„Čože?“ povedal Harry. „Nikto s nami nebol.“
„Neveril som vlastným očiam,“ pokračoval Lupin, stále sa prechádzal a nevšímal si Harryho prerušenie. „Myslel som si, že sa mapa pokazila. Ako by mohol byť s vami?“
„Nikto s nami nebol!“ zopakoval Harry.
„A vtedy som videl ďalšiu bodku, ako sa ponáhľa k vám – bolo pri nej napísané Sirius Black... Videl som, ako ste sa zrazili, a videl som, ako dvoch z vás vtiahol do Zúrivej vŕby...“
„Jedného!“ nahnevane ho opravil Ron.
„Nie, Ron,“ odvetil Lupin. „Dvoch.“
Prestal sa prechádzať a premeriaval si Rona pohľadom.
„Mohol by som sa pozrieť na toho potkana?“ spýtal sa bezvýrazným tónom.
„Prosím?“ čudoval sa Ron. „Čo s tým má spoločné Prašivec?“
„Všetko,“ povedal Lupin. „Mohol by som ho, prosím, vidieť?“
Ron váhal, ale potom si strčil ruku do habitu. Vytiahol Prašivca, ktorý sa zúfalo trepal. Ron ho chytil za dlhý holý chvost, aby mu zabránil ujsť. Krivolab na Blackovej nohe vstal a ticho zaprskal.
Lupin podišiel k Ronovi. Uprene, so zatajeným dychom hľadel na Prašivca.
„Čo? Čo s tým má môj potkan?“ zopakoval Ron, tváril sa vyľakane a pritisol si Prašivca k sebe.
„To nie je potkan,“ zachrapčal Sirius Black odrazu.
„Ako to myslíte... samozrejme, že je to potkan...“
„Nie, naozaj nie je,“ potichu potvrdil Lupin. „Je to čarodejník.“
„Animágus,“ dodal Black. „Volá sa Peter Pettigrew.“
18
Námesačník, Červochvost, Tichošľap a Paroháč
Chvíľu trvalo, kým sa im absurdnosť tohoto vyhlásenia uležala v hlave. Vtedy Ron nahlas vyslovil, čo si myslel aj Harry.
„Obaja ste sa zbláznili.“
„Nezmysel!“ slabo namietala Hermiona.
„Peter Pettigrew je mŕtvy!“ povedal Harry. „On ho pred dvanástimi rokmi zabil!“ Ukazoval na Blacka, ktorému kŕčovite mykalo tvárou.
„Chcel som ho zabiť,“ zavrčal a odhalil žlté zuby, „ale malý Peter ma prekabátil... Tentoraz sa mu to už nepodarí!“
A Krivolab spadol na zem, lebo Black sa vrhol na Prašivca. Ron zreval od bolesti, keď sa Black celou váhou zvalil na jeho nohu.
„Sirius, NIE!“ skríkol Lupin, hodil sa na Blacka a odťahoval ho od Rona. „POČKAJ! Nemôžeš to urobiť len tak... musia to pochopiť... musíme to vysvetliť...“
„Môžeme to vysvetliť potom!“ odsekol Black a usiloval sa zhodiť zo seba Lupina. Jednou rukou sa stále pokúšal dočiahnuť Prašivca, ktorý pišťal ako malé prasiatko, škriabal Rona po tvári a po krku, ako sa usiloval ujsť.
„Majú právo vedieť všetko!“ dychčal Lupin a stále sa snažil udržať Blacka. „Ron ho choval ako svoje zvieratko! Niektorým veciam ani ja nerozumiem. A Harry... dlhuješ pravdu Harrymu, Sirius!“
Black sa prestal brániť, hoci vpadnuté oči stále upieral na Prašivca, pevne zovretého v Ronových pohryzených, doškriabaných a krvácajúcich rukách.
„Tak teda dobre,“ povedal Black, neodtŕhajúc oči od potkana. „Povedz im, čo chceš. Ale rýchlo, Remus. Chcem spáchať vraždu, za ktorú som sedel vo väzení.“
„Obaja ste zošaleli,“ povedal Ron trasľavo a obzrel sa, aby hľadal podporu u Harryho a Hermiony. „Už mám toho dosť. Ja idem.“
Skúsil sa oprieť na zdravú nohu, ale Lupin znovu zdvihol prútik a namieril ho na Prašivca.
„Vypočuješ ma, Ron,“ povedal potichu. „No kým budeš počúvať, dobre Petra drž.“
„TO NIE JE PETER, TO JE PRAŠIVEC!“ skríkol Ron a usiloval sa nasilu strčiť potkana do náprsného vrecka, no ten sa priveľmi bránil, Ron sa zakolísal, stratil rovnováhu, Harry ho zachytil a donútil sadnúť si znova na posteľ. Potom, ignorujúc Blacka, obrátil sa k Lupinovi.
„Plná ulica svedkov videla Pettigrewovu smrť,“ povedal.
„Nevideli to, čo si mysleli, že vidia!“ vysvetlil Black drsne a stále sledoval, ako sa Prašivec v Ronových rukách bráni.
„Všetci si mysleli, že Sirius Petra zabil,“ prikyvoval Lupin. „Aj ja som tomu veril – až kým som dnes večer nevidel mapu. Lebo Záškodnícka mapa nikdy neklame... Peter žije. Ron ho drží v rukách, Harry.“
Harry pozrel na Rona a ich pohľady sa stretli a mlčky zhodli – Black i Lupin stratili rozum. Ich rozprávanie nedávalo zmysel. Ako mohol byť Prašivec Petrom Pettigrewom? Black sa predsa len musel v tom Azkabane vyšinúť – ale prečo s ním Lupin súhlasí?
Vtedy sa ozvala Hermiona, trasľavým hlasom, hoci sa snažila, aby pôsobil pokojne, akoby chcela profesora Lupina presvedčiť, nech hovorí rozumne.
„Ale, pán profesor... Prašivec nemôže byť Peter Pettigrew... to nemôže byť pravda... vy viete, že nemôže...“
„Prečo to nemôže byť pravda?“ pokojne sa spýtal Lupin, akoby boli v triede a Hermiona len nadhodila nejaký problém pri experimente s hlbočníkom.
„Keby... keby bol Peter Pettigrew animágus, ľudia by to vedeli. Preberali sme animágov s profesorkou McGonagallovou. A ja som si ich vyhľadala pri jednej domácej úlohe – Ministerstvo mágie sleduje čarodejníkov a čarodejnice so schopnosťou premieňať sa na zvieratá, majú zoznam, na aké zvieratá sa premieňajú, ich zvláštne znaky a tak... vyhľadala som si v tom zozname aj profesorku McGonagallovú a v tomto storočí bolo len sedem animágov a Pettigrewovo meno som na tom zozname nevidela...“
Harry ani nemal kedy žasnúť, akú prácu si Hermiona dala s tou úlohou, keď sa Lupin rozosmial.
„Opäť správne, Hermiona!“ povedal. „Ale Ministerstvo mágie sa nikdy nedozvedelo, že po Rokforte behali traja neregistrovaní animágovia.“
„Ak im to chceš porozprávať, Remus, tak pohni,“ vrčal Black, ktorý neprestajne sledoval každý Prašivcov zúfalý pohyb. „Čakal som dvanásť rokov, dlhšie už čakať nebudem.“
„Dobre, ale musíš mi pomôcť, Sirius,“ súhlasil Lupin. „Ja viem len, ako sa to začalo.“
Lupin zmĺkol. Za ním sa ozvalo hlasné zavŕzgame. Dvere spálne sa samy otvorili. Všetci piati sa obrátili k nim. Lupin hneď vyšiel z izby a pozrel von. „Nikto tam nie je.“
„V tomto dome straší!“ pripomenul Ron.
„Nestraší,“ pokrútil hlavou Lupin a stále zmätene hľadel na dvere. „V Škriekajúcej búde nikdy nestrašilo. Ten krik a zavýjanie, čo počuli dedinčania, som vydával ja.“
Odhrnul si z očí šedivejúce vlasy, chvíľu rozmýšľal a potom povedaclass="underline" „Tým sa to všetko začína – tým, že som sa stal vlkolakom. Vôbec by sa to nebolo stalo nebyť toho uhryznutia... keby som nebol taký pochabý...“ Tváril sa vážne a unavene. Ron ho chcel prerušiť, ale Hermiona ho zahriakla: „Psst!“ Veľmi uprene Lupina sledovala.
„Bol som celkom malý, keď ma uhryzli. Rodičia vyskúšali všetko, ale v tých časoch proti tomu nejestvoval liek. Elixír, ktorý mi teraz robieva profesor Snape, objavili len nedávno. Viete, vďaka nemu nie som nebezpečný. Pokiaľ si ho vezmem týždeň pred splnom, uchovám si pri transformácii normálnu myseľ – môžem sa schúliť vo svojej pracovni a prečkať spln mesiaca ako neškodný vlk.
Kým však vynašli protivlkolačí elixír, raz za mesiac sa zo mňa stával nebezpečný netvor. Zdalo sa nemožné, aby som chodil na Rokfort. Žiadni rodičia by svoje deti nevystavili takému nebezpečenstvu.
No v tom čase sa stal riaditeľom Dumbledore a on s nami súcitil. Povedal, že po určitých opatreniach nie je dôvod, prečo by som nemohol chodiť do školy,“ Lupin si vzdychol a pozrel na Harryho. „Pred pár mesiacmi som ti povedal, že Zúrivú vŕbu zasadili v ten rok, čo som prišiel do školy. Pravda je taká, že ju zasadili preto, že som prišiel do Rokfortu. Tento dom...“ Lupin sa nešťastne obzeral okolo seba, „tunel, čo k nemu vedie... postavili pre mňa. Raz za mesiac ma potajomky vyviedli z hradu do tohoto domu, kde som sa menil. Strom zasadili pri ústí tunela, aby sa ku mne nikto nedostal, kým som nebezpečný.“