prezeral, lebo mi zišlo na um, že ty, Ron a Hermiona sa možno pokúsite vykradnúť sa z hradu a pôjdete za Hagridom ešte pred popravou hipogrifa. A mal som pravdu, však?“
Začal sa prechádzať sem a tam a hľadel na nich. Pri nohách sa mu vírili malé kúdoly prachu.
„Mohol si sa skryť pod otcov starý plášť, Harry...“
„Ako viete o plášti?“
„Koľko ráz James pod ním zmizol,“ povedal Lupin a znovu netrpezlivo mávol rukou. „Ide o to, že aj keď máš neviditeľný plášť, aj tak ťa na Záškodníckej mape vidieť. Sledoval som, ako prechádzate cez dvor a vchádzate do Hagridovej chalupy. Asi o dvadsať minút ste z nej vyšli a pobrali sa naspäť do hradu. Ale ešte niekto šiel s vami.“